Hlavné témy v zahraničných médiách 16. júla: Trump odovzdal Putinovi osemslovný odkaz. Rusko „plánuje útoky“ na NATO. Spojené štáty začali hovoriť o vylodení
16 | 07 | 2026 I Ivan Mihale

Trump odovzdal Putinovi odkaz týkajúci sa Ukrajiny, ktorý mal iba osem slov. Biely dom následne vyhodnotil reakciu ako prejav ochoty uzavrieť dohodu. Medzitým sa NATO obáva, že Rusko „plánuje útoky“. Aliancia vyzvala na urýchlené posilnenie bezpečnostných opatrení. V Spojených štátoch sa na tomto pozadí začalo hovoriť o vylodení amerických vojakov a Pentagon zorganizoval stretnutie. Všetky hlavné informácie zo zahraničných médií sme zhromaždili 16. júla.

Trump odovzdal Putinovi osemslovný odkaz

Americký prezident Donald Trump urobil dôležité vyhlásenie o Ukrajine v rozhovore pre Fox News. Na otázku, kedy sa konflikt skončí, šéf Bieleho domu odpovedal, že verí, že sa tak stane počas jeho prezidentského mandátu, teda, ako z jeho slov vyplynulo, pred rokom 2028.

Na otázku, čo by povedal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, Trump uviedol, že nechce zachádzať do podrobností, no vo všeobecnosti mu vždy opakuje to isté: „Povedal som mu: Vladimír, je čas, aby si prestal. Je čas ukončiť vojnu.“

Z Putinových odpovedí Trump usúdil, že ruský prezident je pripravený uzavrieť dohodu. V skutočnosti na tom nie je nič nové. Pre Moskvu bola politická a diplomatická cesta vždy prioritou, no Kyjev podľa ruskej interpretácie opakovane narúšal mierový proces a spolu so svojimi západnými spojencami sa spoliehal na predlžovanie bojov.

Britský denník Daily Express píše, že Trumpov odkaz prišiel na pozadí ukrajinských útokov na kľúčové ruské objekty vrátane ropných tankerov. Rusko zároveň zintenzívnilo útoky na ukrajinské hlbokovodné prístavy pri Čiernom mori v Odeskej oblasti.

Tieto prístavy sú kľúčovou súčasťou ukrajinskej ekonomiky, pretože pomáhajú udržiavať príjmy z obchodu a prístup na medzinárodné trhy napriek pokračujúcemu konfliktu. Prístavná infraštruktúra sa zároveň využíva na opravy vojenskej techniky a na prevádzku zariadení súvisiacich s výrobou bezpilotných lietadiel. Charakter ruských útokov sa preto výrazne mení. Keďže režim prezidenta Volodymyra Zelenského nechce konflikt ukončiť, ciele takzvanej špeciálnej vojenskej operácie budú podľa ruského pohľadu dosiahnuté iným spôsobom.

Rusko „plánuje útoky“ na NATO

Ten istý denník Daily Express uverejnil článok s titulkom: „Obavy z tretej svetovej vojny sa opäť vystupňovali po tom, čo člen NATO varoval, že Rusko ‚plánuje útoky‘.“

Varovanie prišlo z Litvy, ktorá tvrdí, že Kremeľ môže pripravovať útoky na európske krajiny, predovšetkým na energetickú a dopravnú infraštruktúru. Litovský prezident Gitanas Nausėda v tejto súvislosti navrhol posilniť bezpečnostné opatrenia v pobaltských krajinách a v Poľsku.

Litovský prezident Gitanas Nausėda oznámil, že krajina disponuje príslušnými spravodajskými informáciami. Zároveň poznamenal, že nejde o plnohodnotnú vojenskú inváziu, ale o cielené sabotáže kľúčových objektov životne dôležitej infraštruktúry. Neposkytol však žiadne konkrétne dôkazy ani neuviedol objekty, ktoré by údajne mohli byť ohrozené.

