V Brhlovciach ľudia vytesali obydlia do sopečnej skaly. V lete chladia, v zime chránia pred mrazom a dodnes fascinujú návštevníkov.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V Brhlovciach pri Leviciach si ľudia vysekávali obytné aj hospodárske priestory priamo do mäkkého sopečného tufu. Skala ich v lete chránila pred horúčavou a v zime pred mrazom. Pôvod nezvyčajných obydlí dodnes sprevádzajú príbehy o úkrytoch pred Turkami, skutočnosť však bola zrejme oveľa prozaickejšia. Svoju úlohu zohralo hospodárstvo, kamenárstvo aj chudoba. Dnes patria skalné obydlia medzi najpozoruhodnejšie pamiatky ľudovej architektúry na Slovensku.
V Brhlovciach sa zachoval celý súbor priestorov vytesaných priamo do sopečnej horniny. Neboli to iba jaskyne či provizórne skrýše. Slúžili ako kuchyne, komory, pivnice, dielne, hospodárske priestory aj miesta na bývanie.
Najznámejšie nájdeme v uličke Šurda. Zachované obydlia pochádzajú najmä z 18. až 20. storočia a časť priestorov ľudia využívali ešte v minulom storočí.
Tomáš Valášek chce "hasiť požiar" na Ukrajine olejom, kým Marián Kéry trvá na jedinom, diplomatickom riešení roky trvajúceho konfliktu.
Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Komentáre
31. 10. 2025
Miestna tradícia spája vznik skalných priestorov s tureckými nájazdmi v 16. a 17. storočí. V nepokojných časoch mohli poslúžiť ako úkryt pre ľudí, zásoby či úrodu. Neznamená to však, že dnešné obydlia vznikli práve preto.
Časť odborných výkladov ich spája skôr s hospodárstvom a vinohradníctvom. Priestory vyhĺbené do mäkkej horniny mohli pôvodne slúžiť ako pivnice a hospodárske objekty. Neskôr sa začali využívať aj na bývanie.
Takýto život pritom nebol prejavom luxusu. Skalné priestory využívali najmä ľudia zo skromných pomerov – roľníci a remeselníci, ktorí dokázali zužitkovať to, čo mali priamo pod nohami.
Podobné obydlia vznikali aj v ďalších oblastiach Tekova, Hontu a južného Slovenska. Brhlovce sú však výnimočné rozsahom a tým, koľko priestorov sa tu zachovalo.
S obcou je úzko späté aj kamenárstvo. Miestni dobre poznali vlastnosti horniny a naučili sa ju opracúvať železnými nástrojmi. Tradícia sa spája aj s talianskymi staviteľmi, ktorí pôsobili pri výstavbe miestneho kaštieľa. Kamenárske remeslo potom v Brhlovciach prežívalo celé generácie.
Okolie Brhloviec má vulkanický pôvod. Mäkký a pórovitý tuf sa dal pomerne jednoducho opracovať, takže ľudia mohli do svahov vysekávať nielen malé pivnice, ale aj väčšie miestnosti a priestory vo viacerých úrovniach.
Hornina mala ešte jednu veľkú výhodu. Masívna vrstva skaly tlmí prudké výkyvy vonkajšej teploty. Počas horúceho leta zostáva vnútri príjemnejšie, v zime zase skala chráni priestory pred silným mrazom.
To, na čo dnes používame izolácie, klimatizácie a vykurovanie, tu čiastočne zabezpečovala samotná príroda. Bez elektriny, kompresorov a účtov za klimatizáciu.
Najznámejšiu expozíciu Skalné obydlia Brhlovce spravuje Tekovské múzeum v Leviciach. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1992 v usadlosti č. 142 v uličke Šurda. Tvoria ju murované domy aj priestory vysekané do tufovej skaly v dvoch podlažiach. Zachovala sa tu letná kuchyňa, komora, kamenárske nástroje, nábytok aj predmety každodennej potreby.
Za záchranu a obnovu pamiatky získalo Tekovské múzeum medzinárodné ocenenie Europa Nostra. Lokalita Šurda je dnes súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry.
Skalné obydlia však nie sú nezničiteľné. Hornina postupne zvetráva, objavujú sa praskliny a miestami môže dochádzať k opadávaniu či uvoľňovaniu skaly. Budúcnosť pamiatky preto závisí aj od toho, v akom stave zostane samotný skalný masív.
Na Brhlovciach je možno najzaujímavejšie práve to, ako sa mení náš pohľad na bývanie. To, čo kedysi vznikalo zo skromných možností a praktickej potreby, dnes obdivujeme ako rozumné využitie prírodných podmienok.
Naši predkovia nepoznali energetické certifikáty, tepelné čerpadlá ani klimatizačné jednotky. Vedeli však, čo dokáže zem a kameň.
Možno preto Brhlovce nie sú iba kuriozitou z minulosti. V čase, keď riešime prehrievanie domov a rastúce náklady na energie, nám pripomínajú jednoduchú vec: niekedy nemusí byť najmodernejšie riešenie zároveň tým najmúdrejším.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 1 hod
pred 2 hod
pred 3 hod
