Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
V relácii STVR Sobotné dialógy sa stretli minister obrany Robert Kaliňák a predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling. Hovorili o situácii na Slovensku, v Európe aj na Ukrajine.

Niekedy na takéto konštatovanie skutočne stačí len niekoľko viet.

V noci na 25. októbra sa mení čas. Prečo americkí odborníci uprednostňujú štandardný čas a čo môže jarný posun znamenať pre zdravie?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Koniec rozprávke o spolupráci a zvláštny politický odkaz dňa.
Fico, Plaváková a spor o manželstvo: Kde sú hranice slovenskej ústavy a práva EÚ?
„Ste hanbou tohto národa!“ Po debate na TA3 zazneli slová plné hnevu
Ani Demokrati sa nevrátia k štedrej podpore Ukrajiny


Komentáre
31. 10. 2025
Tropické teploty na Slovensku neznamenajú len spotené tričko a neutíchajúci smäd. Podľa psychológov a neurológov si horúčava berie na mušku priamo náš mozog – mení náladu, oslabuje koncentráciu a podľa viacerých vedeckých výskumov môže prispieť aj k vyššej miere agresivity. Odborníci hovoria o stave, keď sa mozog sústreďuje predovšetkým na zvládnutie teplotného stresu.
Ak ste v ostatných dňoch mali pocit, že ste podráždenejší, netrpezlivejší alebo sa neviete poriadne sústrediť, nemusí ísť len o zlú náladu. Vedci už roky skúmajú, ako extrémne horúčavy ovplyvňujú fungovanie ľudského mozgu a správanie.
Portál PlniElanu.sk upozorňuje, že horúčavy už dávno neznamenajú iba fyzické nepohodlie či únavu. To, čo si často vysvetľujeme ako obyčajný „zlý deň“, môže mať podľa odborníkov pôvod v tom, ako organizmus reaguje na extrémne vysoké teploty.
Počas tropických dní spotrebúva organizmus obrovské množstvo energie na ochladzovanie tela a udržiavanie základných životných funkcií. Na zvládanie stresu, koncentráciu či emocionálnu stabilitu jej potom zostáva menej.
Situáciu zhoršuje aj dehydratácia a tropické noci, keď sa telo nedokáže dostatočne zregenerovať. Výsledkom býva väčšia únava, horšia pozornosť aj vyššia podráždenosť.
Výskumy ukazujú, že vysoké aj extrémne nízke teploty môžu zvyšovať mieru tzv. „state hostility“ – teda aktuálne prežívaného hnevu a nepriateľstva. Práve preto odborníci obrazne hovoria o tom, že mozog funguje v akomsi „núdzovom režime“, keď sa prednostne venuje zvládnutiu záťaže.
Podobné závery priniesli aj viaceré zahraničné médiá vrátane BBC Future či CNN, ktoré sa opierajú o psychologické výskumy naznačujúce súvislosť medzi rastúcou teplotou a vyššou pravdepodobnosťou agresívneho správania.
Medzi najcitovanejšie patrí Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD) Study, rozsiahly americký projekt sledujúci vývoj mozgu detí a dospievajúcich. Výskumníci zaznamenali súvislosť medzi vyššími teplotami a častejším výskytom problémového správania.
Problematike sa dlhodobo venujú aj autori štúdií publikovaných v renomovanom časopise Journal of Personality and Social Psychology, ktoré skúmajú vzťah medzi tepelným diskomfortom, agresivitou a násilným správaním.
Podľa odborníkov psychicku aj kognitívne funkcie počas horúčav najviac zhoršujú:
zlá kvalita spánku,
dehydratácia,
zvýšená záťaž organizmu,
slabšia schopnosť sústredenia,
fyzická aj psychická únava.
Pri všetkej dramatickosti témy však vedci upozorňujú na dôležitú skutočnosť. Vzťah medzi teplotou a správaním nie je úplne priamy. Rozsiahle meta-analýzy ukazujú, že významnú úlohu zohrávajú aj sociálne podmienky, individuálna odolnosť voči stresu či prostredie, v ktorom človek žije alebo pracuje.
Horúčava preto podľa odborníkov pôsobí skôr ako spúšťač, ktorý môže zosilniť už existujúce psychické napätie. Sama osebe agresívny typ z človeka neurobí, no dokáže výrazne znížiť jeho trpezlivosť a schopnosť zvládať záťaž.
Téma je mimoriadne aktuálna aj vzhľadom na vlnu extrémnych horúčav, ktorá zasiahla Slovensko na prelome júna. Záchranári opakovane upozorňujú na kolapsy z tepla a odborníci pripomínajú, že vysoké teploty môžu vplývať aj na psychickú pohodu, pozornosť či medziľudské konflikty.
Ak teda máte pocit, že vás v posledných dňoch rozčúli aj maličkosť, možno nebude na škodu najskôr sa napiť vody, presunúť sa do tieňa a až potom riešiť to, čo vás nahnevalo. Váš mozog to pravdepodobne ocení.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.