DOMY BEZ KLIMATIZÁCIE: Slováci ich vytesali do skaly a fungujú dodnes (VIDEO)

V Brhlovciach pri Leviciach si ľudia vysekávali obytné aj hospodárske priestory priamo do mäkkého sopečného tufu. Skala ich v lete chránila pred horúčavou a v zime pred mrazom. Pôvod nezvyčajných obydlí dodnes sprevádzajú príbehy o úkrytoch pred Turkami, skutočnosť však bola zrejme oveľa prozaickejšia. Svoju úlohu zohralo hospodárstvo, kamenárstvo aj chudoba. Dnes patria skalné obydlia medzi najpozoruhodnejšie pamiatky ľudovej architektúry na Slovensku.

V Brhlovciach sa zachoval celý súbor priestorov vytesaných priamo do sopečnej horniny. Neboli to iba jaskyne či provizórne skrýše. Slúžili ako kuchyne, komory, pivnice, dielne, hospodárske priestory aj miesta na bývanie.

Najznámejšie nájdeme v uličke Šurda. Zachované obydlia pochádzajú najmä z 18. až 20. storočia a časť priestorov ľudia využívali ešte v minulom storočí.

Úkryt pred Turkami? História nie je taká jednoznačná

Miestna tradícia spája vznik skalných priestorov s tureckými nájazdmi v 16. a 17. storočí. V nepokojných časoch mohli poslúžiť ako úkryt pre ľudí, zásoby či úrodu. Neznamená to však, že dnešné obydlia vznikli práve preto.

Časť odborných výkladov ich spája skôr s hospodárstvom a vinohradníctvom. Priestory vyhĺbené do mäkkej horniny mohli pôvodne slúžiť ako pivnice a hospodárske objekty. Neskôr sa začali využívať aj na bývanie.

Takýto život pritom nebol prejavom luxusu. Skalné priestory využívali najmä ľudia zo skromných pomerov – roľníci a remeselníci, ktorí dokázali zužitkovať to, čo mali priamo pod nohami.

Podobné obydlia vznikali aj v ďalších oblastiach Tekova, Hontu a južného Slovenska. Brhlovce sú však výnimočné rozsahom a tým, koľko priestorov sa tu zachovalo.

S obcou je úzko späté aj kamenárstvo. Miestni dobre poznali vlastnosti horniny a naučili sa ju opracúvať železnými nástrojmi. Tradícia sa spája aj s talianskymi staviteľmi, ktorí pôsobili pri výstavbe miestneho kaštieľa. Kamenárske remeslo potom v Brhlovciach prežívalo celé generácie.

Skala, ktorá chladí aj chráni pred mrazom

Okolie Brhloviec má vulkanický pôvod. Mäkký a pórovitý tuf sa dal pomerne jednoducho opracovať, takže ľudia mohli do svahov vysekávať nielen malé pivnice, ale aj väčšie miestnosti a priestory vo viacerých úrovniach.

Hornina mala ešte jednu veľkú výhodu. Masívna vrstva skaly tlmí prudké výkyvy vonkajšej teploty. Počas horúceho leta zostáva vnútri príjemnejšie, v zime zase skala chráni priestory pred silným mrazom.

To, na čo dnes používame izolácie, klimatizácie a vykurovanie, tu čiastočne zabezpečovala samotná príroda. Bez elektriny, kompresorov a účtov za klimatizáciu.

Najznámejšiu expozíciu Skalné obydlia Brhlovce spravuje Tekovské múzeum v Leviciach. Verejnosti ju sprístupnili v roku 1992 v usadlosti č. 142 v uličke Šurda. Tvoria ju murované domy aj priestory vysekané do tufovej skaly v dvoch podlažiach. Zachovala sa tu letná kuchyňa, komora, kamenárske nástroje, nábytok aj predmety každodennej potreby.

Za záchranu a obnovu pamiatky získalo Tekovské múzeum medzinárodné ocenenie Europa Nostra. Lokalita Šurda je dnes súčasťou pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry.

Skalné obydlia však nie sú nezničiteľné. Hornina postupne zvetráva, objavujú sa praskliny a miestami môže dochádzať k opadávaniu či uvoľňovaniu skaly. Budúcnosť pamiatky preto závisí aj od toho, v akom stave zostane samotný skalný masív.

Kedysi núdza, dnes inšpirácia

Na Brhlovciach je možno najzaujímavejšie práve to, ako sa mení náš pohľad na bývanie. To, čo kedysi vznikalo zo skromných možností a praktickej potreby, dnes obdivujeme ako rozumné využitie prírodných podmienok.

Naši predkovia nepoznali energetické certifikáty, tepelné čerpadlá ani klimatizačné jednotky. Vedeli však, čo dokáže zem a kameň.

Možno preto Brhlovce nie sú iba kuriozitou z minulosti. V čase, keď riešime prehrievanie domov a rastúce náklady na energie, nám pripomínajú jednoduchú vec: niekedy nemusí byť najmodernejšie riešenie zároveň tým najmúdrejším.