ALARM SLOVENSKÝCH PEKÁROV! Dovoz chleba láme rekordy, spotrebiteľ vraj netuší, čo kupuje
22 | 06 | 2026 I Jaroslav Cucak

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov upozorňuje na masívny nárast dovozu chleba zo zahraničia – len za rok 2025 vzrástol o 21 % na takmer 48 miliónov eur. Predseda zväzu Milan Lapšanský tvrdí, že obchodné reťazce zámerne skrývajú pôvod pekárenských výrobkov, aby si spotrebitelia nevšimli, že kupujú chlieb, ktorý precestoval pol Európy.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC), združujúci viac ako 520 členov a zamestnávajúci vyše 12 200 ľudí, upozornil na aktuálne štatistiky Eurostatu. Tie podľa zväzu poukazujú na nepriaznivý trend – slovenský trh zaplavuje čoraz viac dovezeného chleba a pečiva.

Podľa zverejnených údajov sa v roku 2025 na Slovensko doviezlo 25 935 ton chleba, čo predstavuje medziročný nárast o 10,3 %. Finančná hodnota dovozu vzrástla ešte výraznejšie, a to o 21 % na 47,89 milióna eur.

Predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský tvrdí, že za rastom dovozu stojí aj nedostatočná informovanosť zákazníkov o pôvode výrobkov. „Sme presvedčení, že slovenskí spotrebitelia si takýto dovezený chlieb kupujú nevedomky, pretože na rozdiel od ovocia a zeleniny pri pekárskych výrobkoch nie je pôvod označený viditeľne priamo na pulte. Reťazce tento údaj zámerne skrývajú, aby spotrebiteľ nemal kompletnú informáciu o pôvode chleba a nakupoval produkt, ktorý precestoval pol Európy,“ uviedol Lapšanský.

Zväz preto požaduje zavedenie rovnakých pravidiel, aké dnes platia pri ovocí a zelenine, teda povinné označovanie krajiny pôvodu priamo na predajnom pulte. „Požadujeme, aby tak ako pri ovocí a zelenine bola na pultoch zreteľne uvádzaná aj krajina pôvodu chleba a pečiva. Chlieb a pečivo zo zahraničia totiž nepodliehajú rovnakým výrobným štandardom ako tie domáce,“ dodal predseda zväzu.

Slovenskí pekári dlhodobo upozorňujú aj na rozdielne podmienky medzi domácimi výrobcami a zahraničnou konkurenciou. Na Slovensku platí zákaz dovozu a spracovania ukrajinskej múky, zatiaľ čo v krajinách ako Poľsko, Nemecko či Belgicko takáto reštrikcia neexistuje. Domáce kontrolné orgány vrátane Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zároveň nemajú právomoc vykonávať kontroly surovín priamo v zahraničných pekárňach, z ktorých sa výrobky dovážajú na slovenský trh.

Podľa údajov zväzu priemerný Slovák ročne skonzumuje približne 25 kilogramov chleba, 21 kilogramov pšeničného pečiva a 12,2 kilogramu trvanlivého pečiva, čo robí z tejto problematiky tému dotýkajúcu sa prakticky každej domácnosti.

Je komplikované získať Značku kvality? Pozrite sa, čím všetkým musí prejsť slovenský výrobok
Získanie ocenenia Značka kvality podlieha presne definovanému schvaľovaciemu procesu, ktorý overuje vlastnosti a domáci pôvod potravín. Pre spotrebiteľa stojaceho pred nákupným regálom v supermarkete je toto logo informáciou, že kupuje produkt,... Čítať ďalej
22 | 06 | 2026 | Ivan Mihale

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️ 

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok