Noví miláčikovia Bruselu? Pobaltie dostáva miliardy, Česko má problém
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Kam vo veľkom smerujú peniaze Európskej únie? Zatiaľ čo do Česka financie prerozdeľované z rozpočtu EÚ postupne prestávajú prúdiť, zo značnej priazne pri smerovaní peňazí výrazne profitujú – najmä po vypuknutí vojny na Ukrajine – pobaltské štáty. Unijné prostriedky v Pobaltí smerujú na obranu, prepojenie so zvyškom EÚ aj zlepšenie životnej úrovne.
Českú republiku v najbližších rokoch čaká zlom v podobe obmedzenia peňazí z Európskej únie, ktoré doteraz pomáhali financovať mnohé domáce projekty. Od roku 2028, keď sa začne nové sedemročné obdobie EÚ, Brusel Česku peniaze výrazne skráti. Dôvodom je, že česká ekonomika sa stále viac približuje priemeru Únie a s tým sa znižujú aj jeho nároky na čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ.
Už v blízkej budúcnosti tak Česko bude z EÚ stále dostávať viac peňazí, než koľko do jej rozpočtu odvedie. Nebudú to však už také výrazné sumy a krajina bude navyše čoraz viac zviazaná podmienkami určujúcimi, za akých okolností a na aký účel bude môcť prijaté prostriedky využiť.
Vo veľkom tak napríklad nemožno počítať s tým, že by sa za peniaze z Bruselu stavali veľké infraštruktúrne projekty. Nový sedemročný plán bude od členských štátov požadovať, aby 43 percent peňazí vynakladali na zelené plány a 14 percent na sociálne programy.
Financie z EÚ bude navyše Brusel oveľa viac vyplácať „za odmenu“, podobne ako v rámci súčasného Národného plánu obnovy. Štát sa zaviaže, že bude plniť ciele Bruselu v rámci štrukturálnych reforiem. Ak by sa od cieľov EÚ rozhodol odkloniť, prišiel by aj o peniaze.
Zatiaľ čo premiér Andrej Babiš (ANO) má výhrady k pevnému určovaniu Únie, kam môžu a nemôžu smerovať prijaté peniaze, a chce na jeseň vyjednávať aj o samotnom objeme financií pre Česko, prezident Petr Pavel Čechom odkazuje, že by mali prijať skutočnosť, že postupne budú svoje peniaze posielať iným Európanom.
„Potom, čo sme celý čas ťažili z príspevkov, ktoré k nám v štedrej podobe prichádzali na rozvoj našej ekonomiky, sa nám dnes už tak trochu nepáči, že by sme sa tiež mohli stať platiteľmi, ktorí budú podporovať ďalších, slabších,“ uviedol Petr Pavel pre ČT24.
Regiónom, kde naopak unijné financie len tak nevyschnú a už teraz sú viditeľné masívne investície podporené Bruselom na každom rohu, je Pobaltí.
Masívny prílev peňazí do Litvy, Lotyšska a Estónska však v posledných rokoch ešte viac narástol. Krajiny za to vďačia zvýšenému záujmu o tento región po ruskom napadnutí Ukrajiny.
Pobaltie je aj vzhľadom na geopolitickú situáciu v rámci Európskej únie mimoriadnym fenoménom. Počas 22 rokov od vstupu do EÚ sa tieto krajiny spolu s Českom z kedysi chudobných postsovietskych republík stali štátmi, ktoré v mnohých ukazovateľoch „staré“ členské krajiny nielen dobehli, ale dokonca prekonali. V parite kúpnej sily už Litva s Estónskom predbehli krajiny ako Grécko či Portugalsko a takmer sa dotiahli na úroveň Španielska.
Foto: Tallinn
Vďaka šikovnému využívaniu peňazí z Únie a prísnej fiškálnej disciplíne sa pobaltské krajiny môžu pochváliť podpriemerným zadlžením v rámci EÚ. Estónsko dokonca patrí medzi krajiny s vôbec najnižším štátnym dlhom v celej EÚ – viac ako 23 percent HDP, zatiaľ čo priemer v EÚ je približne 83 percent HDP.
Z hľadiska európskeho financovania sa navyše naďalej tešia absolútnej strategickej priorite. Ako východný štít EÚ a NATO dostávajú peniaze nielen z klasických fondov, ale aj dotácie na kritickú bezpečnostnú infraštruktúru.
Nástroj na prepájanie Európy a strategické granty, prostredníctvom ktorých Brusel do Pobaltia smeruje obrovské sumy nad rámec bežných dotácií, umožňujú budovanie projektov na odpojenie od ruskej energetickej siete či na obranu a infraštruktúru.
