MÝTUS PADOL? Kto nikdy nebol poistený, dôchodok automaticky NEDOSTANE

Medzi Slovákmi dodnes koluje presvedčenie, že štát vypláca starobný dôchodok aj ľuďom, ktorí nikdy nepracovali. Nie je to tak. Na vznik nároku treba spravidla najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia a zároveň dosiahnuť dôchodkový vek. Ani rovnaký počet rokov však nezaručuje rovnakú penziu. Rozhodujú najmä príjmy a odvody počas pracovného života.

Zákon stanovuje dve základné podmienky. Poistenec musí získať najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšiť dôchodkový vek. Samotný vek teda na priznanie starobného dôchodku nestačí.

Často používané spojenie „15 odpracovaných rokov“ je pritom zjednodušením. Zákon pracuje s obdobím dôchodkového poistenia. To nemusí byť vždy totožné s rokmi strávenými v klasickom zamestnaní.

Ani splnenie podmienky 15 rokov ešte nehovorí nič o tom, aký vysoký dôchodok človek dostane. Suma sa počíta podľa vzorca, do ktorého vstupuje priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia a aktuálna dôchodková hodnota. Tá je na rok 2026 stanovená na 19,7633 eura.

Rozdiel dobre ukazujú oficiálne príklady Sociálnej poisťovne. Poistenec, ktorý získal približne 43,7 roka dôchodkového poistenia a zarábal približne priemernú mzdu, má podľa modelového výpočtu po valorizácii dôchodok 896,30 eura mesačne.

Druhý poistenec získal takmer rovnaké obdobie poistenia, približne 43,8 roka. Jeho príjmy však boli podstatne nižšie. Výsledný starobný dôchodok po valorizácii dosiahol iba 486,30 eura mesačne.

Rozdiel je teda viac ako 400 eur. Počet rokov sám osebe nestačí. Dôležité je aj to, z akých príjmov človek počas života platil odvody.

Ak vypočítaný dôchodok nedosahuje zákonom stanovenú hranicu, môže pomôcť minimálny dôchodok. Ani ten však štát neprizná každému automaticky. Jednou zo základných podmienok je najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. Platiť musia aj ďalšie zákonné podmienky.

O samotné zvýšenie dôchodku na minimálnu sumu sa osobitne nežiada. Sociálna poisťovňa nárok posudzuje sama.

Od 1. januára 2026 predstavuje minimálny dôchodok pri 30 rokoch poistenia 412 eur mesačne. Pri 43 rokoch je to 510,10 eura, pri 50 rokoch 575,40 eura a pri 65 rokoch až 831,10 eura. Rozdiel medzi minimom za 30 a 65 rokov tak presahuje 400 eur mesačne.

Dôchodky sa od januára 2026 zvýšili o 3,7 percenta. Pri minimálnych dôchodkoch je však dôležitý detail. Nevalorizuje sa suma, ktorú človek po dorovnaní na minimum reálne dostáva. Zvýši sa jeho pôvodne vypočítaný dôchodok a Sociálna poisťovňa následne opäť preverí nárok na minimálny dôchodok.

Ak je valorizovaná suma stále nižšia ako zákonné minimum, poisťovňa ju dorovná. Ak už minimum dosiahne alebo prekročí, vypláca sa nová vypočítaná suma.

Do výslednej penzie môže zasiahnuť aj II. pilier. Sporiteľ odvádza časť povinných odvodov na svoj osobný dôchodkový účet. Jeho budúci príjem v starobe preto nemožno posudzovať iba podľa dôchodku z prvého piliera.

Od roku 2026 majú poistenci navyše dostávať dôchodkovú prognózu. Tá im má ukázať evidované obdobie poistenia aj odhad budúceho dôchodku. Človek tak môže ešte pred penziou zistiť, či jeho predstava o budúcom príjme zodpovedá realite.

Mýtus, že po dovŕšení určitého veku dostane „nejaký dôchodok“ automaticky každý, teda neplatí. Starobný dôchodok nie je dávka prideľovaná iba podľa dátumu narodenia. Je výsledkom rokov poistenia a odvodov, ktoré za človekom zostali v systéme.

A práve tu sa oplatí spozornieť ešte predtým, než príde deň odchodu do penzie. Väčšina ľudí vie, koľko rokov chodila do práce. Oveľa menej z nich však vie, koľko rokov dôchodkového poistenia im Sociálna poisťovňa skutočne eviduje a z akých príjmov za nich išli odvody. Zisťovať to až pri podávaní žiadosti o dôchodok môže byť nepríjemne neskoro.