Poradca premiéra Roberta Fica Artur Bekmatov, ktorý má skúsenosti s politickým honom protislovenských médií ešte z čias štúdia na vysokej škole, reaguje na odbavovanie sa „kaviarne“ – počnúc redaktormi mainstreamu a končiac opozičnými sufražetkami – na „útoku“ premiéra na redaktorku STVR. 

Bekmatov toto odbavovanie sa spojil s uhorkovou sezónou, keď niet do čoho pichnúť. „Ono by to bolo vtipné, ak by to (opäť a znovu) neodhaľovalo pokrytectvo týchto samozvaných moralizátorov,“ uviedol poradca premiéra k údajnému útoku premiéra na redaktorku Dianu Trnkusovú. 

„Vezmite si, že len pred niekoľkými týždňami nadával Igor Matovič pred rokovacou sálou parlamentu neznámej redaktorke do mafiánskych slúžok. Lebo sa jeho a Pročka pýtala, či by podstúpili psychotesty. Pamätáte si nejaké výzvy redakcií či statusy poslankýň? Nič. Vtedy všetci čušali ako vši pod chrastou,“pripomenul Bekmatov situáciu, ktorá sa stala novinárke Anite Radi, o ktorej Aktuality vydali štvavý článok, po ktorom prišla o prácu v agentúre SITA. 

Čoho sa dopustila?  

Bekmatov zhrnul, čoho sa mala Radi dopustiť: Dostala sa do „slovnej prestrelky“ s Matovičom. Naliehanie na Šimečku, aby zaujal postoj ku škandálu Fera Jokea s obťažovaním chlapcov, zase redaktor Aktualít nazval „incidentom“. Mimochodom, to naliehanie bol slabučký jedálenský čajík oproti tomu, čo predvádzajú novinári na tlačovkách koalície. 

„No a Anita Radi ešte rozbieha vlastný YouTube kanál, kde prezentuje aj „vyhranené politické postoje“. U novinárov nič nové, hovorím si,“ dodáva Bekmatov, ktorý vyštudoval žurnalistiku s tým, že začína byť štandard, že sa novinári pýtajú dosť nástojčivo, z otázok jednoznačne cítiť politické preferencie a niekoľkí novinári sa okrem práce pre mainstreamovú redakciu venujú aj iným aktivitám – majú vlastný podcast, profil na sociálnych sieťach, robia besedy na školách, kde prezentujú svoje politické preferencie. 

No lenže podľa neho platí staré známe: keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. „A v novinárskej obci to platí do bodky. Tak ako vedia novinári svojho správne politicky naladeného kolegu podržať, tak zase vedia kolegu s nesprávnym politickým presvedčením zákerne potopiť. Spomeňte si na to, keď nám budú najbližšie kázať o morálke,“ konštatuje Bekmatov. 

Zažil to na vlastnej koži 

Poradca premiéra opísal svoju skúsenosť s apolitickosťou v tejto agentúre. „Je to 13 – 14 rokov. Do ekonomickej redakcie agentúry hľadali nového človeka. Na pohovore to prebiehalo fajn: vzdelanie – v pohode, skúsenosti – v pohode, prehľad v problematike – v pohode. A na záver otázka: „No a čo s tým vaším členstvom u komunistov, pán Bekmatov?“ spýtal sa ma vedúci ekonomickej redakcie a s poloúsmevom dodal: „Nemyslite si, že sme si vás nelustrovali na internete,“ spomína Bekmatov na sociálnej sieti. 

Odpovedal, že do spravodajskej agentúry sa hlási preto, lebo pri tvorbe správ skladáte dokopy suché fakty a prakticky niet priestoru na pretláčanie vlastných postojov. Ekonomická redakcia toto riziko ešte viac redukuje. „A napokon – fakt, že je o mne známe, že som politicky aktívny, vo mne zvyšuje mieru autocenzúry, lebo viem, že každý môj text je posudzovaný ešte citlivejšie. Takže by bolo pre mňa krátkozraké vkladať do spravodajských textov vlastné názory a skôr je otázka, či v redakcii vidia riziko vo formálnom členstve v politickej strane – čo sa dá riešiť – alebo v presvedčení uchádzača,“ povedal Bekmatov a nasledovala obligátna odpoveď: „No... ešte sa vám ozveme.“ 

Túto „epizódku“ vypustil z hlavy a po pár mesiacoch si prečítal info od vtedajšieho predsedu Mladých liberálov (mládež SaSky, tuší, že za SaS aj kandidoval), s ktorým bol na Facebooku priateľ. „Vraj, že odchádza z ekonomickej redakcie SITA a hľadá za seba náhradu. Spýtal som sa ho, kedy cca bol na pohovore, a vychádzalo to na obdobie, keď som pohovor absolvoval aj ja,“ dodáva Bekmatov s tým, že politicky aktívny komunista bol pre agentúru problém, politicky aktívny liberál nie. 

Paródia na novinárčinu 

Bekmatov delí médiá na dva tábory: jeden sa síce pokrytecky schováva za nezávislosť a z násobne vyšších ekonomických zdrojov odvodzuje svoju profesionálnu i morálnu nadradenosť. A nevie si vysvetliť, prečo stráca na dôveryhodnosti. 

A druhý tábor ekonomicky živorí, veľmi sa neschováva za to, že nemá žiadne politické preferencie. Na druhej strane akoby si nevedel poradiť s pribúdajúcimi divákmi a koaliční politici nevedia/nechcú doceniť ich význam. 

„Teraz si už viem zhruba predstaviť, aká musela byť doba tesne pred revolúciou. Keď sa rušilo vysielanie z nepriateľského Západu. Keď bolo jedno, čo si otvoríte – či Rudé právo, Pravdu, Smenu – a nájdete tam plus-mínus to isté. A alternatívu, aj keď profesionálne podpriemernú, tvorili disidentské samizdaty,“ dodáva Bekmatov. 

Pripomína, že dnes nerušíme vysielanie Hlasu Ameriky či Slobodnej Európy, ale Russia Today a Sputniku. „Je jedno, či si otvoríte SME, Denník N alebo Aktuality.sk – dočítate sa tam to isté. A ak chcete niečo iné – môžete siahnuť po digitálnych samizdatoch. Len sa nikomu nepochválite, že ich čítate,“ uzavrel Bekmatov. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️