Hoci rozpočet Európskej únie musí byť vždy vyrovnaný a prerozdelené peniaze preto pochádzajú predovšetkým z príspevkov krajín podľa ich hrubého národného dôchodku, z odvodov z dane z pridanej hodnoty či z príjmov z ciel a poplatkov za nerecyklované plastové obaly, po covide Brusel prostredníctvom vydania unijných dlhopisov a vzniku fondu obnovy získal prostriedky na realizáciu zámerov, ako je trať Rail Baltica, ktorá pretína celé Pobaltie od Suwalského koridoru až po Tallinn.
Pobaltský „projekt storočia“, ktorý krajiny viac prepája so zvyškom Európy a zároveň pripravuje trasy na rýchle presuny zbraní a munície, pozostáva z výstavby 870 kilometrov elektrifikovanej dvojkoľajovej trate so štandardným európskym rozchodom a veľkých terminálov v Rige či Tallinne.
Trať spojí Tallinn, Pärnu, Rigu, Panevėžys, Kaunas a Vilnius priamo s Varšavou a zvyškom Európy. Zároveň má ukončiť závislosť od tradičného ruského rozchodu koľají.
Na mnohých úsekoch sa už stavia a možno naraziť na desiatky kilometrov dlhé staveništia. Aktuálne sa začína črtať aj časť terminálu Ülemiste v Tallinne neďaleko tamojšieho letiska. Hovorí sa o tom, že prvé vlaky by sa po trase mohli, aspoň po jednej koľaji, previezť už začiatkom tridsiatych rokov.
Foto: Rail Baltica
Cestovať sa dá už dnes po diaľnici zo Suwałk do Kaunasu. Stavba prepájajúca pás územia na litovsko-poľskej hranici, ktorý je zovretý medzi ruským Kaliningradom a Bieloruskom a zohráva kľúčovú úlohu v rámci diaľničnej siete Via Baltica, bola otvorená v októbri minulého roka.
Počíta sa s ňou opäť ako s hlavnou tepnou pre kamióny aj tanky zároveň.
Na litovské pomery nadštandardne moderná diaľnica bola postavená prioritne s požiadavkami na možnosť prepravy ťažkej vojenskej techniky. Litva a Poľsko chcú počas rokovaní o rozpočte EÚ vyvinúť tlak, aby podobné projekty boli v ďalšom sedemročnom rozpočte EÚ označené za absolútnu prioritu práve ako „projekty dvojakého využitia“. Ako ďalšiu by obe krajiny chceli neďaleko otvoriť pre autá aj vojenské kolóny záložnú diaľnicu spájajúcu Vilnius s poľským mestom Augustów.
Ďalšími projektmi naštartovanými vojnou sú vojenské kampusy v Litve, vrátane areálu Rudninkai až pre 5-tisíc vojakov. Reagujú na umiestnenie nemeckej brigády a ďalších síl v rámci predsunutého pôsobenia NATO vrátane českých vojakov.
Európska komisia umožňuje prostredníctvom nového programu Európske obranné projekty spoločného záujmu v spolupráci s Nórskom a Ukrajinou spoločne nakupovať systémy protivzdušnej obrany na zabezpečenie východného krídla EÚ a ďalšie obranné systémy na posilnenie baltskej línie.
A hoci mnohé zbrane z unijných peňazí doteraz financovať nebolo možné, EÚ vládam v Pobaltí umožňuje zbrojenie nepriamo prostredníctvom benevolentnosti pri financovaní iných projektov civilnej sféry. Bez unijných dotácií na cesty, železnice a sociálny rozvoj by tamojšie vlády nemohli financovať armády, zatiaľ čo s prísľubom dotovania bežných výdavkov z peňazí EÚ si to dovoliť môžu.
Napríklad Litva tak vo svojom rozpočte na rok 2026 vyčlenila na obranu až 5,38 percenta HDP, čo by bez unijnej pomoci bolo nemysliteľné.
Nemožno zabúdať ani na energetické megaprojekty, ktoré by bez ruského útoku na Ukrajinu a následnej vlny pozornosti mohli vzniknúť len veľmi ťažko.
Vlani sa Pobaltiu podarilo úspešne odpojiť svoju elektrickú sieť od Ruska, ktorá bola dovtedy synchronizovaná s Moskvou namiesto s kontinentálnou európskou sieťou. Nákladnú operáciu, ktorá si vyžiadala výstavbu nových meniacich staníc a posilnenie sietí v celkovej hodnote 1,6 miliardy eur, pokryl z 1,2 miliardy eur Nástroj na prepájanie Európy.
Po odpojení od ruskej siete smerujú stovky miliónov eur do budovania nových nezávislých kapacít. Aktuálne sa rozbieha napríklad projekt Baltic-German PowerLink – 600 kilometrov dlhý podmorský kábel a uzlový bod pre morské veterné elektrárne, ktorý má prepojiť Litvu a Lotyšsko priamo s Nemeckom a počíta s výkonom 2 GW.
