Slovenský parlament treba vyčistiť, ako Augiášov chliev (VIDEO)

Dostávajte dôležité správy okamžite

HLAS ĽUDU: Šarmantný odfajč Roba Kaliňáka

Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.

Chmelára vôbec neprekvapila správa z Reuters, podľa ktorej médiám dôveruje len zhruba pätina Slovákov. Podobných prieskumov s ďaleko nižšími číslami dôveryhodnosti tu bolo už niekoľko. Podľa neho sa dá začiatok úpadku dôvery v médiá sa dá exaktne odsledovať. „Počas vojny v Iraku médiá vyslovene klamali o príčinách. Mimochodom, jedným z najväčších klamárov bol jeden zo signatárov novej mediálnej organizácie, Matúš Kostolný (Denník N, pozn. red.), ktorý na rozdiel od iných novinárov, ktorí kvôli klamstvám museli odísť z redakcií, jeho povýšili,“  poukazuje na paradox Chmelár s tým, že keď ľudia zistili, že tradičným médiám sa dôverovať nedá, začali hľadať iné zdroje.

A tu niekde sa datuje vznik tzv. alternatívnych médií. O tých sa často hovorí, že sú dezinformačné, no Chmelár s tým nesúhlasí. Odvoláva sa na analýzu, ktorá hovorí, že v bývalých mainstreamových denníkoch je často oveľa viac dezinformácií a propagandy, ako v médiách, ktoré sa často pejoratívne nazývajú alternatívnymi. Tie sú dnes už čítanejšie a ich dehonestácia je súčasťou boja o čitateľa.

Miliardy z EÚ na propagandu

Na margo novej novinárskej organizácie konštatuje, že Syndikát novinárov si síce skutočne neplní svoje úlohy. To je na jednej strane pravda, no na druhej strane ho práve oni odmietali. „Jeho úlohou bolo, byť akousi odborovou organizáciou pre novinárov. Pamätám sa, keď bol prijímaný Maďaričov tlačový zákon. Hoci to bol štandardný tlačový zákon, tak sa k nemu vyrojil veľký odpor časti tejto novinárskej obce, ktorá ale kopala za vydavateľov,“  upozorňuje Chmelár na paradox, že títo ľudia nebojovali za svoje práva, ale za práva vlastníkov. Dnes sa cítia byť ohrození, no ich slobodu prejavu neohrozuje štát, či slová predsedu vlády, ale to, že oni sú „žoldniermi pera“. Európska únia plánuje vyčleniť na novinársku organizáciu niekoľko miliárd eur, čo Eduard Chmelár vníma ako peniaze na propagandu. „Ona si vyberá takýchto mainstreamových novinárov, ktorí budú šíriť ten ich, často veľmi klamlivý naratív,“  vysvetlil.

Prečo je Matovič ticho

V poslednom čase sa veľa hovorí o financovaní aj politických strán. Tie sú podľa Chmelára za normálnych okolností zárukou demokracie, no aj ich financovanie by malo byť prehľadné. PS podľa neho veľmi nešťastne vykrikuje o financovaní Smeru. „Ja byť volič PS, tak ma uráža, akým spôsobom sa toho tí Šimečkovci chytili, lebo je zjavné, že ten cirkus robia náročky a nie je náhoda, že ten cirkus robí samotné PS,“  myslí si Chmelár. Zdôrazňuje, že ostatné strany sa nechytajú bývalé OĽaNO už vôbec nie, lebo tam by sa mohlo prísť na množstvo zaujímavých finančných tokov. A vyplácanie syna Jozefa Pročka je jednou z tých menších položiek.

Bulvarizácia politiky

Na strane koalície Chmelár vidí akúsi únavu personálu, čo by podľa neho chcelo obmenu vo vedúcich funkciách. Zo strany opozície ide o obyčajný troling. „A ľudia na to bohužiaľ naskakujú, tu sa uplatňuje ten rímsky princíp chlieb a hry. Ale tu sú už len hry,“  dodáva politológ s tým, že ani v najbližších voľbách opozícii nepôjde o to, ako vytiahnuť Slovensko zo stagnácie. Budú sa tu riešiť hlúposti, alebo „...parlamentné šachy, ktoré najlepšie ovláda premiér Fico,“  dodáva Chmelár. Premiér sa podľa neho spolieha na zmenu počtov a teda na to, že zase bude zostavovať vládu on. Chmelárovi však stále chýba nejaká vízia