Názory

Americká ekonomika necháva tú európsku ďaleko za sebou! A nič to nemôže zastaviť

Autor: Diana Zaťková
Publikované: 29. 6. 2026 07:28
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Pri voľbe medzi prosperujúcim kapitalizmom a nadmerne zdaneným regulačným peklom hovoria peniaze hlasnejšie ako eurokratický politický humbuk. Pre European Conservative to skonštatoval ekonóm Sven R Larson.

Analýzu prinášame v plnom znení.

Americká ekonomika necháva tú európsku ďaleko za sebou. Deje sa to v reálnom čase a nič to nemôže zastaviť. Amerika si vybrala budúcnosť; Európa si vybrala svoj vlastný zánik.

Toto nie je len slogan. Je to chladná, tvrdá pravda viditeľná v hromade ekonomických štatistík. Skutočnosť, že európske politické vedenie zostáva slepé, hluché a úmyselne ignoruje hospodársky úpadok svojho kontinentu, je jednou z mnohých dobrovoľných tragédií dejín.

Len málo čísel je tak zničujúcich pre ekonomický obraz národa ako priame zahraničné investície (PZI). Pred mesiacom som informoval o rýchlom poklese priemyslu v Nemecku. Tento trend sa neobmedzuje len na domáce investície – zahŕňa aj PZI.

Moja správa porovnala dva štatistické zdroje a zistila spoločný trend, ktorý s nepríjemnou jasnosťou hovoril o nekonečnej nemeckej – a v širšom zmysle aj európskej – ekonomickej kríze. Jeden zo zdrojov, výročná Správa o svetových investíciách, ktorú zverejňuje obchodná agentúra OSN UNCTAD, vysvetlil, že v roku 2024...

Priame zahraničné investície klesli vo viac ako polovici krajín EÚ, pričom prudký pokles zaznamenali Nemecko (-89 %), Španielsko (-39 %), Taliansko (-24 %) a Francúzsko (-20 %).

Teraz máme ešte novšie údaje, ktoré potvrdzujú európsky voľný pád. Najnovšia štatistika priamych zahraničných investícií od amerického Úradu pre ekonomické analýzy ukazuje pokles amerických investícií do nemeckej ekonomiky počas piatich po sebe nasledujúcich štvrťrokov. Americké priame zahraničné investície v Nemecku sa v poslednom štvrťroku 2025 a v prvom štvrťroku tohto roka zvýšili, ale z veľmi nízkych úrovní.

Podobný trend platí pre celý európsky kontinent: v prvom štvrťroku 2026 investovali americké podniky viac do Latinskej Ameriky a Karibiku ako do Európy.

Hoci čísla o priamych zahraničných investíciách môžu medzi jednotlivými štvrťrokmi výrazne kolísať, dlhodobé trendy v Európe a Severnej Amerike sú jasné a stabilné. Zatiaľ čo Európa trpí, Amerika sa stala globálnym investičným magnetom.

Obrázky 1 a 2 tento kontrast jasne ukazujú. Obrázok 1 zobrazuje bilanciu priamych zahraničných investícií v Európe, ktorá sa vypočíta takto. Rozdiel medzi

zásoby kapitálu v európskej ekonomike, ktorú vlastnia cudzinci, a
zásoby kapitálu v mimoeurópskych krajinách, ktoré vlastnia Európania,

je vydelený objemom kapitálu v zahraničnom vlastníctve v Európe.

Predpokladajme, že cudzinci vlastnia v Európe podniky v hodnote 1 000 eur. Predpokladajme tiež, že Európania vlastnia mimo Európy podniky v hodnote 800 eur. Rozdiel je 200 eur. Vydelíme to číslom 1 000 eur a dostaneme 20 %. Toto je „zostatok“ priamych zahraničných investícií. Je to dobrý zostatok, pretože ukazuje, že do Európy prišlo viac peňazí z priamych zahraničných investícií, ako ich z Európy odišlo.

Ak je však bilancia obrátená, takže Európania investovali v zahraničí 1 000 eur, ale cudzinci investovali v Európe iba 800 eur, potom dostaneme zostatok priamych zahraničných investícií (PZI) vo výške -20 %. Záporné číslo znamená, že zvyšok sveta nemá o Európu taký záujem ako Európania o zvyšok sveta. Európa nie je veľmi atraktívnym trhom pre globálny investičný kapitál.

