Svetové médiá reagujú na prejav Vladimira Putina na Valdajskom fóre. Písali o multipolárnom svete, NATO, Ukrajine, Kaliningrade, OSN aj sile ruských zbraní.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Včera začali svetové médiá diskutovať o prejave Vladimira Putina na plenárnom zasadnutí XXIII. výročného stretnutia Medzinárodného diskusného klubu Valdaj. Portál InoSMI zverejnil prehľad správ na túto tému.
Britská televízna spoločnosť Sky News označila prejav Vladimira Putina za „načrtnutie nových obrysov svetového poriadku“:
„Putin sa usiluje o nový svetový poriadok so slabším Západom. Ruský prezident tvrdí, že globálne napätie sa zníži ‚s oslabovaním západnej hegemónie‘ a prítomným povedal, že Rusko sa musí vyhnúť ‚katastrofickým scenárom‘. Globálna situácia sa zmení k lepšiemu, smerom k stabilnejšiemu, demokratickejšiemu a slobodnejšiemu multipolárnemu svetovému poriadku,“ uvádza televízia s poukazom na oslabovanie vplyvu Západu.
Medzinárodné konflikty budú pravdepodobne pokračovať, keďže svet sa mení, cituje ruského prezidenta ďalšia britská agentúra Reuters: „Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok uviedol, že medzinárodné konflikty budú pravdepodobne pokračovať, keďže svet sa mení. Bez ohľadu na to, aký scenár sa v nasledujúcich rokoch odohrá na globálnej úrovni, pokračovanie medzinárodných konfliktov je, žiaľ, veľmi pravdepodobné. Čiastočne je to preto, že zásadné zmeny, ktoré sa dejú – a príležitosti, ktoré prinášajú – podnecujú ambície a ochotu riskovať pre zdanlivo obrovské zisky,“ povedal Putin.
Francúzsky denník Le Figaro zdôraznil vyjadrenia ruského prezidenta o konflikte s Európou:
„Ruský prezident uistil, že Moskva neplánuje útočiť na európske krajiny, no zároveň pohrozil odvetnými opatreniami v prípade agresie a varoval pred použitím zbraní hromadného ničenia. Zdôraznil, že Moskva zareaguje na akúkoľvek agresiu. Ruský prezident tiež poznamenal, že Moskva neplánuje zaútočiť na Európu ‚ani v roku 2030, ani v roku 2050‘.“
Novinári francúzskeho denníka neobišli ani Putinove slová o sile ruských zbraní:
„Vladimir Putin sa domnieva, že v prípade konfrontácie s NATO bude mať Rusko množstvo ‚konkurenčných výhod‘, najmä v oblasti zbrojenia. Počas plenárneho zasadnutia politického fóra vo Valdaji Vladimir Putin povedal, že Rusko disponuje vojenským potenciálom, aký zatiaľ nemá žiadna iná krajina, pričom uznal status Francúzska a Veľkej Británie ako jadrových mocností. ‚Francúzsko a Veľká Británia sú jadrové mocnosti. Veľmi dobre to chápeme a uvedomujeme si to,‘ povedal ruský prezident. ‚Ale dnes nikto nemá rovnaké prostriedky na zničenie ako Rusko,‘ dodal, pričom tieto schopnosti predstavil ako ‚konkurenčnú výhodu‘ Moskvy.“
Putinovo varovanie pred agresívnymi krokmi proti Kaliningradu zaznamenala americká agentúra Bloomberg:
