Štúdia Európskej komisie prináša tvrdý scenár. Rady na pomaranče a káva ako luxus? Brusel rieši nové pravidlá pre dovoz
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Čakajú nás opäť rady na pomaranče a káva bude iba luxusom? Aj taká by mohla byť budúcnosť Európanov v prípade plánovaného zámeru EÚ upraviť pravidlá poľnohospodárskeho dovozu. Výskumné stredisko Európskej komisie hovorí o možnosti zdraženia kávy až o 332 percent a poklese dovozu citrusov o 92 percent.
Možnosť výrazného zníženia množstva niektorých poľnohospodárskych produktov na úroveň, pri ktorej by už hrozilo, že sa z úplne bežného ovocia opäť stane nedostatkový tovar, načrtáva predbežná štúdia o vplyvoch plánovaného zámeru EÚ znížiť limity rezíduí pesticídov v dovážaných poľnohospodárskych produktoch.
Hoci by išlo o najhorší z možných scenárov a v úplne krajnej podobe nie je príliš reálny, varovné je, že ho výskumníci Európskej komisie úplne nezavrhujú. Ponúkajú ho ako jedno z možných vyústení, s ktorými treba pri zavádzaní pravidiel počítať.
Opatrenie, po ktorom by sa raňajky v podobe lievancov s čerstvým ovocím, džúsu a kávy mohli stať luxusnou záležitosťou, sa týka pravidiel EÚ pre poľnohospodárov z krajín celého sveta. Tí by tak stáli pred možnosťou svoje plodiny do Európy vôbec nedovážať, alebo sa prispôsobiť a pri pestovaní potravín a krmív prestať používať látky, ktoré sú v Únii zakázané.
Zahraniční producenti už dlhší čas upozorňujú, že plán Európskej komisie povedie k drahším a menej dostupným potravinám. Nehodlajú sa totiž úplne prispôsobiť a prestať používať pesticídy zakázané v EÚ.
Ich slová teraz vo svojej analýze priamo potvrdilo Spoločné výskumné stredisko Európskej komisie (JRC). Výskumníci v nej najvyšším predstaviteľom Únie ukazujú, aký vplyv môžu mať ich politické opatrenia.
V utorok priniesli vo viac ako 150-stranovom dokumente rôzne scenáre. Závisia od toho, či sa poľnohospodári mimo EÚ podriadia pravidlám Bruselu, alebo sa za nových podmienok rozhodnú na dovoz do Európy zabudnúť a nájdu si iné odbytiská.
Ak by sa naplnili najhoršie obavy a poľnohospodári z krajín mimo EÚ by sa rozhodli neupraviť svoje pestovateľské postupy podľa požiadaviek Únie, najvýraznejší dopad by bol pri káve. Spotrebiteľské ceny by sa zvýšili až o 332 percent.
O 85 percent by Európanom zdraželi citrusy, o 83 percent hroznové víno a o 63 percent sója. Ťažké časy by zažívali aj chovatelia. Sójové pokrutiny používané na kŕmenie hospodárskych zvierat by zdraželi o 105 percent, repkové pokrutiny o 29 percent a slnečnicové pokrutiny o 22 percent.
Pri ďalších plodinách by boli dopady na spotrebiteľské ceny podstatne miernejšie. Napríklad zdraženie paradajok o 8 percent, jabĺk a jačmeňa o 4 percentá a olivového oleja o 3 percentá by sa však už mohlo dostatočne sčítať. Výrobcovia potravín v obchodoch by tak ceny zvýšili o viditeľné sumy.
Niečo podobné by sa dialo aj v scenári, keď by sa mnohí pestovatelia podmienkam EÚ prispôsobili. V takom prípade by hrozno zdraželo o 6,5 percenta, káva o 6 percent, citrusy o 5,6 percenta a paradajky o 3,1 percenta.
Výskumníci upozorňujú, že pestovatelia by do cien premietli zvýšenie nákladov. Cenovú hladinu by nahor tlačilo aj zníženie ponuky. Maximálne jednopercentné a nižšie zdraženie by nastalo iba pri najmiernejšom prístupe zo strany EÚ a za predpokladu, že náklady farmárov by vzrástli najviac o 5 percent.
Ak by sa naplnil plán Komisie znížiť maximálne limity rezíduí pesticídov v tretích krajinách na hranicu stanoviteľnosti, znamenalo by to zmenu súčasnej praxe. Ide o zníženie z aktuálnej zákonom povolenej úrovne na hodnotu, pri ktorej už laboratóriá pesticídy nedokážu namerať.
Skončila by tak súčasná prax tolerovania dovozu so zistenými stopami látok, pokiaľ ich množstvo nepresahuje úroveň, ktorá je toxická alebo škodlivá pre ľudské zdravie.
Okrem zvýšenia cien by to znamenalo rovnejší prístup k európskym farmárom, ktorí tieto látky nesmú za žiadnu cenu použiť na poliach.
Ide o snahu Bruselu o zelenú budúcnosť pre celú planétu. Doteraz Európu pri potravinách v prvom rade zaujímalo, aby neboli za žiadnu cenu škodlivé pre spotrebiteľov. Po novom by sa riešilo, či používanie pesticídu v tretej krajine náhodou nespôsobuje rozsiahle ekologické škody tamojšej prírode.
To všetko však okrem iného za cenu ohrozenia dostatku dovážaných plodín, ktoré v Európe rastú iba v obmedzenej miere.
Brusel by tak mohol zakázať dovoz aj producentom, ktorí do Európy dodávajú úplne bezpečné a nezávadné potraviny, ak by zistil, že ich metódy pestovania s použitím pesticídov ničia prírodu v ich krajine.
Vedci varujú, že tento prístup, pri ktorom už nehrá hlavnú úlohu zdravie Európanov, ale ekológia celého sveta, „môže obmedziť dovoz dotknutých komodít do EÚ s potenciálnymi dôsledkami pre domácu produkciu EÚ a spotrebiteľské ceny“.
Výskumníci zároveň zistili, že obmedzenie dovozu poľnohospodárskych produktov do EÚ by viedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskej rastlinnej výroby vo všetkých variantoch. Pokles dovozu by pritom predstavoval od 41 percent až po 0,4 percenta.
Pri najvyššom poklese dovozu by však poľnohospodári zaoberajúci sa chovom zvierat na vyrovnanie podmienok tvrdo doplatili. Dôvodom by boli vyššie náklady na krmivá. Živočíšna výroba v EÚ by sa totiž zmenšovala.
Závery sa navyše môžu od reality výrazne líšiť. Výskumníci upozorňujú, že jednotlivé druhy pesticídov či fungicídov sa výrazne líšia. Zatiaľ čo náhrady schválené EÚ môžu byť u nás bezproblémové, na iných kontinentoch môžu byť neúčinné alebo naopak.
Príkladom je cyprokonazol. Používa sa na ochranu poľných plodín, obilnín, repky či cukrovej repy proti hubovým chorobám. Náhrady, ktoré EÚ uznáva ako bezpečné, pritom zvyšujú pestovateľom náklady približne o 20 až 40 percent.
Pri niektorých plodinách by mohol vzniknúť problém aj v prípade, že by zahraniční dodávatelia presmerovali svoju produkciu inde v takom rozsahu, ktorý už európski poľnohospodári nedokážu nahradiť.
V scenári, keď by celkový dovoz poľnohospodárskych produktov do EÚ klesol o 41 percent, by dovoz citrusov klesol o 92 percent a sójových bôbov o 90 percent.
Pestovanie citrusov v Európe by mohlo vzrásť o 47 percent. Produkcia sójových bôbov by sa zvýšila o 29 percent. Sóju by nahrádzala najmä repka olejná. Tej by sa pestovalo o 41 percent viac.
Okrem výrazného rozšírenia pestovania repky by pokles dovozu spôsobil nárast celkovej poľnohospodárskej produkcie EÚ o 1,1 percenta. Za tento rozmach pestovateľov by však zaplatili Európania v obchodoch a v neposlednom rade aj chovatelia.
Štúdia, ktorá má Európskej komisii pomáhať pri rozhodovaní o jej politických krokoch, teraz bruselských politikov postavila pred voľbu. Majú vzhľadom na varovné zistenia plánované kroky smerujúce k úplnému zjednoteniu pravidiel Únie so zvyškom sveta zrušiť? Alebo aspoň začať hľadať kompromis?
Ten by sa ľuďom síce premietol do peňaženiek, ale nie až tak drasticky, aby si to výraznejšie všimli.
Úplne sa vzdať plánu, ktorý povedie k zdražovaniu potravín a krmív, je však pre bruselských politikov citlivé. Riskovali by totiž, že by sa k ich kanceláriám opäť mohli dostať traktory a kopy hnoja v uliciach.
Krok, ktorý ľuďom zdraží jedlo, si totiž želajú mnohí európski poľnohospodári. Zo dňa na deň by im zmizla konkurencia z krajín, kde nemajú také prísne pravidlá.
Hnev poľnohospodárov, ktorí už roky volajú po rovnejších podmienkach, by bol ešte výraznejší aj preto, že ide o jeden z krokov, ktoré Brusel narýchlo prisľúbil, aby zmiernil vyhrotenú náladu medzi európskymi pestovateľmi.
