Už o pár mesiacov si budeme voliť starostov, primátorov a županov. A na valcujúcu kampaň si treba zarobiť: Pán František a jeho deti roky v Bratislave parkovali pred svojim domom na vlastnom pozemku a pred vlastnou bránou bez problémov. Zrazu dostávajú od mesta jednu pokutu za druhou, všimla si aj verejnoprávna STVR vo svojej rešpektovanej reportážnej relácii Občan za dverami.
Nová bratislavská parkovacia politika PAAS prináša mestu milióny eur nielen z parkovného, ale aj z pokút. Už pri jej schvaľovaní opoziční mestskí poslanci (kluby ako napr. SMER-SD, nezávislí) opakovane kritizovali nerovnosti podmienok. Argumentovali, že kým Slovák z iného mesta v Bratislave rezidentskú kartu nedostane, ukrajinskí odídenci s dočasným útočiskom získavajú status rezidenta - dokonca vraj protizákonne. Upozornili na to petržalskí poslanci, trestné oznámenie aktivistu Miroslava Heredoša už rieši generálna prokuratúra.
Nejde pritom o okrajovú záležitosť: "Vo verejnom záujme zverejňujeme presné číslo vo veci počtu ukrajinských štátnych príslušníkov v celom Bratislavskom kraji ku dňu 31. december 2025; údaj je z oficiálnej odpovedi na infožiadosť od MV SR," ponúkol oficiálne štatistiky k svojmu trestnému oznámeniu:
● Bratislavský kraj – 76 995 osôb
● Bratislava – 64 121 osôb."
A potom máme aktuálny absurdný prípad pán Františka, ktorý po zavedení parkovacej politiky dostal pokutu od bratislavského magistrátu. „Parkujeme na nedovolenom mieste, pretože na začiatku ulice je značka, že je to parkovacia zóna a je spoplatnená,“ objasnil pán František.
"Správny delikt" na vlastnom
V jeho mestaskej časti platí regulované parkovanie od novembra minulého roka. Vodičov na to upozorňuje informačná tabuľa. „Pokiaľ je v dosahu tejto značky parkovacia zóna, dá sa parkovať iba na vyznačených parkovacích miestach,“ objasnil splnomocnenec pre parkovaciu politiku mesta Bratislava Peter Herceg.
Pán František nestál na ceste, ale na svojom vlastnom pozemku. Tvrdí preto, že zákon neporušil a proti pokute sa odvolal - s dvojakým výsledkom: „Že nám láskavo zastavujú, ale že sme sa dopustili napriek tomu správneho deliktu a že nabudúce už nám to nemusia akceptovať,“ priblížil pán František a hovorí o systémovom šikanovaní, právnici o možnom zásahu do vlastníckych práv. Iba Vallovo mesto stále opakuje: „Čo nie je za plotom, to je verejné.“
„V tom je problém, že tam platí dopravné značenie. Nedostal sa mimo dosahu zóny, nevošiel do brány, do svojho dvora. Je to verejne dostupná plocha, ktorú má spevnenú, ale nie je vyznačená ako parkovacie miesto,“ tvrdí mestský splnomocnenec Herceg. Inými slovami: podľa mesta je verejné priestranstvo všetko, čo je verejne prístupné bez ohľadu na vlastníctvo. To je však v priamom rozpore s legislatívou samotného mesta.
VZN jednoznačne
Vo všeobecnom záväznom nariadení (VZN) o dani za užívanie verejného priestranstva definuje tento priestor, ktorý musí byť vo vlastníctve mesta, musí slúžiť miestnej doprave a musí byť zaradený do siete miestnych komunikácií. Podľa žiadneho z týchto kritérií nádvorie pána Františka nespadá pod verejné priestranstvo.
„Nemôžeme regulovať dopravnou značkou niečo, ako sú súkromné dvory. Zákon povoľuje regulovanie na miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách,“ potvrdil aj člen rady Slovenskej parkovacej asociácie Igor Dula.
Občan rieši
Diera v mestskom rozpočte musí byť obrovská: „Nedostal som pokutu len ja, ale dostali ju automobily obidvoch synov. Čiže sme dostali tri pokuty za parkovanie na súkromnom pozemku,“ šokuje pán František.
