Slovensko má za sebou mimoriadne horúce dni, no leto ešte zďaleka nepovedalo posledné slovo. Po krátkom ochladení sa vysoké teploty opäť vrátia. Tohtoročné leto je pritom už teraz historické. Absolútny slovenský rekord padol na konci júna, keď v Kamenici nad Hronom namerali 41,3 stupňa Celzia.
Slovensko zažíva leto, ktoré prepisuje meteorologické štatistiky. Absolútny rekord maximálnej teploty vzduchu padol 30. júna 2026 v Kamenici nad Hronom, kde namerali 41,3 °C. Slovenský hydrometeorologický ústav po preverení merania rekord oficiálne potvrdil.
Dovtedajšie slovenské maximum 40,3 °C z Hurbanova z roku 2007 pritom padlo už o deň skôr. Hranicu starého rekordu 29. júna prekonali stanice v Turni nad Bodvou, Mužle a Štrkovci. Nasledujúci deň prišla Kamenica nad Hronom a posunula slovenský rekord ešte o stupeň vyššie.
Horúčavy sa vracajú
Krátke zmiernenie teplôt neznamená koniec horúceho obdobia. Meteorologické modely počítajú s návratom veľmi teplého vzduchu a teploty môžu opäť vystúpiť k extrémnym hodnotám. Presné maximá sa však budú s približujúcim sa termínom ešte spresňovať.
Pri hodnotách z jednotlivých modelov preto treba rozlišovať medzi modelovým výpočtom, oficiálnou predpoveďou a skutočne nameranou teplotou. Jediný výpočet ukazujúci mimoriadne vysokú hodnotu ešte neznamená, že taká teplota naozaj nastane. Rozhodujúce budú aktualizované predpovede a výstrahy SHMÚ.
Už teraz je však jasné, že leto 2026 sa zapísalo do histórie slovenských meteorologických meraní. Teplotná hranica, ktorá bola ešte donedávna považovaná za absolútny extrém, padla a Slovensko sa dostalo nad 41 stupňov.
Keď horúčava prestáva byť iba nepríjemná
Extrémne teploty nie sú iba otázkou nepohodlia. Úrad verejného zdravotníctva SR upozorňuje najmä na riziko pre deti, seniorov, tehotné ženy, chronicky chorých ľudí a osoby vystavené veľkej fyzickej záťaži. Zvýšenú pozornosť by mali venovať svojmu zdravotnému stavu aj ľudia so srdcovocievnymi a dýchacími ochoreniami.
Pri vysokých teplotách hrozí prehriatie a dehydratácia. Varovnými príznakmi sú malátnosť, bolesť hlavy, závraty, nevoľnosť, svalové kŕče či kolaps. V najvážnejších prípadoch môže úpal viesť až k poruchám vedomia a ohrozeniu života.
Základná ochrana pritom nie je zložitá. Piť treba pravidelne, aj keď človek necíti smäd, počas najhorúcejších hodín obmedziť pobyt na priamom slnku a väčšiu fyzickú námahu presunúť na ráno alebo večer. Mimoriadny pozor treba dávať na deti a zvieratá. V rozpálenom aute ich nemožno nechať ani na niekoľko minút.
Horúčavy spolu so suchom zvyšujú aj riziko požiarov v prírode. Stačiť môže neopatrne odhodený ohorok, oheň založený na nevhodnom mieste či iskra tam, kde je vegetácia vyprahnutá. V období extrémnych teplôt môže mať obyčajná ľudská ľahkovážnosť veľmi drahé následky.
Leto, na ktoré si budeme pamätať
Rekord 41,3 °C je číslo, ktoré zostane v meteorologických tabuľkách. Za číslami sú však rozpálené mestá, vysušená pôda, prebdené noci, vyčerpaní ľudia aj zvieratá hľadajúce kúsok tieňa a vody.
Možno práve v takýchto dňoch stojí za to všimnúť si aj človeka vedľa seba. Staršieho suseda, ktorý žije sám. Človeka pracujúceho celý deň vonku. Dieťa na rozpálenom ihrisku alebo zviera priviazané pred obchodom. Teplotný rekord je správa na jeden deň. To, ako sa počas neho zachováme k sebe navzájom, môže byť oveľa dôležitejšie.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️