Stalo sa tak v rámci balíka opatrení na zefektívnenie a zjednodušenie právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ktorý Európska komisia oznámila pred niekoľkými mesiacmi.
Za kľúčové navrhované opatrenie, ktoré upokojilo situáciu medzi poľnohospodármi, Brusel označil aj plán pracovať na zjednotení výrobných noriem pre dovoz, pokiaľ ide o rezíduá pesticídov, „aby sa zabezpečili rovnaké podmienky“ pre pestovateľov. Dodal, že sa tak má stať práve na základe výsledkov posúdenia vplyvov.
Eurokomisár pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat Olivér Várhelyi uviedol, že jadrom balíka je „záväzok podporovať poľnohospodárov v EÚ“.
„Poľnohospodári budú mať k dispozícii viac a lepších nástrojov, ako je precízne poľnohospodárstvo a biopesticídy, na účinnú ochranu svojich plodín a produktov. V riadne odôvodnených prípadoch nebude na naše trhy povolený dovoz potravín ošetrených najnebezpečnejšími pesticídmi zakázanými v EÚ, a to v rámci implementácie našich vysokých bezpečnostných štandardov a rovnakých podmienok pre spotrebiteľov aj poľnohospodárov,“ uviedol.
Úplné ustúpenie od zámeru, ktorý Európanom zdraží niektoré potraviny, je tak už pomerne nemysliteľné. Eurokomisári však môžu s využitím aktuálnej štúdie hľadať hranicu, ktorá uspokojí poľnohospodárov, ale zároveň nebude taká prísna, aby sa naplnil scenár, v ktorom by ľudia stáli v radoch na pomaranče.
Komisia zatiaľ nešpecifikovala, ktorých pesticídov zakázaných v EÚ by sa opatrenie malo týkať. Mohla by vybrať tie najškodlivejšie. Zároveň by mohla cieliť na čo najmenšie dopady na spotrebiteľov. Jednou z možností je zákaz ich používania pri dovoze plodín, ktoré dokážu v dostatočnom množstve produkovať aj poľnohospodári v Únii.
To by im prinieslo rovnejšie podmienky a nižšiu konkurenciu. Spotrebiteľom by zároveň zabezpečilo dostatok plodín v obchodoch pri minimálnom raste cien. Bolo by to iné ako v prípade, ak by sa zákaz striktne vymáhal aj pri produkcii, ktorú možno v Európe vypestovať iba za enormných nákladov.
Brusel musí myslieť aj na diplomatické dôsledky. Viaceré krajiny už skôr dali najavo, že si požiadavky Únie nenechajú páčiť. Už v minulom roku európske požiadavky na bezpečnosť potravín vyvolali roztržku so Spojenými štátmi.
ParlamentníListy.cz v tejto veci oslovili najväčšie české poľnohospodárske a potravinárske organizácie. Pýtali sa ich na opatrenie, ktoré by mohlo viesť k výraznému zdraženiu niektorých dovážaných produktov pre spotrebiteľov a k rastu cien krmív pre chovateľov. Zároveň by však mohlo viesť k vyrovnaniu podmienok pre európskych poľnohospodárov a k zvýšeniu ich podielu na trhu.
Európska komisia zverejnenú štúdiu, ktorá obsahuje predbežné hodnotenie dopadov na trh, komentovala s dodatkom, že „poskytuje analytický základ pre potenciálne primerané a proporcionálne opatrenia smerujúce k väčšej vzájomnosti noriem, avšak nepredurčuje ďalšie kroky, ktoré by mohla Komisia podniknúť“.
„Môže byť potrebná ďalšia analýza, okrem iného aj z hľadiska environmentálnych a sociálnych aspektov,“ uviedla Komisia po analýze, ktorá naznačila, že tvrdé vyžadovanie podmienok Únie pri dovoze by mohlo Európanov výrazne bolieť.
Zdroj: parlamentnilisty.cz
pred 1 hod
pred 2 hod
pred 4 hod
ÚBOK ZASAHUJE!
Legendárny slovenský hokejista Zdeno Chára sa symbolicky rozlúči s hráčskou kariérou
Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.
Ako vidno, naparovanie a komunistická minulosť v tvojej rodine je stále živá.
Po zmene voda, pôda, les za automaty a hazard by zmena Huliaka na progresívca úplne neuveriteľná nebola...
Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Ani v politike
Prinášame vám článok trestného sudcu Petra Šamka, ktorý bol pôvodne publikovaný na portáli Právne listy. Jeho text vám prinášame v plnom znení.
Civilizácie padajú, lebo sa tak rozhodli. Európa sa blíži k bodu, z ktorého nebude návratu
Priateľ herečky zavolal na tiesňovú linku 911 a oznámil, že Panettiere utrpela zástavu srdca.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.