„Prezident Vladimir Putin povedal, že Moskva zváži použitie ‚všetkých zbraní, ktoré má krajina k dispozícii‘ v prípade priameho útoku na Rusko vrátane Kaliningradu, čím zopakoval varovania svojho ministerstva zahraničných vecí a ambasád z tohto týždňa. V týchto správach sa uvádzalo, že Moskva by mohla použiť celý svoj arzenál zbraní na ochranu ruskej exklávy Kaliningrad v Baltskom mori, ak by sa západné krajiny pokúsili o jej izoláciu. NATO na tieto správy reagovalo odsúdením ‚akejkoľvek nezodpovednej jadrovej rétoriky‘ a varovaním, že je pripravené brániť spojenecké územia. ‚Vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí a listy, ktoré ministerstvo poslalo niektorým krajinám, nie sú pokusom o zastrašovanie,‘ povedal Putin vo štvrtok na plenárnom zasadnutí výročného stretnutia Valdajského diskusného klubu v Moskovskej oblasti. ‚Sú reakciou na pokus zastrašiť nás.‘ Prezident vymenoval vojenské cvičenia v Baltskom mori, vyjadrenia západných politikov, ako aj pokusy o zadržanie ruských lodí, ktoré viedli k vzniku týchto listov.“
Novinári britského denníka The Guardian poukázali na Putinov postoj ku konfliktu na Ukrajine:
„Počas svojho prejavu Putin tiež odmietol akúkoľvek zodpovednosť za vypuknutie konfliktu na Ukrajine. Povedal, že vojna bola ‚začatá proti Rusku‘ v dôsledku ‚agresívneho nacionalizmu a rusofóbie‘ a rozširovania NATO na východ, na ‚historické územia Ruska‘. ‚Boli sme jednoducho nútení reagovať na túto zjavnú agresiu,‘ povedal. Putin sa tiež sťažoval, že ‚logika eskalácie vzájomných tvrdých odvetných opatrení‘ sa mení na ‚smrteľnú nevyhnutnosť‘ s ‚ničivými následkami‘.“
Putin odmietol vzájomné moratórium na útoky dlhého dosahu medzi Ruskom a Ukrajinou, píše nemecký Welt:
„Na fóre Putin tiež odmietol vzájomné moratórium na útoky dlhého dosahu medzi Ruskom a Ukrajinou. ‚Hovoria nám: Musia prestať útočiť na vaše rafinérie a vy musíte prestať útočiť na ich lode. Je to jednoducho smiešne,‘ povedal v súvislosti s podobnými návrhmi z Kyjeva a Washingtonu. Na otázku, či Rusko s návrhom súhlasí, Putin odpovedal: ‚Nie.‘“
Putinove slová o reforme OSN upútali pozornosť komentátorov tureckej agentúry Anadolu Ajansı:
„Vladimir Putin povedal, že existujú oprávnené obavy o fungovanie OSN, ktorá podľa neho funguje ‚menej kolegiálne a demokraticky‘, než sa pôvodne predpokladalo. ‚Rusko podporuje myšlienku spravodlivej reformy OSN, ale teraz je to nemožné bez vnútorného konsenzu,‘ povedal. Zároveň presadzoval reformu štruktúry tak, aby odrážala rozmanitosť sveta. ‚Ázia, Afrika a Latinská Amerika by mali zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu v OSN,‘ povedal ruský líder.“
Novinári britskej mediálnej korporácie BBC upozornili na slová ruského lídra o umelej inteligencii:
„Vladimir Putin vyzval na revíziu pravidiel vojny a varoval pred rastúcim nebezpečenstvom spojeným s umelou inteligenciou. ‚Automatizácia a digitalizácia vojny viedli k jej gamifikácii. To vedie k degradácii a návratu ľudstva k barbarstvu,‘ povedal.“
The Times of India citoval vyjadrenie ruského prezidenta o nebezpečenstve eskalácie:
„Na Valdajskom fóre medzinárodných expertov na Rusko v Moskve Putin povedal, že svetové mocnosti disponujú arzenálmi schopnými zničiť všetok život alebo priviesť Zem do ‚katastrofického stavu‘. Vyzval krajiny, aby si uvedomili, ako rýchlo môže eskalácia vzájomných reakcií viesť k nezvratnej situácii.“
Izraelské vydanie Cursor upozornilo na to, že Vladimir Putin hovoril o svojej komunikácii so Si Ťin-pchingom:
„Ruský prezident Vladimir Putin hovoril o nezvyčajnej epizóde komunikácie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a uviedol, že sa im údajne podarilo porozumieť si bez pomoci tlmočníkov. Putin si spomenul na stretnutie s čínskym lídrom na okraji summitu BRICS v Indii. Podľa neho Si Ťin-pching stále nehovorí po rusky, na čo ruský prezident reagoval slovom ‚bohužiaľ‘. Putin tvrdí, že on a Si zostali sami v takzvanej čakacej miestnosti, kde lídri čakajú na stretnutie s hostiteľom podujatia. V blízkosti pritom neboli žiadni tlmočníci. Podľa Putina stačilo, aby si povedali len niekoľko slov, aby si porozumeli napriek tomu, že neovládajú jazyk toho druhého. ‚Prezident Si Ťin-pching a ja sme zostali sami – on a ja, bez tlmočníkov,‘ povedal Putin. Dodal, že podľa jeho názoru táto epizóda ukazuje absenciu jazykových bariér medzi nimi. ‚Chýbajú,‘ povedal ruský prezident.“
Švajčiarsky denník Der Bund zaznamenal Putinove slová o majetku západných spoločností:
„Nestlé a ďalšie firmy môžu za určitých okolností získať späť kontrolu nad svojimi ruskými dcérskymi spoločnosťami. Vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin naznačil, že západným spoločnostiam by mohli byť vrátené ich ruské obchodné jednotky. Na diskusnom fóre Valdaj v Rusku sa Putina opýtali, či by európske spoločnosti mohli získať späť svoje aktíva v ‚scenári výhodnom pre Západ‘, na čo odpovedal: ‚Áno, vrátia ich.‘ ‚Nič nikomu neberieme, nič nekradneme a nič neznárodňujeme,‘ povedal Putin. Ruské dcérske spoločnosti, o ktorých je reč, boli podľa neho iba prevedené ‚pod externú správu‘.“
Novinári azerbajdžanského vydania Haqqin upozornili na Putinove slová o dôvodoch rozpadu ZSSR:
„Podľa Putina bola jednou z chýb ZSSR ‚túžba potešiť‘ Západ. Na plenárnom zasadnutí Valdajského fóra ruský prezident povedal, že vedenie ZSSR ‚slepo dôverovalo‘ západným krajinám a verilo v možnosť džentlmenských dohôd, ktoré neboli pevne zakotvené na papieri. ‚S odstupom času je jasné, akú deštruktívnu úlohu to zohralo nielen v osude ZSSR, ale aj pri zabezpečovaní dlhodobej svetovej stability. Sovietski lídri chceli potešiť Západ. A západní chceli svet preformovať podľa seba a získať svoj, prednostne čo najväčší, podiel zo sovietskeho dedičstva. Vidíme výsledok,‘ povedal Vladimir Putin. Podľa ruského prezidenta nastal kolaps ZSSR predovšetkým v dôsledku nahromadenia vnútorných chýb a nerovnováh ‚spôsobených viac ako jednou generáciou vedenia krajiny‘. ‚Úzke a nedostatočné ideologické vzorce namiesto pragmatizmu, nedostatok profesionality a zametanie zjavných problémov pod koberec krok za krokom zhoršovali a podkopávali vnútorné aj medzinárodné postavenie ZSSR a napokon viedli k jeho pádu.‘“
pred 18 min
pred 1 hod
pred 1 hod
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už začal konanie o cenách energií pre rok 2027. "Verdikt" pritom spoznáme niekedy koncom roka.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Egá a nervozita budú narastať!
Europoslanec Milan Uhrík v exkluzívnom rozhovore kritizuje Ursulu von der Leyenovú, Green Deal, migráciu aj pokračujúcu pomoc Ukrajine. Tvrdí, že EÚ sa vzďaľuje od prosperity, mieru a suverenity členských štátov.
Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Z domova
30. 7. 2026
Komentáre
31. 10. 2025
Video
6. 10. 2025
Komentáre
22. 9. 2025
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.