"Trojdňová" americko-iránska vojna o Hormuzský záliv nekončí a striedavo priťahuje a uvoľňuje rôznych spojencov z celého sveta. Ukrajinská epizóda po dni skončila, do ringu vstupuje svetový hráč, postrehli ParlamentníListy. Amerického prezidenta nepoteší, že režim vládnucich ajatolláhov sa rozhodol od Číny nakúpiť stovky systémov protivzdušnej obrany za 70 miliónov dolárov.

Aj keď Irán prakticky nemá letecké sily, vojna ani po "mierovej" zmluve nespeje ku svojmu koncu. Naopak, zápletiek pribúda. Američania by mohli mať problém. Iránska islamská republika totiž podľa agentúry Reuters kúpi od Číny 300 až 400 náramenných systémov protivzdušnej obrany QW-12 a FN-16. Hodnota obchodu je vraj asi 60 až 70 miliónov dolárov. Ide o zjavnú snahu Iránu posilniť svoju protivzdušnú obranu.

Ide o systémy zem-vzduch s infračerveným navádzaním, určené na útok na nízko letiace lietadlá, vrtuľníky a drony. Ich mobilita umožňuje ich rýchle nasadenie v okolí vojenských zariadení, energetickej infraštruktúry a ďalších citlivých miest, čo je dlhodobá a úspešná iránska taktika.

Predstavitelia Iránu a Číny odmietli obchod akokoľvek oficiálne komentovať. Je však už popísaná aj cesta, akou sa zbraňové systémy majú z Číny do Iránu dostať. Systémy protivzdušnej obrany (PVO) majú byť dodané letecky z Urumči v západnej Číne a potom budú prepravované cez Pakistan do Iránu. Pakistanská strana na žiadosť agentúry Reuters o potvrdenie tejto informácie nijako nereagovala.     

Rokovania nádejou

Medzitým Irán a Omán rokujú o tom, ako naložiť s Hormuzským prielivom. 

Washington v sobotu náhle pozastavil dvojtýždňové bombardovanie Iránu, ale prezident Donald Trump vyhlásil, že útoky budú obnovené, pokiaľ sa rokovaním nepodarí ukončiť 5 mesiacov trvajúci konflikt.

Server The War Horse napísal , že Spojené štáty napočítali počas prvej fázy vojny s Iránom najmenej 17 život ohrozujúcich zranení svojich vojakov, ako vyplýva z novo získaných záznamov ministerstva obrany, ktoré poskytujú doteraz najpodrobnejšie evidenciu zranených vojakov v konflikte. Medzi 28. februárom a 8. aprílom bolo zaznamenaných viac ako 400 zranených, pričom len väčšinu obetí tvorili príslušníci armády.

Medzitým podľa katarskej televízie Al-Džazíra Irán odmietol návrh Ománu na spoločný dohľad oboch krajín nad sledovaným Hormuzským prielivom. Iránsky námestník ministra zahraničia Kazem Gharibabadi v utorok v štátnom vysielaní uviedol, že ománsky návrh dostatočne neriešil obavy Teheránu ohľadom kontroly nad prielivom.

Namiesto toho predložil vlastný návrh, v ktorom vláda v Teheráne trvá na tom, že bude mať väčšiu kontrolu nad vodnými cestami vedúcimi prielivom.

„Náš návrh spočíva v tom, aby jedna trasa viedla celá v teritoriálnych vodách Iránskej islamskej republiky a časť druhej trasy tiež prechádzala iránskymi teritoriálnymi vodami, aby Irán mohol účinne vykonávať dohľad nad prichádzajúcou i odchádzajúcou dopravou,“ uviedol Gharibabadi.

Omán by racionálne uvítal, keby jedna z obchodných trás viedla len ománskymi vodami, druhá iba iránskymi vodami.   

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️