Európske vlády už vypracúvajú plány na posielanie zamietnutých žiadateľov o azyl do deportačných centier v Afrike a Strednej Ázii po tom, čo Brusel minulý týždeň schválil zásadnú revíziu migračných pravidiel EÚ. Tento krok predstavuje významný posun pre EÚ, ktorá roky odolávala mnohým rovnakým myšlienkam, ktoré teraz presadzujú členské štáty.

Prvé z týchto zahraničných deportačných centier – v bruselskom žargóne známych ako „návratové uzly“ – by sa podľa diplomatov, ktorí hovorili s bruselským denníkom POLITICO, mohli čoskoro vybudovať v Rwande a Uzbekistane.

Tento vývoj predstavuje pozoruhodný posun v európskej migračnej politike. Len pred niekoľkými rokmi bol plán Dánska posielať žiadateľov o azyl do Rwandy ostro kritizovaný v celej Európe, zatiaľ čo pokus Talianska o spracovanie migrantov v Albánsku sa stal terčom opakovaných právnych sporov. Dnes vlády v celej EÚ skúmajú podobné opatrenia pre zamietnutých žiadateľov o azyl.

V tejto fáze údajne rokujú s rwandskou a uzbeckou vládou Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko a Holandsko, ale čoskoro sa k nim môžu pridať aj ďalšie. Ich cieľom je spustiť tieto zariadenia do prevádzky už v budúcom roku.

„Naším cieľom je uzavrieť prvé dohody o vytvorení týchto štruktúr v roku 2026, aby boli funkčné od roku 2027,“ vysvetlil grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

Hoci nariadenie predpokladá, že členské štáty budú takéto zariadenia financovať samy prostredníctvom bilaterálnych dohôd, 19 vlád už vyzvalo Brusel, aby pomohol financovať projekt z rozpočtu EÚ.

Komisia zatiaľ nereagovala. Keďže členské štáty už teraz odmietajú navrhovaný rozpočet Bruselu vo výške 2 biliónov eur na roky 2028 – 2034, nájdenie ďalších finančných prostriedkov na centrá pre návrat môže byť politicky náročné.

Odchádzajúce cyperské predsedníctvo Rady EÚ vysvetlilo, že „všeobecnou myšlienkou“ je zriadiť deportačné centrá najmä v Afrike a Strednej Ázii, ale „nie príliš blízko európskych hraníc“.

Rwanda a Uzbekistan nie sú jedinými zvažovanými možnosťami. Ako potenciálni hostitelia sa údajne diskutovalo aj o Ugande, Ghane, Senegale, Etiópii a Kazachstane. Severoafrické krajiny ako Tunisko, Líbya a Egypt boli údajne vylúčené kvôli svojej blízkosti k Európe a zostávajú hlavnými tranzitnými trasami pre nelegálne prisťahovalectvo.

Či budú návratové centrá úspešné, zostáva neisté. Ich rýchly vznik však demonštruje, ako dramaticky sa zmenila diskusia o migrácii v Európe. Myšlienky, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi odmietnuté ako politicky neprijateľné, teraz aktívne presadzujú vlády na celom kontinente, keďže narastá tlak na zvýšenie deportácií a zníženie nelegálnej migrácie.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️