V kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho dnes na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje v poradí tretí pojednávací deň výpoveď svedka Petra Tótha. Konkrétne je dnes výsluch zameraný na otázky členov senátu, a tiež na odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka s jeho skoršími výpoveďami. Spomedzi štyroch obžalovaných je na súde prítomný len Marian Kočner. Ten sa na pojednávaní zúčastnil aj v utorok 23. júna aj väčšinu dňa v pondelok 24. júna.

Bývalý novinár a spravodajský dôstojník ešte v rámci prvého procesu týkajúceho sa vraždy novinára v roku 2020 na súde povedal, že obžalovaný Marian Kočner ho poveril sledovaním viacerých novinárov vrátane Kuciaka, ktoré aj financoval. Sledovanie novinárov malo byť podľa Tótha súčasťou projektu Na pranieri. Kočner podľa neho tvrdil, že chce v rámci tohto projektu kritizovať prácu médií, a tiež o novinároch vyhľadávať bulvárne informácie týkajúce sa ich stykov s politikmi, konzumácie alkoholu, drog alebo „avantúr“. Na získavaní informácií o vzťahoch novinárov a politikov mal podľa Tótha záujem aj nitriansky podnikateľ Norbert Bödör.

Jána Kuciaka sa sledovanie týkalo na prelome septembra a októbra 2017. Žiadne kompromitujúce skutočnosti však na neho členovia sledovacieho komanda zorganizovaného Tóthom nezistili. „Hovorili, že ten chlapec žije ako mních,“ povedal v roku 2020 Tóth a dodal, že podľa výsledkov sledovania Kuciak trávil čas iba v práci alebo doma. Zároveň nepracoval s ľudskými zdrojmi, preto u neho nezistili ani kontakty na politikov alebo konkurenčných podnikateľov. „A tým sa to skončilo,“ povedal Tóth. Ako však doplnil, po vražde investigatívneho novinára Kuciaka si začal uvedomovať, že projekt Na pranieri bol len krycím manévrom pri príprave zločinu. V opakovanom procese v roku 2022 však už vypovedať odmietol pre trestné stíhanie, ktoré sa už vtedy voči nemu viedlo.

Pre sledovanie novinárov ale aj ďalších osôb čelí Tóth spolu s Kočnerom, a tiež členmi sledovacieho komanda Štefanom Mlynarčíkom, Miroslavom Kriakom a Jurajom Škrípom obžalobe z porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, ktoré bolo spáchané formou organizovanej skupiny. Proces na Mestskom súde Bratislava I by sa mal začať v septembri.

Tóth takisto v rámci aktuálneho tretieho súdneho procesu týkajúceho sa vraždy novinára na súde povedal, že po vzatí Mariana Kočnera do väzby pre kauzy zmenky v júni 2018 zabezpečoval celé leto toho roku komunikáciu s kontaktom „SIS Alino“, pričom išlo o ženu, ktorú Kočner označoval ako „tá moja Maďarka“. To, že ide o Alenu Zsuzsovú sa podľa vlastných slov uvedomil až po jej zadržaní. Komunikácia, ktorú podľa vlastných slov zabezpečoval medzi Kočnerom, ktorý mu telefonoval z väzby, alebo prípadne posielal takzvané „motáky“, a Zsuzsovou bola podľa Tótha pre neho bezvýznamná a až neskôr si uvedomil nektoré súvislosti.

Zlom podľa Tótha nastal 27. septembra 2018, keď zadržali podozrivých z vraždy Jána Kuciaka vrátane Zoltána Andruskóa. Zsuzsová ho vtedy kontaktovala, pričom sa ho pýtala, či Kočner nemá napríklad nového advokáta, spoluväzňa, alebo či za ním nechodí nový vyšetrovateľ. „Náramne jej záležalo na tom, aby zistila, či Marian Kočner nespolupracuje v prípade vraždy Jána Kuciaka,“ skonštatoval Tóth. Zsuzsovú však následne tiež zadržali.

Svedok tiež uviedol, že v rámci objednávky na sledovanie novinárov od Kočnera dostal zadanie na 28 osôb, pričom obdržal na ne aj takzvané „vzťahové diagramy“. „To ma dosť zarazilo, pretože som si uvedomil, že z toho bude problém. A aj bol,“ skonštatoval Tóth s tým, že zjavne išlo o diagramy z databáz polície alebo ministerstva vnútra. Medzi vytypovanými osobami bol podľa Tótha aj Kuciak, čo ho neprekvapilo, keďže Kočner sa na neho sťažoval posledný rok. „V zásade som veril interpretácii Mariana Kočnera, že tie (Kuciakove, pozn. SITA) texty sú založené na nejakej manipulácii,“ uviedol svedok. Kuciaka podľa neho sledovali päť až sedem dní, pričom Tóth zopakoval, že výsledok sledovania bolo, že Kuciak „žije ako mních“. Výsledky toho, čo nazval „paparazzovanie“ odovzdal Tóth Kočnerovi na dvoch USB kľúčoch.

Zároveň Tóth zdôraznil, že 21. februára 2018, teda v deň vraždy, mu Kočner oznámil, že činnosť sledovacieho tímu pozastavuje. Toto bola podľa neho jedna zo skutočností, v dôsledku ktorých si neskôr začal spájať obžalovaného s vraždou. K tomu sa pridali aj tvrdenia, ktoré Kočner uviedol v telefonátoch Tóthovi z väzby. Napríklad totiž tvrdil, že nevie, kto bola zadržaná Zsuzsová.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️