Foto: Baltic-German PowerLink
Prílev peňazí do pobaltských štátov, ale aj ich vlastná tvorba bohatstva sa začínajú premietať do tamojšej životnej úrovne. Najmä Estónsko už z hľadiska infraštruktúry vo väčšine regiónov dávno dobehlo úroveň západnej Európy.
Dôvodom je skutočnosť, že Estónsko budovalo kľúčovú infraštruktúru v 90. rokoch prakticky od nuly, rovno podľa moderných západných štandardov. Pomohli aj úspechy tamojšieho hospodárstva, ktoré výrazne predbehlo Litvu a Lotyšsko.
Okrem fiškálnej disciplíny krajina stavia na nulovej dani z reinvestovaného zisku. Firmy v Estónsku preto neplatia daň z príjmu právnických osôb, ak svoj zisk ponechajú vo firme a investujú ho späť do svojho rozvoja. Daň sa platí až v momente výplaty dividend, čo viedlo k obrovskej akumulácii domáceho aj zahraničného kapitálu.
Známa je aj estónska úspešnosť v digitalizácii, ktorá spočíva nielen v kompletnom prepojení všetkých úradov, ale aj v možnosti založiť si firmu počas niekoľkých minút či v odstránení nutnosti zaoberať sa zložitým vypĺňaním daňového priznania. Estónske úrady ho ľuďom pripravia vopred vyplnené a stačí ho len skontrolovať a jedným kliknutím odovzdať. Žiadne výpočty a zložitá orientácia vo formulároch, na ktoré sme zvyknutí u nás.
Otázkou je aj to, akú úlohu pri predbiehaní iných postsovietskych krajín zohráva odlišná kultúra Estóncov, ktorí majú bližšie k Fínom a Švédom. To prilákalo k investíciám aj severské firmy zo Škandinávie vrátane telekomunikačných gigantov a bánk.
Nulová byrokracia a tamojšie prostredie stáli za vznikom známych firiem, ako sú Skype, Bolt a Wise, a vznikom vysoko príjmovej strednej triedy. Opomenúť nemožno ani využívanie unijných zdrojov do posledného centu na projekty s vysokou pridanou hodnotou.
Kto v posledných rokoch prechádzal pobaltským vidiekom, zrejme sa nestačil čudovať, ako kedysi chudobnejšie oblasti vyzerajú neraz oveľa rozvinutejšie ako dediny v Česku. Najmä na západe Estónska už mnohé obce dokážu upravenosťou a rozvinutosťou konkurovať obciam na švajčiarsko-nemeckom pomedzí. Takmer každá dedina je kompletne zrekonštruovaná a nechýba v nej ani fontána s vodotryskom. Tieto slová pritom nie sú nijako nadnesené. Upravené dediny s vodotryskami a kvetinovou výzdobou sú tam bežným obrazom.
Za chruščovkami sa treba vybrať do väčších obcí na východe a severe krajiny alebo do Tallinnu na niektoré predmestia. Aj v tejto metropole sa však stále intenzívnejšie rozrastá moderná architektúra a namiesto panelákov mesto zaplavujú mrakodrapy a presklené budovy.
Sovietska stopa je v krajine cítiť už najmä podľa panelákov sovietskeho typu, ktoré sa však aj vďaka unijným peniazom postupne renovujú. Nerekonštruované sú už doménou najmä periférnych oblastí.
Schopnosť Estóncov aj napriek rastu vlastného bohatstva naďalej aktívne využívať unijné spolufinancovanie a skutočnosť, že peniaze prerozdeľované Bruselom smerujú skutočne všade, dokazuje unijna vlajka s informačnými tabuľami takmer na každom rohu. Unijné peniaze smerujú aj do dosiaľ najviac zanedbaných častí krajiny a pomáhajú opraviť aj Kundu.
Tritisícové mesto Kunda sa preslávilo archeologickými nálezmi potvrdzujúcimi, že na jeho mieste žili ľudia už 7-tisíc rokov pred naším letopočtom. Okrem mezolitickej kundskej kultúry je Kunda v modernej histórii spätá s cementárenským priemyslom. Neďaleko jej centra pôsobí aj vôbec najväčšia cementáreň v Estónsku a vďaka záujmu Čechov sa môže pochváliť aj dopravným lietadlom pomenovaným po tomto meste.
Keď letecká spoločnosť airBaltic v auguste 2024 spustila hlasovanie o pomenovaní svojich nových lietadiel podľa pobaltských miest, predovšetkým hlasujúci z Česka rozhodli, že nový stroj lotyšskej leteckej spoločnosti by sa mal volať práve podľa tohto estónskeho mesta.
