Kultúra lží už nie je len doménou bruselskej politiky, ale podľa politológa Petra Druláka naplno ovládla aj ukrajinské vedenie. Vo svojej najnovšej analýze poukazuje na priznanie ukrajinského exministra obrany, skazu tradičného automobilového priemyslu v prospech zbrojenia aj bezradnosť Západu na Blízkom východe. Európa podľa neho namiesto stability smeruje k hlbokému hospodárskemu úpadku a ďalším bezpečnostným krízam. 

Verejný priestor je plný protichodných informácií o vývoji konfliktu na Ukrajine a stave ukrajinského štátneho aparátu. Politológ a bývalý diplomat sa v relácii Naľavo s Petrom Drulákom zameral na vnútorný rozklad ukrajinskej armády a poukázal na hlbší systémový problém, ktorý podľa neho úzko prepája dianie v Kyjeve s politickým prostredím v Bruseli. 

Motív analýzy - bývalý minister Fedorov

Drulák sa vo svojej analýze opiera o nedávne verejné vyjadrenia odchádzajúceho ukrajinského ministra obrany Mychajla Fedorova, ktorý po svojom odvolaní otvorene opísal úplný chaos v ukrajinských ozbrojených silách a poukázal na praktiky znemožňujúce efektívne fungovanie armády. Podľa Fedorova dodávky zbraní a výstroja neprechádzajú štandardnou cestou cez armádne zbory, ale materiál sa rozdeľuje ručne na základe osobnej a politickej lojality. Oddané jednotky vybavenie dostávajú, zatiaľ čo tie nelojálne zostávajú opomenuté. 

Fedorov podľa Druláka celú situáciu v ukrajinskom vedení a armáde zhrnul slovami: „Vytvorili sme kultúru lží, ktorú treba vykoreniť, pretože inak nebudeme schopní poraziť nepriateľa, ktorému sa v systéme deje to isté.“ 

Práve tieto slová o „kultúre lží“ sa stali ústredným motívom politológovej úvahy. Drulák zdôrazňuje, že v tomto prípade nejde o ruskú propagandu, ale o priznanie človeka, ktorý stál v samotnom centre ukrajinského systému na kľúčovom poste ministra obrany. Systematické prekrúcanie reality, predstieranie úspechov a zakrývanie reálnych problémov sa podľa neho stali bežnou praxou ukrajinskej administratívy aj vojenského velenia. 

Vedenie Ukrajiny vzdialené od reality, podobne ako Brusel

Drulák z tejto situácie vyvodzuje záver týkajúci sa prístupových rokovaní Ukrajiny s Európskou úniou. „Ak Kyjev skutočne ovládla kultúra lží, môžeme povedať, že aspoň v tomto ohľade je Ukrajina plne pripravená na vstup do Európskej únie, pretože Brusel ovládla kultúra lží už pred mnohými rokmi. Preto si možno Zelenskyj tak dobre rozumie s Leyenovou, Macronom alebo Merzom, pretože títo ľudia klamú od rána do večera,“ citujú politológa parlamentnitlisty.cz. 

Kyjev sa tak podľa Druláka vo svojom konaní a spôsobe vládnutia nepochybne inšpiroval v samotnom centre Európskej únie. Vedenie Únie aj Ukrajiny podľa neho zdieľa rovnaký prístup k realite, v ktorom marketing, propaganda a udržiavanie ilúzií prevládajú nad skutočným stavom vecí a pravdivým informovaním verejnosti. Tento model fungovania vytvára prostredie, v ktorom si predstavitelia oboch strán veľmi dobre rozumejú, pretože využívajú rovnaké politické metódy a rétorické vzorce. 

Táto kultúra klamu sa podľa Druláka navyše úzko prepája s rozsiahlou korupciou, ktorá preniká ukrajinskými štruktúrami. Ako príklad zosobnenia ukrajinskej korupcie uvádza Andrija Jermaka, bývalého šéfa prezidentskej kancelárie a pravú ruku prezidenta Zelenského. Jermak, ktorý čelí podozreniu z legalizácie stámiliónových súm pochádzajúcich z korupcie okolo štátnej firmy Energoatom, bol prepustený z väzby na miliónovú kauciu zaplatenú neznámym subjektom. Drulák poukazuje na to, že aj po prepustení sa Jermak ďalej politicky angažuje a okamžite po odvolaní ministra Fedorova navštevuje hlavného veliteľa ozbrojených síl Oleksandra Syrského, pretože v armádnych zákazkách sa točia desiatky miliárd eur. 

Celá situácia tak podľa Druláka odhaľuje hlboký rozpor medzi západnou propagandou a reálnym stavom vecí. Namiesto budovania transparentného a funkčného právneho štátu prevzali ukrajinské elity od bruselských predstaviteľov kultúru neustáleho klamania a predstierania, čo spolu s vnútorným chaosom a korupciou tvrdo zasahuje ukrajinskú armádu aj celú spoločnosť. 

