Strašná povodeň a obrovský zosuv pôdy na hranici Číny a Nepálu sú dnes jednou z hlavných tém zahraničných médií. Živel si vyžiadal stovky životov a na zoznamoch nezvestných je množstvo turistov. Prognózy pritom zostávajú veľmi nepriaznivé. Medzitým sa americká lietadlová loď USS Abraham Lincoln, ktorá sa dostala do pozornosti zahraničných médií, vracia domov. V uplynulých mesiacoch bola stredobodom škandálu pre mimoriadne dlhé nasadenie súvisiace aj s americkými operáciami proti Iránu. Americký senátor Richard Blumenthal zase presadzuje nový balík sankcií proti Rusku, ktorý sám označil za „kladivo pre Putina“.
Kolaps ľadovca viedol ku katastrofe
Prírodná katastrofa zasiahla severnú časť Nepálu a územia susediace s Čínou, teda Tibet. Počet obetí priebežne rastie. V tejto chvíli je potvrdených viac ako 160 mŕtvych a približne 1 500 ďalších ľudí zostáva nezvestných. Väčšinu nezvestných tvoria turisti, prevažne z Indie. Sú medzi nimi však aj občania Veľkej Británie, Nemecka, Španielska, Spojených štátov a ďalších krajín. Podľa najnovších údajov sú medzi nezvestnými turistami aj štyria ruskí občania.
Miestne úrady sa obávajú, že tragédia si vyžiadala oveľa viac obetí a pripravujú sa na ďalší nárast počtu mŕtvych.
„Počet obetí bude rásť s pokračujúcim pátraním a očakávame nájdenie ďalších tiel,“ uviedol pre Reuters hovorca nepálskej polície Abi Narayan Kafle.
V oblastiach postihnutých živlom bol vyhlásený stav núdze na tri mesiace.
Príčiny záplav a bahenných prúdov sú už viac-menej známe. Deň predtým boli na hranici Nepálu a Číny zaznamenané otrasy s magnitúdou približne 4,4 až 5,2. Predpokladá sa, že zemetrasenie vyvolalo mohutnú lavínu zloženú z ľadu a hornín v Tibete.
„Ľadovec v tejto oblasti sa zrejme odlomil v podobe hladkého výbežku, čo spôsobilo, že sa zrútil o niečo viac ako kilometer do údolia. Vyzerá to, akoby tam vybuchla bomba – v skutočnosti však ide o stopy zničeného ľadovca,“ uviedol pre The New York Times geológ z kanadskej University of Calgary Daniel Shugar. K tomuto záveru dospel na základe analýzy satelitných snímok.
Lavína zložená z ľadu a skál spolu s obrovským zosuvom zablokovala koryto rieky Lhende-Khola, čo spôsobilo prudké a kritické zvýšenie hladiny v riekach Bhote-Koshi a Trishuli. Následne pobrežné oblasti zasiahla obrovská vlna bahna a trosiek. Videá zachytávajúce katastrofu sú desivé – viacmetrová masa vody a bahna ničí vozidlá, budovy aj všetko, čo jej stojí v ceste.
Podľa zahraničných médií zasiahla hlavná vlna nepálsky horský okres Rasuwa, pričom vážne postihnuté boli aj okresy Nuwakot a Dhading. Najväčšie škody utrpeli osady Timure, Syabrubesi a hraničný priechod Rasuwagadhi.
Nepálsky minister infraštruktúry odhadol predbežné škody na 1,3 miliardy dolárov. Lavína úplne zničila viac ako 40 kilometrov ciest, približne 80 mostov a 14 vodných elektrární.
Podľa najnovších údajov sa na odstraňovaní následkov katastrofy podieľa viac ako 700 nepálskych vojakov a policajtov. Záchranné operácie sú veľmi náročné a komplikujú ich aj silné dažde, ktoré zasiahli postihnuté oblasti.
Blumenthal potešil Kyjev
Medzitým podľa agentúry Reuters americký senátor Richard Blumenthal presadzuje návrh zákona, ktorý by umožnil zavedenie ďalších tvrdých sankcií voči Rusku. Sám senátor svoju iniciatívu označil za „kladivo pre Putina“, ktoré by podľa neho malo obmedziť možnosti ruského prezidenta financovať vojnu na Ukrajine.
Americké médiá tento výraz okamžite prevzali. Pripomenuli tiež, že Blumenthal sa nedávno stretol s Volodymyrom Zelenským a ďalšími vysokopostavenými ukrajinskými predstaviteľmi. Počas návštevy Kyjeva ubezpečil svojich partnerov, že jeho návrh sankcií má podporu aj medzi republikánmi v Snemovni reprezentantov. Blumenthal je pritom demokrat.
„Putin rozumie iba sile,“ citujú zahraničné médiá amerického senátora.
Zverejnené boli aj podrobnosti návrhu, ktorý Blumenthal presadzuje. Počíta okrem iného s obmedzeniami voči ruským predstaviteľom a so zavedením ciel vo výške 100 percent na produkty z krajín, ktoré nakupujú ruskú ropu a plyn. Medzi tieto štáty patria najmä Čína a India.
Washington nahradil Lincolna
Agentúra Associated Press informovala, že americká lietadlová loď USS Abraham Lincoln sa po medzizastávke v Thajsku vracia domov. V uplynulých mesiacoch sa loď dostala do centra veľkého škandálu.
USS Abraham Lincoln, ktorá operovala v blízkosti Iránu po útokoch Izraela a Spojených štátov, strávila na mori viac ako 250 až 270 dní. Z toho viac ako 200 dní bez zastávky v prístave.
Členovia posádky sa následne sťažovali na nedostatok potravín a pitnej vody, poruchy kanalizácie či plesne v sprchách. Príbuzní námorníkov v médiách tvrdili, že posádka je na pokraji psychického a fyzického vyčerpania. Objavili sa aj správy o pokusoch o samovraždu či o prípadoch, keď sa námorníci údajne pokúsili loď opustiť skokom cez palubu.
Na pozadí škandálu demokratickí kongresmani požadovali oficiálne vyšetrovanie pracovných podmienok na lodi. Pentagon na čele s Petom Hegsethom a Centrálne velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) však informácie o kríze a náraste počtu samovrážd odmietli a označili ich za výrazne prehnané.
Hovorca thajského ministerstva obrany Surasant Kongsiri uviedol, že Abraham Lincoln sa budúci týždeň zastaví v Thajsku, kde si posádka oddýchne a zotaví sa, a následne sa loď vráti na svoju základňu v Spojených štátoch. Informovala o tom AP.
Podľa zahraničných médií USS Abraham Lincoln na Blízkom východe nahradila lietadlová loď USS George Washington.