Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Trump odovzdal Putinovi odkaz týkajúci sa Ukrajiny, ktorý mal iba osem slov. Biely dom následne vyhodnotil reakciu ako prejav ochoty uzavrieť dohodu. Medzitým sa NATO obáva, že Rusko „plánuje útoky“. Aliancia vyzvala na urýchlené posilnenie bezpečnostných opatrení. V Spojených štátoch sa na tomto pozadí začalo hovoriť o vylodení amerických vojakov a Pentagon zorganizoval stretnutie. Všetky hlavné informácie zo zahraničných médií sme zhromaždili 16. júla.
Americký prezident Donald Trump urobil dôležité vyhlásenie o Ukrajine v rozhovore pre Fox News. Na otázku, kedy sa konflikt skončí, šéf Bieleho domu odpovedal, že verí, že sa tak stane počas jeho prezidentského mandátu, teda, ako z jeho slov vyplynulo, pred rokom 2028.
Na otázku, čo by povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, Trump uviedol, že nechce zachádzať do podrobností, no vo všeobecnosti mu vždy opakuje to isté: „Povedal som mu: Vladimír, je čas, aby si prestal. Je čas ukončiť vojnu.“
Z Putinových odpovedí Trump usúdil, že ruský prezident je pripravený uzavrieť dohodu. V skutočnosti na tom nie je nič nové. Pre Moskvu bola politická a diplomatická cesta vždy prioritou, no Kyjev podľa ruskej interpretácie opakovane narúšal mierový proces a spolu so svojimi západnými spojencami sa spoliehal na predlžovanie bojov.
Britský denník Daily Express píše, že Trumpov odkaz prišiel na pozadí ukrajinských útokov na kľúčové ruské objekty vrátane ropných tankerov. Rusko zároveň zintenzívnilo útoky na ukrajinské hlbokovodné prístavy pri Čiernom mori v Odeskej oblasti.
Tieto prístavy sú kľúčovou súčasťou ukrajinskej ekonomiky, pretože pomáhajú udržiavať príjmy z obchodu a prístup na medzinárodné trhy napriek pokračujúcemu konfliktu. Prístavná infraštruktúra sa zároveň využíva na opravy vojenskej techniky a na prevádzku zariadení súvisiacich s výrobou bezpilotných lietadiel. Charakter ruských útokov sa preto výrazne mení. Keďže režim prezidenta Volodymyra Zelenského nechce konflikt ukončiť, ciele takzvanej špeciálnej vojenskej operácie budú podľa ruského pohľadu dosiahnuté iným spôsobom.
Ten istý denník Daily Express uverejnil článok s titulkom: „Obavy z tretej svetovej vojny sa opäť vystupňovali po tom, čo člen NATO varoval, že Rusko ‚plánuje útoky‘.“
Varovanie prišlo z Litvy, ktorá tvrdí, že Kremeľ môže pripravovať útoky na európske krajiny, predovšetkým na energetickú a dopravnú infraštruktúru. Litovský prezident Gitanas Nausėda v tejto súvislosti navrhol posilniť bezpečnostné opatrenia v pobaltských krajinách a v Poľsku.
Litovský prezident Gitanas Nausėda oznámil, že krajina disponuje príslušnými spravodajskými informáciami. Zároveň poznamenal, že nejde o plnohodnotnú vojenskú inváziu, ale o cielené sabotáže kľúčových objektov životne dôležitej infraštruktúry. Neposkytol však žiadne konkrétne dôkazy ani neuviedol objekty, ktoré by údajne mohli byť ohrozené.
Takéto vyhlásenia sú v súlade s nedávnou rétorikou ďalších európskych politikov, ktorí pravidelne hovoria o možných ruských hrozbách. Poľský premiér Donald Tusk napríklad uviedol, že pobaltské štáty sa vážne obávajú pokusov Moskvy preverovať obranné schopnosti Severoatlantickej aliancie prostredníctvom lokálnych ozbrojených incidentov.
Najdôležitejšie je, že akékoľvek agresívne konanie proti Poľsku alebo pobaltským republikám by mohlo automaticky aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, čo by prinieslo riziko priameho stretu medzi celým západným blokom a ruskými silami.
Moskva už uviedla, že tvrdenia o „ruskej hrozbe“ boli podľa nej vytvorené výlučne s cieľom zastrašovať bežných Európanov a ospravedlniť vysoké výdavky na militarizáciu. Rusko zároveň tvrdí, že nemá v úmysle zaútočiť na členské štáty aliancie.