Výrobu áut pre obyčajných ľudí má nahradiť zbrojenie 

Ďalej sa vo svojom vystúpení zameral na dramatické premeny európskeho hospodárstva a hlbokú krízu, v ktorej sa ocitol kľúčový pilier európskeho priemyslu. Úpadok tradičnej výroby a vynútený prechod na úplne nový ekonomický model podľa neho jednoznačne dokladá vývoj v nemeckom automobilovom koncerne Volkswagen, ktorý prechádza nevídanými otrasmi. 

Automobilový priemysel predstavoval desaťročia chrbticu európskeho hospodárskeho rastu a garantoval vysokú životnú úroveň strednej triedy. Tento sektor však dnes čelí fatálnym systémovým tlakom a unijným reguláciám, ktoré ho doviedli do hlbokej reštrukturalizácie a masívneho prepúšťania. Podľa Druláka je prepad Volkswagenu priamym dôsledkom politických rozhodnutí, ktoré úplne ignorovali reálne ekonomické zákonitosti a dopyt na trhu. 

V tejto súvislosti Drulák poukázal na znepokojivý posun, keď má tradičnú mierovú a civilnú výrobu nahradiť rozsiahla militarizácia ekonomiky. Zbrojná výroba sa podľa neho stáva novým hlavným motorom európskeho hospodárstva, čo zásadne mení celý charakter kontinentu. Výrobné kapacity, ktoré predtým slúžili na produkciu spotrebného tovaru a osobných automobilov, sa teraz pod tlakom unijných strategických plánov preorientúvajú na armádne zákazky a vojenský materiál. 

K tomuto nebezpečnému trendu transformácie priemyslu Drulák poznamenal: „Bývalá vlajková loď európskeho priemyslu – automobilka Volkswagen – prepúšťa tisíce ľudí a zatvára továrne. Namiesto toho, aby Európa vyrábala autá pre obyčajných ľudí, začína masívne investovať do zbrojenia. Sledujeme prechod k vojnovej ekonomike. Výpadky v civilnej výrobe má nahradiť militarizácia. To však hospodárstvo nezachráni, iba prehĺbi našu závislosť od vojnového konfliktu a prinesie ďalší ekonomický úpadok všetkým európskym krajinám.“ 

Militarizácia ekonomiky podľa Druláka nepredstavuje životaschopné riešenie hospodárskej krízy, ale naopak, cestu k trvalej destabilizácii. Nahradenie automobilového priemyslu zbrojným sektorom síce prinesie obrovské zisky úzkej skupine armádnych dodávateľov, no pre bežné obyvateľstvo bude znamenať iba ďalší pokles životnej úrovne a trvalé zatiahnutie Európy do logiky vojnového hospodárenia. 

Hrozí nová migračná vlna a Brusel predstiera, že sa nič nedeje 

Drulák sa vo svojom vystúpení venoval aj vyhrotenej situácii na Blízkom východe a širším súvislostiam tamojšieho konfliktu. Upozornil, že vývoj v tomto regióne má zásadný dosah nielen na globálnu bezpečnostnú architektúru, ale priamo ovplyvňuje aj politickú a hospodársku stabilitu v Európe. 

Podľa politológa ukazuje blízkovýchodný konflikt v plnej nahote zlyhanie západnej diplomacie a neschopnosť Európskej únie pôsobiť ako samostatný a rešpektovaný aktér na medzinárodnej scéne. Namiesto hľadania vyvážených a dlhodobo udržateľných riešení sa európska politika podľa neho obmedzuje na obyčajné preberanie jednostranných postojov a prázdnu deklaratívnu politiku, ktorá reálne napätie v regióne iba ďalej stupňuje. 

V reakcii na eskaláciu násilia a prístup západných mocností k Blízkemu východu Drulák zdôraznil: „Situácia na Blízkom východe ukazuje úplnú bezradnosť západných elít. Namiesto toho, aby sa Európa snažila o deeskaláciu a mier, stáva sa iba pasívnym divákom, ktorý bezhlavo podporuje politiku vedúcu k ďalším tisícom obetí. Blízkovýchodný konflikt navyše hrozí spustením novej migračnej vlny, na ktorú nie je Európa absolútne pripravená, a Brusel opäť predstiera, že sa nič nedeje.“ 

Drulák ďalej varoval, že ďalšia eskalácia konfliktu na Blízkom východe prinesie Európe závažné sekundárne dôsledky. Popri bezpečnostných rizikách a riziku masívnej nelegálnej migrácie poukázal na energetickú zraniteľnosť a ďalšiu destabilizáciu trhov s ropou a plynom. Blízkovýchodná kríza tak podľa jeho slov predstavuje pre Európu ďalšiu časovanú bombu, ktorú súčasné bruselské vedenie v dôsledku vlastnej ideologickej slepoty a neschopnosti realisticky vyhodnocovať fakty nedokáže riešiť.