Okrem poetického názvu a bohatej histórie však Kunda môže lákať aj tých, ktorí chcú vidieť pôvodnú sovietsku tvár Pobaltia. Táto možnosť sa ponúka práve tu. Záujemcovia o prehliadku zatiaľ nezrekonštruovaných zvyškov sovietskej architektúry by si však mali ponáhľať, pretože dvanásť unijných hviezd v kruhu, ktoré majú odkazovať na hodnoty a spoločnú identitu Európanov, už obopína aj Kundu.
Symboly EÚ s tabuľami o financovaní tu začínajú pribúdať ako huby po daždi a za nimi sa postupne, dom po dome, rozbiehajú aj opravy obydlí a infraštruktúry.
Foto: okolie Kundy
Dôležitou oblasťou, kam unijné peniaze v Pobaltí prúdili a stále prúdia, sú aj sociálne projekty, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné. Okrem už spomínanej digitalizácie štátnej správy išli peniaze na podporu startupov, školstva aj rekvalifikácií.
Výsledkom je, že sa Estónsko stalo cieľom vysoko kvalifikovaných pracovníkov z okolia a krajina priťahuje IT špecialistov aj odborne zameraných pracovníkov.
Podobný prelom zaznamenáva aj Litva, do ktorej sa vracajú ľudia, ktorí sa predtým odsťahovali na Západ. Práve Litva pritom ešte v nie tak dávnej minulosti patrila medzi najrýchlejšie sa vyľudňujúce krajiny Európy.
Litovské mzdy však najmä vo Vilniuse a Kaunase vzrástli natoľko, že mnohým ľuďom už ekonomicky nedáva zmysel pracovať v zahraničí. Jediným odpadlíkom z trojice pobaltských štátov zostáva Lotyšsko, ktoré čelí rozdielom medzi bohatou Rigou a ostatnými regiónmi.
Nie všetko je však ružové. Najmä v súvislosti s obmedzeniami dopadajúcimi na ruskú menšinu a dôsledkami výraznej vlny zdražovania Estónsko vlani prvýkrát od roku 2014 nemalo pozitívne migračné čísla a spolu s Lotyšskom si prešlo obdobím výrazného zdražovania.
Pred rokom 2020 sa pobaltské štáty pohybovali približne na úrovni 75 až 80 percent priemeru cien v Európskej únii. Zlom prišiel počas nedávnej inflačnej vlny v roku 2022, keď v reakcii na uvoľnenú menovú politiku počas covidu, energetickú krízu umocnenú vojnou na Ukrajine a prepojenosť Pobaltia s Ruskom vzrástla ročná miera inflácie až približne na 20 percent.
V rámci eurozóny však išlo o špecifickú situáciu a Pobaltie bolo úplne odkázané na rozhodovanie Európskej centrálnej banky, ktorá sa držala politiky nižších úrokových sadzieb. Výrazný rast cien však v posledných rokoch dorovnal silný rast miezd.
Za zmienku v tejto súvislosti stojí, že hoci sa u nás občas pripomína sovietska minulosť pobaltských krajín a pretrváva predstava o nie príliš veľkom blahobyte tamojšieho obyvateľstva, Estónsko už predbehlo Česko vo výške miezd.
A ako poznamenáva Český štatistický úrad, predbehnutie Česka „sa javí ako neodvratné“ aj zo strany Litvy a Lotyšska.
Zdroj: parlamentnilisty.cz
Studená sprcha pre investorov do veterných parkov? Fico stanovil jasnú podmienku
Ruskí hokejisti sa vracajú na veľký turnaj. IIHF ich stále nechce, FISU ich však pustila. V Číne môžu naraziť aj na Slovensko.
Ruský Poseidon vyvoláva obavy v Británii. The Telegraph píše o schopnostiach novej zbrane aj o možnej britskej jadrovej odvete raketami Trident.
Podpredseda Progresívneho Slovenska je chamtivec. A povýšenecký elitár. Poznám ho 30 rokov, takže toto nie je žiadny „emociálny štek“, píše vo svojom komentári, ktorý prinášame v plnom znení, europoslanec Braňo Ondruš.
Príbeh Vojtecha Masaryka z Uhrovca, učiteľa a účastníka SNP, ktorý vstúpil do partizánskej jednotky Jána Žižku z Trocnova a v decembri 1944 ho zavraždili nacisti.
Neverím, že ako politický komentátor zaraďujem bulvárnu tému do komentára!
Turisti v Tatrách zažili stretnutie, aké sa podarí len málokomu. Rysica sa ukázala s mláďaťom a všetko zachytili na video.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.