Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Generála vo výslužbe Jozefa Viktorína pobúrili reči, ktoré Michal Šimečka viedol na stretnutí s diplomatmi európskych krajín.

Komentár protislovenského Denníka N hodnotí diskusie Milana Uhríka so Zuzanou Mesterovou a Luciou Yar. Text priznáva ostré reakcie publika aj problém PS nájsť účinný spôsob debaty s predsedom Republiky.

Saturn bude 4. októbra najjasnejší za celý rok. Uvidíte ho voľným okom a menší ďalekohľad ukáže jeho slávne prstence.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove

Komentáre
31. 10. 2025
pred 4 hod

pred 4 hod

pred 5 hod
Slovensko potrebuje obnoviť závlahy za stovky miliónov eur. Štátny rozpočet však takúto investíciu nemusí zvládnuť sám. Na stole je preto aj PPP model, pri ktorom by súkromný partner pomohol s financovaním, obnovou a prevádzkou systému. Pri vode však vzniká citlivá otázka: kto bude v ďalších desaťročiach rozhodovať o infraštruktúre, ktorá je dôležitá pre slovenské poľnohospodárstvo?
Slovenské poľnohospodárstvo čaká náročná úloha. Krajina potrebuje opraviť rozsiahlu sieť závlah, ktorá desaťročia starla bez dostatočnej obnovy. Bez vody budú farmári počas suchých období čoraz ťažšie udržiavať úrodu.
Oprava potrubí, čerpacích staníc a rozvodov môže stáť stovky miliónov eur. Niektoré odhady hovoria aj o sume presahujúcej miliardu. Štát preto hľadá spôsob, ako obnovu zaplatiť.
Jednou z možností je spolupráca so súkromným sektorom.
Slovenské závlahy vznikali najmä v druhej polovici 20. storočia. Vznikla rozsiahla sieť čerpacích staníc, kanálov, potrubí a nádrží. Po roku 1989 sa systém začal rozpadať. Časť infraštruktúry prešla na poľnohospodárske subjekty, časť zostala štátu. Pravidelná obnova však postupne ustupovala do úzadia.
Dnes sú mnohé zariadenia zastarané. Potrubia netesnia, čerpacie stanice spotrebúvajú veľa energie a chýbajú moderné technológie na riadenie spotreby vody. Niektoré závlahy fungujú už iba obmedzene.
Obnova závlah nesúvisí iba so stavom starých zariadení. Dôvodom je aj meniace sa počasie. Slovensko čelí dlhším obdobiam sucha a horúčav. Najviac ich pociťujú poľnohospodári v južných regiónoch.
Závlahy preto prestávajú byť iba pomocou v kritických rokoch. Pri niektorých plodinách sa stávajú podmienkou stabilnej produkcie.
Problém však nie je iba v množstve vody. Dôležité je, ako ju dostať tam, kde ju farmári potrebujú.
Ministerstvo pôdohospodárstva priznáva, že rozsah obnovy presahuje možnosti bežného financovania. Eurofondy majú svoje pravidlá a štátny rozpočet má obmedzené možnosti. Aj preto sa analyzuje zapojenie súkromného sektora.
Pri PPP modeli by partner mohol zabezpečiť financovanie, rekonštrukciu aj prevádzku systému. Štát alebo užívatelia závlah by následne platili za dostupnú službu. Takýto model neznamená automaticky predaj závlah súkromnej firme. Ide o dlhodobú spoluprácu, pri ktorej by štát nastavil pravidlá a kontroloval fungovanie systému.
Konkrétny investor zatiaľ známy nie je. Ak štát PPP model vyberie, nasledovať budú ekonomické a právne analýzy aj verejné obstarávanie. Pri podobných projektoch sa zapájajú veľké stavebné firmy, infraštruktúrni investori alebo finančné skupiny so skúsenosťami s dlhodobou prevádzkou.
Pri závlahách však nepôjde iba o stavebnú časť. Partner by musel zvládnuť prevádzku čerpacích staníc, údržbu systému aj každodennú dodávku vody farmárom.
Dnes túto oblasť spravuje štátny podnik Hydromeliorácie.
Poľnohospodári upozorňujú na možné riziká. Ak by systém prevádzkovala jedna veľká firma, mohla by získať silnú pozíciu pri určovaní cien za využívanie závlah.
Voda však nie je bežná služba. Od jej dostupnosti závisí aj výroba potravín.
Farmári preto nechcú, aby sa obnova závlah zmenila iba na obchodný projekt. Obavy majú najmä z toho, aby kontrolu nad systémom nezískal jeden dominantný hráč. Štát tvrdí, že prípadný výber partnera by podliehal verejnému obstarávaniu a európskym pravidlám.
Ani peniaze však nevyriešia všetko. Veľkou prekážkou sú vlastnícke vzťahy. Závlahové systémy často vedú cez tisíce súkromných parciel. Pri niektorých úsekoch nie je jednoduché určiť vlastníka. To komplikuje opravy aj prípravu nových projektov.
Obnova preto nebude iba otázkou financií. Bude aj otázkou vysporiadania pozemkov.
Slovensko už nemôže starý systém iba udržiavať pri živote. Suché roky ukazujú, že spoľahlivé závlahy budú čoraz dôležitejšie. Otázka už nie je, či ich krajina potrebuje. Otázkou je, kto ich obnoví, kto ich bude prevádzkovať a aké pravidlá budú platiť pre farmárov.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.