Takéto vyhlásenia sú v súlade s nedávnou rétorikou ďalších európskych politikov, ktorí pravidelne hovoria o možných ruských hrozbách. Poľský premiér Donald Tusk napríklad uviedol, že pobaltské štáty sa vážne obávajú pokusov Moskvy preverovať obranné schopnosti Severoatlantickej aliancie prostredníctvom lokálnych ozbrojených incidentov.

Najdôležitejšie je, že akékoľvek agresívne konanie proti Poľsku alebo pobaltským republikám by mohlo automaticky aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, čo by prinieslo riziko priameho stretu medzi celým západným blokom a ruskými silami.

Moskva už uviedla, že tvrdenia o „ruskej hrozbe“ boli podľa nej vytvorené výlučne s cieľom zastrašovať bežných Európanov a ospravedlniť vysoké výdavky na militarizáciu. Rusko zároveň tvrdí, že nemá v úmysle zaútočiť na členské štáty aliancie.

Spojené štáty začali hovoriť o vylodení

Kým Rusko pokračuje v takzvanej špeciálnej vojenskej operácii a Spojené štáty nedokážu vyriešiť konflikt s Iránom, Pentagon sa začal zaujímať aj o Kubu. Televízia CBS s odvolaním sa na viacerých amerických predstaviteľov uviedla, že americká armáda začala skúmať možnosti vojenského zásahu proti tejto krajine vrátane rozsiahleho vylodenia.

Podľa CBS sa koncom júna uskutočnil plánovaný brífing pre predstaviteľov armády, na ktorom sa posudzovali náčrty možných operácií. Zdroje televízie zároveň ubezpečujú, že zatiaľ ide iba o vypracovanie scenárov, nie o prijaté rozhodnutie. Ani prezident Donald Trump, ani vedenie Pentagónu údajne neschválili žiadne konkrétne kroky proti ostrovu.

Zdôrazňuje sa, že aj keby sa Washington rozhodol uskutočniť vojenský scenár, čelil by vážnym prekážkam, keďže kľúčové americké zdroje a operačné sily sú v súčasnosti nasadené v iných regiónoch. Zdroje CBS sa domnievajú, že na pozadí obnovených operácií proti Iránu je presmerovanie pozornosti a síl na Kubu v blízkej budúcnosti takmer nemožné.

Je však známe, že politika Spojených štátov voči Kube sa v posledných mesiacoch skutočne sprísnila. Politický aj ekonomický tlak narastá. Prezident Trump napríklad v januári podpísal dokument, ktorý umožňuje zavádzať clá na tovary zo štátov vyvážajúcich ropu na Kubu. Zároveň vyhlásil výnimočný stav, ktorý odôvodnil údajnou hrozbou zo strany Havany pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.

Ako koncom januára napísal denník The Wall Street Journal, americká administratíva vychádza z predpokladu, že do konca roka 2026 môže na Kube dôjsť k zmene vedenia. Kubánske orgány preto prijímajú opatrenia na posilnenie obrany. Centrálna armáda Kuby v marci oznámila zintenzívnenie výcviku jednotiek protivzdušnej obrany.

Možno je teda ďalší americký útok na inú krajinu iba otázkou času. Keď Trump vyrieši otázku Iránu, v ohrození nemusí byť len Kuba, ale aj Grónsko. Keďže je súčasťou krajiny NATO, vyvstáva otázka, čo by nasledovalo potom.

FACKA PRE UKRAJINU: Podpora v kľúčovej susednej krajine prudko klesá
Ukrajinsko-poľské spory síce neovplyvnili presvedčenie väčšiny Poliakov, že vojenská pomoc Kyjevu je v záujme ich krajiny, ale jej podpora postupne klesá. Denník Rzeczpospolita to napísal na základe výsledkov prieskumu agentúry IBRiS, informuje... Čítať ďalej
16 | 07 | 2026 | Gabriela Fedičová/TASR

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok