Eduard Chmelár zaznamenal vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktoré predniesol pri výročí pádu Bastily. Prezident vyhlásil, že Európa je mocnosťou, ktorá ide v prvom rade o presadzovanie mieru, ale ak bude potrebné, je schopná byť aj mocnosťou, ktorá je odhodlaná brániť medzinárodné právo a slobodu. Aj za cenu straty ľudských životov.

„Toto vyjadrenie je na smiech,“ upozornil Chmelár.

Jedným dychom dodal, že francúzsky prezident, ktorý v roku 2027 končí v úrade, ešte v roku 2019 tvrdil, že „NATO sa nachádza v stave mozgovej smrti“ a narážal na nedostatočnú koordináciu medzi americkými a európskymi partnermi. V roku 2019 Macron tvrdil, že za tento stav je zodpovedný predovšetkým prezident USA Donald Trump. Lenže v roku 2026, kedy je prezidentom opäť Donald Trump, sa ten istý Emmanuel Macron dovoláva sily Európy.

„NATO je dnes predsa organizáciou bez akejkoľvek stratégie, postráda dlhodobú strategickú víziu, nachádza sa v stave zmätku, možno až rozpadu, a namiesto serióznych analýz na všetko pritakáva nevyspytateľnému Donaldovi Trumpovi. Macron sa v roku 2019 sťažoval, že Spojené štáty vôbec nekoordinujú strategické rozhodnutia so svojimi partnermi v NATO. Macron chváli, že francúzske ozbrojené sily pomáhajú zaisťovať protivzdušnú obranu pred útokmi iránskych dronov a rakiet – teda fakticky pomáhajú agresorovi (Spojeným štátom) v jeho nelegálnej a expanzívnej vojne proti Iránu,“ napísal Chmelár na sociálnej sieti Facebook.

V jednej chvíli sa publicista rozhodol dôkladnejšie vysvetliť, prečo je mu na smiech Macronovo vyhlásenie o Európe ako mocnosti, a ešte navyše mocnosti, ktorá sa usiluje o mier.

„A k tomu všetkému označiť Európu za mocnosť usilujúcu sa o mier, je na smiech pre všetkých, ktorí dokážu konfrontovať Macronove propagandistické bláboly s realitou: Európa sa o mier nijako nesnaží, vzdala sa diplomacie, vyhlásila sa za stranu vojny a na medzinárodnej scéne vplyv tejto „veľmoci“ neustále a pre. Mier v podaní Macrona znamená, že Francúzsko zdvojnásobilo svoje vojenské výdavky a označilo zbrojenie za nevyhnutné, aby mohlo aj naďalej podporovať Ukrajinu – samozrejme na úkor riešenia narastajúcich problémov svojej vlastnej krajiny. A to napriek tomu, že, ako dlhodobo ukazujú údaje SIPRI, sú tieto investície do zbrojenia nezmyselné – iba európski členovia NATO vynakladajú na zbrane viac ako trojnásobok toho, čo Rusko, samotné Spojené štáty dokonca viac ako desaťnásobok, celá Severoatlantická aliancia pokrýva väčšinu svetových vojenských výmen. vnucuje celej verejnosti predstavu, že to nestačí?“ opýtal sa.

Francúzsky prezident Macron sa už v minulosti nechal počuť, že by sa európski vojaci mali zapojiť do dohľadu nad dodržiavaním prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou, až sa toto prímerie dojedná.

Chmelár napísal, že politici ignorujú názor spoločnosti, ktorá odmieta nárast výdavkov na zbrojenie. A ak už nehľadia na mienku ľudu, mohli by aspoň počúvať pápeža Leva XIV., ktorý tiež varuje pred nárastom súčasného napätia vo svete a pred nárastom výdavkov na zbrojenie.

"Už pápež František emotívne zdôrazňoval, že súčasná miera zbrojenia je škandálom. Žiadny z politických vodcov ho nepočúval, hoci každý zneužíval jeho meno. Pápež Lev XIV. je však ešte dôslednejší. Revolučný obrat, ktorým František v jednom zo svojich prejavov odmietol zastaranú augustiniánsku doktrínu o spravodlivej vojne, zahrnul Lev XIV. do ešte autoritatívnejšieho dokumentu, encykliky Magnifica humanitas, v ktorej jednoznačne vyhlásil, že žiadna vojna nie je spravodlivá,“ konštatoval Chmelár.

Predchodca súčasného pápeža Leva XIV., pápež František, v roku 2022 Ukrajinu označil za „ťažko skúšanú krajinu“. „Videli sme príliš veľa krvi, príliš veľa násilností... Prestaňte s ukazovaním svalov, keď ľudia trpia,“ povedal pápež František vo veľkonočnom posolstve Urbi et Orbi alebo Mestu a svetu na jar 2022, keď ruská agresia proti Ukrajine trvala dva mesiace. V tejto chvíli táto vojna beží už piaty rok.

„Prosím, nezvykajme si na vojnu!“ žiadal pritom už na začiatku vojny v roku 2022 vtedajší pápež František.

Vo svetle týchto výrokov Chmelár tvrdí, že sa Európa chová pokrytecky. Podľa politológa to vyniká o to viac, o čo viac ľudí zomrelo v poslednej dobe v Gaze či v Iráne, pričom európski politici spomínajú predovšetkým civilné obete v Kyjeve, v Charkove alebo v iných ukrajinských mestách.

"Európska civilizácia dlhodobo trpí nebývalou mierou pokrytectva. Mieru pohŕdania zo strany iných kultúr vždy nesprávne interpretovala tak, že oni (moslimovia, hinduisti, Arabi, Číňania) vraj nenávidia našu slobodu. Nezmysel. Oni len vidia, že neberieme svoje hodnoty vážne,“ smeroval vo svojom komentári k záveru Chmelár.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku  politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️