Vynašli sa však: „Aby som predišiel takýmto nedorozumeniam, tak by som si každopádne ten pozemok označil ako súkromný,“ poradil mu nezávislý advokát Michal Maťaš. „Moc nás to nestálo, chceme mať svätý pokoj, tak sme to urobili aj v protismere,“ ukázal pán František redaktorovi nové označenie.
Podľa nezávislého advokáta tým mal pán František do budúcnosti definitívne predísť pokutovým problémom.
Mesto ryžuje, mestská polícia ho chráni
Mesto však upozorňuje, že takéto označenie nestačí a pán František spolu s rodinou riskuje ďalšie pokuty. „Už druhýkrát môže byť pokuta,“ povedal Peter Herceg. „Musí byť naplnené to, že je to značka podľa vyhlášky a je oficiálne tzv. určená cestným správnym orgánom, že na tomto mieste takáto značka môže byť osadená,“ prekvapil opäť splnomocnenec pre parkovaciu politiku Bratislavy Herceg.
„Ak by došlo k opakovanému parkovaniu za rovnakých podmienok, nie je vylúčené opätovné uloženie sankcie,“ uviedla aj hovorkyňa mestskej polície v Bratislave.
A to nie je všetko: Vallov magistrát si následne vymyslel požadovať súkromný plot: "Ak by si to pán legálne oplotil konaním, ohláškou na stavebnom úrade a podobne, tak jasné, že on si tam parkuje a nikoho do toho už nič,“ požaduje ďalej Herceg. Tvrdí, že pán František si musí svoj pozemok buď oplotiť, alebo oficiálne požiadať o zriadenie parkovacieho miesta spolu s vjazdom a výjazdom na pozemok.
Progresívna šikana
„Žiaden zákon neukladá vlastníkovi pozemku si svoj pozemok nejakým spôsobom oplotiť, označiť alebo oddeliť od verejného priestranstva,“ opäť mestu kontruje nezávislý advokát Michal Maťaš.
„Dokonca ani platnou dopravnou značkou. Nevyplýva to zo zákona,“ tvrdí aj člen rady Slovenskej parkovacej asociácie.
Ďalšie pokuty od Vallovho magistrátu sú teda isté. Pán František sa bude musieť kvôli šikanóznej pokute 78 eur obrátiť na správny súd. .„Mňa už prestáva prekvapovať v tomto štáte čokoľvek. Keď niekto stále hovorí o tom, že ohýbame právo a že nie sme právny štát, tak tu je dôkaz a otázka, kto ho ohýba,“ uzavrel pán František. Potvrdil tak dávnejší postreh a výzvu aktivistu Heredoša:
Prokuratúra sa obráti na súd v súvislosti s parkovacou politikou mesta
Protest sa týkal viacerých pochybení, od menej závažných, cez prekročenie právomoci hlavného mesta, vytýkanie diskriminácie, až po možnú kolíziu s Ústavou SR. Ako príklad porušenia uviedla KP faktický parkovania v mikrozónach iným zákazom ako rezidentom, pričom cestný zákon vytvárania zákazov parkovania nepovoľuje. Ďalším porušením sú stanovené podmienky pre vydávanie jednotlivých parkovacích kariet spôsobom, ktorým mesto prekročilo svoju právomoc vyplývajúcu zo zákona, podľa ktorého bolo prijaté VZN a tiež podmienky, ktoré sú diskriminačné.
„Za diskriminačné považujeme aj požadovanie trvalého pobytu v bežnom byte pre vydanie rezidenčnej parkovacej karty (teda rozlišovanie medzi obyvateľmi s trvalým pobytom evidovaným k bytu a obyvateľmi s trvalým pobytom evidovaným v nebytovom priestore - apartmáne),“ spresnila Kováčová. Ďalší prípad diskriminácie v súvislosti s vydávaním parkovacích kariet je podľa prokuratúry znevýhodnený rezidentmi na základe rozmerov vozidiel (dĺžka, váha), čím dochádza k priamej diskriminácii vlastníkov rovnakej kategórie, presahujúcich požadované rozmery vozidiel.
Za sporný považuje KP tiež spôsob overenia vzťahu k motorovému vozidlu, ako ho určilo VZN, ktoré rovnako predstavuje prekročenie právomoci hlavného mesta podľa cestného zákona.„ Lehotu, v ktorej bude správna žaloba podaná, nebude Krajská prokuratúra v Bratislave špecifikovať,“ dodala Kováčová.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️