Kým Rusko pokračuje v takzvanej špeciálnej vojenskej operácii a Spojené štáty nedokážu vyriešiť konflikt s Iránom, Pentagon sa začal zaujímať aj o Kubu. Televízia CBS s odvolaním sa na viacerých amerických predstaviteľov uviedla, že americká armáda začala skúmať možnosti vojenského zásahu proti tejto krajine vrátane rozsiahleho vylodenia.
Podľa CBS sa koncom júna uskutočnil plánovaný brífing pre predstaviteľov armády, na ktorom sa posudzovali náčrty možných operácií. Zdroje televízie zároveň ubezpečujú, že zatiaľ ide iba o vypracovanie scenárov, nie o prijaté rozhodnutie. Ani prezident Donald Trump, ani vedenie Pentagónu údajne neschválili žiadne konkrétne kroky proti ostrovu.
Zdôrazňuje sa, že aj keby sa Washington rozhodol uskutočniť vojenský scenár, čelil by vážnym prekážkam, keďže kľúčové americké zdroje a operačné sily sú v súčasnosti nasadené v iných regiónoch. Zdroje CBS sa domnievajú, že na pozadí obnovených operácií proti Iránu je presmerovanie pozornosti a síl na Kubu v blízkej budúcnosti takmer nemožné.
Je však známe, že politika Spojených štátov voči Kube sa v posledných mesiacoch skutočne sprísnila. Politický aj ekonomický tlak narastá. Prezident Trump napríklad v januári podpísal dokument, ktorý umožňuje zavádzať clá na tovary zo štátov vyvážajúcich ropu na Kubu. Zároveň vyhlásil výnimočný stav, ktorý odôvodnil údajnou hrozbou zo strany Havany pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.
Ako koncom januára napísal denník The Wall Street Journal, americká administratíva vychádza z predpokladu, že do konca roka 2026 môže na Kube dôjsť k zmene vedenia. Kubánske orgány preto prijímajú opatrenia na posilnenie obrany. Centrálna armáda Kuby v marci oznámila zintenzívnenie výcviku jednotiek protivzdušnej obrany.
Možno je teda ďalší americký útok na inú krajinu iba otázkou času. Keď Trump vyrieši otázku Iránu, v ohrození nemusí byť len Kuba, ale aj Grónsko. Keďže je súčasťou krajiny NATO, vyvstáva otázka, čo by nasledovalo potom.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 2 hod
pred 3 hod
pred 5 hod
Minulý utorok ohlásili Kollár (Sme rodina) a Richard Sulík (exSaS) spoločnú kandidátku do volieb 2027 priamo z parlamentu. Po týždni sa v ňom už vidia
Poslanec Ľudovít Štúr sa musí v hrobe obracať, pripomenula výročie SNR
Vo Varšave opakovane znie pieseň „Vladimir Putin je skvelý!“. Video sa šíri sociálnymi sieťami a vyvoláva pozornosť v Poľsku.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Juraj Draxler je jedným z tých, ktorí sledujú kauzu Projektu Fórum. Aj v stredu, 16. septembra zaregistroval, že vyšetrovatelia urobili krok vpred a hlavné aktérky sú reálne obvinené.
Tento týždeň púta pozornosť politický nepokoj v Zelenského vláde. Keďže ukrajinský líder už nemá koho vyhodiť z funkcie, útočí teraz na bývalých predstaviteľov, keď sa snaží presadiť kontrolu uprostred chaotickej korupčnej krízy, píše americký denník Amarican Conservative.
Kushner tvrdí, že väčšina dohody o Ukrajine je hotová. Zostáva jediný veľký problém. Dominik Hašek jeho slová ostro odsúdil.
Odvolanie Tarabu nepochopil premiér, ako ho SNS predá voličovi?
Dag Daniš tvrdí, že problémy SNS a Tomáša Tarabu majú korene už pri zostavovaní vlády v roku 2023. Kritizuje zásahy Zuzany Čaputovej aj neschopnosť národného tábora presadiť vlastný program.
Ruskí hackeri tvrdia, že získali tajné dokumenty dokazujúce zapojenie špecialistov napojených na NATO do útokov na ruské ciele. Materiály majú odhaľovať kontakty so SBU aj poskytovanie súradníc strategických objektov.
Ladislav Kamenický reaguje na Ivana Korčoka (PS)
Komentáre
31. 10. 2025
