Tropické teploty na Slovensku neznamenajú len spotené tričko a neutíchajúci smäd. Podľa psychológov a neurológov si horúčava berie na mušku priamo náš mozog – mení náladu, oslabuje koncentráciu a podľa viacerých vedeckých výskumov môže prispieť aj k vyššej miere agresivity. Odborníci hovoria o stave, keď sa mozog sústreďuje predovšetkým na zvládnutie teplotného stresu.

Ak ste v ostatných dňoch mali pocit, že ste podráždenejší, netrpezlivejší alebo sa neviete poriadne sústrediť, nemusí ísť len o zlú náladu. Vedci už roky skúmajú, ako extrémne horúčavy ovplyvňujú fungovanie ľudského mozgu a správanie.

Portál PlniElanu.sk upozorňuje, že horúčavy už dávno neznamenajú iba fyzické nepohodlie či únavu. To, čo si často vysvetľujeme ako obyčajný „zlý deň“, môže mať podľa odborníkov pôvod v tom, ako organizmus reaguje na extrémne vysoké teploty.

Telo bojuje s horúčavou a mozog na to dopláca

Počas tropických dní spotrebúva organizmus obrovské množstvo energie na ochladzovanie tela a udržiavanie základných životných funkcií. Na zvládanie stresu, koncentráciu či emocionálnu stabilitu jej potom zostáva menej.

Situáciu zhoršuje aj dehydratácia a tropické noci, keď sa telo nedokáže dostatočne zregenerovať. Výsledkom býva väčšia únava, horšia pozornosť aj vyššia podráždenosť.

Výskumy ukazujú, že vysoké aj extrémne nízke teploty môžu zvyšovať mieru tzv. „state hostility“ – teda aktuálne prežívaného hnevu a nepriateľstva. Práve preto odborníci obrazne hovoria o tom, že mozog funguje v akomsi „núdzovom režime“, keď sa prednostne venuje zvládnutiu záťaže.

Podobné závery priniesli aj viaceré zahraničné médiá vrátane BBC Future či CNN, ktoré sa opierajú o psychologické výskumy naznačujúce súvislosť medzi rastúcou teplotou a vyššou pravdepodobnosťou agresívneho správania.

Medzi najcitovanejšie patrí Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD) Study, rozsiahly americký projekt sledujúci vývoj mozgu detí a dospievajúcich. Výskumníci zaznamenali súvislosť medzi vyššími teplotami a častejším výskytom problémového správania.

Problematike sa dlhodobo venujú aj autori štúdií publikovaných v renomovanom časopise Journal of Personality and Social Psychology, ktoré skúmajú vzťah medzi tepelným diskomfortom, agresivitou a násilným správaním.

Podľa odborníkov psychicku aj kognitívne funkcie počas horúčav najviac zhoršujú:

• zlá kvalita spánku,

• dehydratácia,

• zvýšená záťaž organizmu,

• slabšia schopnosť sústredenia,

• fyzická aj psychická únava.

Úmera tu nie je automaticky priama

Pri všetkej dramatickosti témy však vedci upozorňujú na dôležitú skutočnosť. Vzťah medzi teplotou a správaním nie je úplne priamy. Rozsiahle meta-analýzy ukazujú, že významnú úlohu zohrávajú aj sociálne podmienky, individuálna odolnosť voči stresu či prostredie, v ktorom človek žije alebo pracuje.

Horúčava preto podľa odborníkov pôsobí skôr ako spúšťač, ktorý môže zosilniť už existujúce psychické napätie. Sama osebe agresívny typ z človeka neurobí, no dokáže výrazne znížiť jeho trpezlivosť a schopnosť zvládať záťaž.

Práve dnešné horúčavy dávajú Slovákom zabrať

Téma je mimoriadne aktuálna aj vzhľadom na vlnu extrémnych horúčav, ktorá zasiahla Slovensko na prelome júna. Záchranári opakovane upozorňujú na kolapsy z tepla a odborníci pripomínajú, že vysoké teploty môžu vplývať aj na psychickú pohodu, pozornosť či medziľudské konflikty.

Ak teda máte pocit, že vás v posledných dňoch rozčúli aj maličkosť, možno nebude na škodu najskôr sa napiť vody, presunúť sa do tieňa a až potom riešiť to, čo vás nahnevalo. Váš mozog to pravdepodobne ocení.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️