Protislovenské médiá s radosťou zdieľali názor bývalého predsedu Ústavného súdu, Súdnej rady a bývalého generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ Jána Mazáka, podľa ktorého je „treba založiť druhú Slovenskú republiku“. Vyjadrenie pobúrilo europoslankyňu Moniku Beňovú (Smer-SSD), ktorá poslala odkaz nielen „frustrovanému starcovi“, ale aj hrdým Slovákom. 

„Predpokladá to prijatie novej ústavy, ktorá by mala byť výsledkom premysleného procesu a novej spoločenskej zmluvy. Súčasná ústava, hoci si autorov vážim, vznikla v roku 1992 na základoch socialistických úvah o ústavnosti a je už prežitá aj zdeformovaná. Potrebujeme nový začiatok,“ povedal Mazák k svojej predstave založenia novej republiky v rozhovore pre Aktuality.sk. 

V rozhovore „zahviezdil“ aj vyjadrením k otázke referenda: „Opäť neviem. Ak referendum necháme tak, ako je, nič sa nestane. Možno ho budú okrajové skupiny ďalej zneužívať na kampaň, ale to je otázka demokracie. Úspešné bolo vlastne len raz – pri vstupe do Európskej únie a NATO. Vtedy sa ľudia vedeli zjednotiť pri existenčnej otázke.“ 

Referendum o vstupe do NATO sa nikdy neuskutočnilo. Otázka členstva bola súčasťou referenda v roku 1997, ktoré bolo zmarené. O akom referende o NATO teda Mazák hovoril? 

Preskočilo mu?! 

„Takto to vyzerá, keď na staré kolená niekomu preskočí. Toto je názor bývalého ústavného sudcu, ktorý už nevie, čím by mohol zaujať, a samozrejme, „ochotné médiá“ to publikujú s nadšením,“komentuje Beňová bez servítky.  

Jeho vyjadrenie zhrnula nasledovne: „bývalý ústavný sudca chce zakladať „novú“ Slovenskú republiku s „novou“ ústavou“. „Žiaden rešpekt voči štátu a vlastne ani voči svojej vlastnej celoživotnej „kariére“. Len trápne tliachanie korešpondujúce s jeho nenávisťou. Je to veľmi smutný pohľad na frustrovaného starca. Ale všetkým ostatným hrdým Slovákom a Slovenkám prajem krásny a spokojný deň,“ uzavrela Beňová smutný pohľad na Mazáka, ktorý vďaka štátu, ktorý kritizuje, urobil kariéru. 

Kto je Ján Mazák? 

Po ukončení právnického vzdelania v roku 1978 nastúpil ako čakateľ na Krajský súd v Košiciach. V roku 1980 bol zvolený za sudcu z povolania, od roku 1983 pôsobil ako námestník predsedu súdu pre trestný úsek a od roku 1987 ako námestník predsedu súdu pre občianskoprávny úsek.  

„V roku 1989 sa vzdal členstva v Komunistickej strane. V roku 1990 sa stal predsedom Mestského súdu v Košiciach. Zároveň pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol v roku 1998 habilitovaný za docenta, v roku 2005 vymenovaný za mimoriadneho profesora európskeho a v roku 2007 za profesora občianskeho práva. Súčasne v období 1990 – 1998 pôsobil aj ako advokát,“ píše sa v životopise Mazáka. 

Podľa sudcov zneužil funkciu 

Od roku 2000 postupne prešiel funkciami predsedu Ústavného súdu, Súdnej rady a generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ. 16. apríla 2024 bol 10 hlasmi zo 16 prítomných členov súdnej rady odvolaný z postu predsedu. Odvolávatelia argumentovali, že Mazák zneužil svoju funkciu na neoprávnené zbieranie informácií voči sudcom. 

Ako poradca prezidenta Andreja Kisku si sadol ako advokát na lavicu obhajoby v pozemkovej kauze, ktorú Kiska prehral. Mazák vtedy Kisku obhajoval aj vyjadrením, že podvedený zubár si mal kontrolovať údaje na katastri, čím mohol predísť podvodu. Aktuálne je Mazák jedným z obľúbených respondentov protislovenských médií.