Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Snahy Tomáša Tarabu o ochranu slovenských záujmov ocenil aj predseda vlády Robert Fico. Taraba pripomína význam projektov, akým je aj priehrada Málinec-Látky.



Slovensko bude mať dvojnásobné zastúpenie
Filozof z maringotky a jeho sen o slovenskej periférii

Dokáže zostať v oblasti aj počas hurikánu a patrí medzi najväčších predátorov oceánov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Jeho príspevok sa šíri rýchlosťou blesku
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka


Komentáre
31. 10. 2025
Tieto návrhy predstavujú dramatický posun v migračnej politike, keďže vlády sa snažia o prísnejšie opatrenia na obmedzenie nelegálneho prisťahovalectva.
Európske vlády už vypracúvajú plány na posielanie zamietnutých žiadateľov o azyl do deportačných centier v Afrike a Strednej Ázii po tom, čo Brusel minulý týždeň schválil zásadnú revíziu migračných pravidiel EÚ. Tento krok predstavuje významný posun pre EÚ, ktorá roky odolávala mnohým rovnakým myšlienkam, ktoré teraz presadzujú členské štáty.
Prvé z týchto zahraničných deportačných centier – v bruselskom žargóne známych ako „návratové uzly“ – by sa podľa diplomatov, ktorí hovorili s bruselským denníkom POLITICO, mohli čoskoro vybudovať v Rwande a Uzbekistane.
Tento vývoj predstavuje pozoruhodný posun v európskej migračnej politike. Len pred niekoľkými rokmi bol plán Dánska posielať žiadateľov o azyl do Rwandy ostro kritizovaný v celej Európe, zatiaľ čo pokus Talianska o spracovanie migrantov v Albánsku sa stal terčom opakovaných právnych sporov. Dnes vlády v celej EÚ skúmajú podobné opatrenia pre zamietnutých žiadateľov o azyl.
V tejto fáze údajne rokujú s rwandskou a uzbeckou vládou Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko a Holandsko, ale čoskoro sa k nim môžu pridať aj ďalšie. Ich cieľom je spustiť tieto zariadenia do prevádzky už v budúcom roku.
„Naším cieľom je uzavrieť prvé dohody o vytvorení týchto štruktúr v roku 2026, aby boli funkčné od roku 2027,“ vysvetlil grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.
Hoci nariadenie predpokladá, že členské štáty budú takéto zariadenia financovať samy prostredníctvom bilaterálnych dohôd, 19 vlád už vyzvalo Brusel, aby pomohol financovať projekt z rozpočtu EÚ.
Komisia zatiaľ nereagovala. Keďže členské štáty už teraz odmietajú navrhovaný rozpočet Bruselu vo výške 2 biliónov eur na roky 2028 – 2034, nájdenie ďalších finančných prostriedkov na centrá pre návrat môže byť politicky náročné.
Odchádzajúce cyperské predsedníctvo Rady EÚ vysvetlilo, že „všeobecnou myšlienkou“ je zriadiť deportačné centrá najmä v Afrike a Strednej Ázii, ale „nie príliš blízko európskych hraníc“.
Rwanda a Uzbekistan nie sú jedinými zvažovanými možnosťami. Ako potenciálni hostitelia sa údajne diskutovalo aj o Ugande, Ghane, Senegale, Etiópii a Kazachstane. Severoafrické krajiny ako Tunisko, Líbya a Egypt boli údajne vylúčené kvôli svojej blízkosti k Európe a zostávajú hlavnými tranzitnými trasami pre nelegálne prisťahovalectvo.
Či budú návratové centrá úspešné, zostáva neisté. Ich rýchly vznik však demonštruje, ako dramaticky sa zmenila diskusia o migrácii v Európe. Myšlienky, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi odmietnuté ako politicky neprijateľné, teraz aktívne presadzujú vlády na celom kontinente, keďže narastá tlak na zvýšenie deportácií a zníženie nelegálnej migrácie.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 1 hod

pred 1 hod

pred 3 hod