Presne toto nám hovorí obrázok 1:

Obrázok 1

Zdroj nespracovaných údajov: UNCTAD

Hoci nerovnováha priamych zahraničných investícií v priebehu času mierne klesla, nevykazuje žiadne reálne známky toho, že by niekedy dosiahla nulu, nieto ešte aby sa zmenila na kladnú hodnotu.

Od roku 2022 do roku 2024 – posledného roka, za ktorý UNCTAD zverejnila údaje – sa v priemere znížili oba objemy priamych zahraničných investícií. Európania znížili svoje investície mimo Európy a investori z krajín mimo Európy znížili svoje investície v Európe.

Nie je prekvapujúce, že Európa má problémy s prilákaním investorov, ani to, že Amerika je magnetom pre priame zahraničné investície. Obrázok 2 uvádza rovnaké čísla ako obrázok 1, ale tentoraz pre ekonomiku USA:

Obrázok 2

Zdroj nespracovaných údajov: UNCTAD

Pred rokom 2010 americká ekonomika vyvážala pracovné miesta a priame zahraničné investície, najmä do Číny, Kanady a Mexika. Tento trend sa začal obracať po veľkej recesii v rokoch 2008 – 2010, čo sa prejavilo zmenšujúcim sa deficitom priamych zahraničných investícií. Tento trend sa zrýchlil a počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa sa zmenil na prebytok priamych zahraničných investícií: jeho daňová reforma drasticky znížila daň z príjmu právnických osôb a inými spôsobmi výrazne spríjemnila investície v Spojených štátoch.

Výsledkom bol trvalý pozitívny trend v bilancii priamych zahraničných investícií.

Spomínaná správa UNCTAD ukazuje prudký nárast priamych zahraničných investícií do americkej ekonomiky v roku 2024. Na základe novších údajov z Úradu pre ekonomické analýzy môžeme porovnať priemery za štyri štvrťroky za posledné dva roky:

V štyroch štvrťrokoch končiacich prvým štvrťrokom 2025 sa priame zahraničné investície smerujúce do USA zvýšili o 8,8 %;
V štyroch štvrťrokoch končiacich prvým štvrťrokom 2026 sa priame zahraničné investície smerujúce do USA zvýšili o 17,4 %.

Jedným z hlavných dôvodov tohto záujmu zahraničných investorov o investovanie v Amerike je právne, finančné a politické prostredie priaznivé pre podnikanie, zamerané na budúcnosť, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu. Nedávna správa banky Morgan Stanley ukazuje, že investície zamerané na umelú inteligenciu v Spojených štátoch sa tento rok takmer zdvojnásobili na 570 miliárd dolárov – a v roku 2027 sa opäť zdvojnásobia a presiahnu 1 bilión dolárov.

Rýchlo rastúca časť týchto investičných peňazí pochádza zo zahraničia. Viacročné investičné záväzky zo zahraničia smerujú každý rok stovky miliárd dolárov v nových fondoch priamych zahraničných investícií do ekonomiky USA.

Kontrast medzi Európou a Amerikou je príliš ostrý na to, aby sa ignoroval. Je načase, aby európski tvorcovia politík zásadne prehodnotili svoj prístup k hospodárskemu rastu, tvorbe kapitálu, vytváraniu pracovných miest a voľnému podnikaniu.

Keď bola pred štvrťstoročím vytvorená eurozóna so spoločnou menou, existovali nádeje, že vznikne efektívnejšia, vysoko integrovaná a skutočne podnikateľsky prívetivá nová Európa. To sa nestalo; skôr sa EÚ a eurozóna stali pre podniky menej priateľskými.

Ak si Európa želá obnoviť svoju prosperitu a aby každá generácia vyrastala do lepšej budúcnosti, ako mali ich rodičia, nastal čas na zásadný posun: prestať sa zameriavať na vládu ako ústredný bod ekonomiky a vydať sa na cestu hospodárskej slobody a podnikateľského dynamizmu.