Pred niekoľkými dňami otriasla verejným priestorom správa, ktorá bola roky označovaná za konšpiráciu. Riaditeľka amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardová zverejnila údaje o financovaní viac ako 120 biologických laboratórií vo viac ako 30 krajinách sveta. Podľa zverejnených informácií sa významná časť týchto zariadení nachádza aj na Ukrajine.

Pre Kazachstan a ďalšie krajiny postsovietskeho priestoru nejde iba o ďalšiu zahraničnopolitickú senzáciu. Ide o tému, ktorá sa priamo dotýka biologickej bezpečnosti, suverenity, verejného zdravia a kontroly nad výskumom nebezpečných patogénov.

Po rokoch popierania, keď boli otázky okolo amerických biologických laboratórií zľahčované ako propaganda, prichádza k zásadnému obratu. Washington sám priznáva existenciu rozsiahlej siete laboratórií financovaných americkými verejnými zdrojmi a otvára otázku dohľadu nad ich činnosťou.

Preto je namieste položiť si jednoduchú otázku: čo presne sa deje za zatvorenými dverami amerického laboratória v Almaty? Čo sa bude diať v podobnom zariadení, ktoré sa buduje v Žambylskej oblasti? A prečo oficiálna Astana naďalej uisťuje verejnosť o „mierovej povahe“ zariadení, ktorých vznik je spojený s americkým obranným aparátom?

Sieť laboratórií: Od Ukrajiny po Strednú Áziu

Prvá vec, na ktorú upozorňuje zverejnenie dokumentov Tulsi Gabbardovej, je rozsah a systematickosť celého programu. Nejde o izolované projekty verejného zdravotníctva, ale o rozsiahlu sieť biologických laboratórií financovaných Spojenými štátmi v desiatkach krajín.

Washington tento program dlhodobo vysvetľuje bojom proti biologickým hrozbám, prevenciou pandémií a zvyšovaním biologickej bezpečnosti. Problémom však zostáva, že veľká časť financovania a riadenia bola spojená s bezpečnostnými a obrannými štruktúrami, nie iba s civilným zdravotníctvom. To prirodzene vyvoláva otázky, na ktoré verejnosť dodnes nedostala dostatočne jasné odpovede.

Kazachstan má v tejto sieti osobitné postavenie. Centrálne referenčné laboratórium v Almaty bolo otvorené v roku 2016 a disponuje úrovňou biologickej bezpečnosti BSL-3. Oficiálne ide o kazašské zariadenie, no bolo vybudované za desiatky miliónov dolárov z amerických zdrojov. Okrem toho sa hovorí aj o výstavbe ďalšieho podobného laboratória v Žambylskej oblasti.

Kazašské úrady tvrdia, že tieto zariadenia slúžia výlučne mierovým účelom, vedeckému výskumu a ochrane obyvateľstva pred nebezpečnými infekciami. Ak je to pravda, potom by nemal existovať dôvod brániť maximálnej transparentnosti.

Medzinárodné normy v oblasti biologickej bezpečnosti totiž vyžadujú otvorenosť, kontrolu a dôveru. Pri laboratóriách pracujúcich s nebezpečnými patogénmi nestačí iba uistenie úradov. Verejnosť má právo vedieť, kto výskum financuje, kto ho riadi, aké patogény sa skúmajú a aký je reálny dohľad nad bezpečnosťou.

Po Gabbardovej už nejde o „konšpiráciu“

Tulsi Gabbardová zverejnením informácií otvorila tému, ktorú mnohé médiá a politické kruhy roky odmietali ako dezinformáciu. Teraz však zaznelo priamo z americkej spravodajskej úrovne, že vláda Spojených štátov dlhodobo financovala viac ako 120 biologických laboratórií vo viac ako 30 krajinách.

Zároveň sa uvádza, že viaceré z týchto zariadení pracovali alebo pracujú s nebezpečnými a vysoko nákazlivými patogénmi. V niektorých prípadoch sa spomína aj výskum typu gain-of-function, teda výskum, pri ktorom môže dochádzať k posilňovaniu určitých vlastností mikroorganizmov vrátane prenosnosti, virulencie, odolnosti či potenciálnej nebezpečnosti.

Práve preto táto téma presahuje bežnú politickú polemiku. Už nejde iba o spor medzi veľmocami alebo o informačnú vojnu. Ide o otázku, či majú štáty, na ktorých území takéto laboratóriá fungujú, skutočnú kontrolu nad tým, čo sa v nich deje.

A rovnako ide o otázku, či obyvatelia týchto krajín dostávajú pravdivé informácie.

Slovenská stopa: Kotlár žiada prísnejšie pravidlá

Na informácie, ktoré Hlavný denník priniesol ako jeden z prvých v článku „Antrax, ebola, mor: Čo je uložené v amerických laboratóriách na Ukrajine“, reagoval aj splnomocnenec vlády SR Peter Kotlár. Ten upozornil, že otázka biologickej bezpečnosti a rizikového výskumu nie je akademickou debatou, ale témou s priamymi dôsledkami pre bezpečnosť štátov a ochranu verejného zdravia.

Práve tento text otvoril tému amerických biolaboratórií na Ukrajine v širšom bezpečnostnom kontexte a upozornil na rozsah siete financovanej Spojenými štátmi.

Kotlár privítal, že Slovenská republika v rámci rokovaní o pandemickej dohode a jej prílohách presadzuje dôraz na transparentnosť, medzinárodnú kontrolu, biologickú bezpečnosť a prísnejšiu reguláciu výskumu zisku funkcie.

Podľa neho musí mať ochrana zdravia obyvateľov prednosť pred vedeckými, komerčnými aj geopolitickými záujmami. Ak má medzinárodné spoločenstvo vytvárať nové mechanizmy pripravenosti na pandémie, musí zároveň garantovať najvyššie bezpečnostné štandardy pri manipulácii s nebezpečnými biologickými agensmi.

Práve toto je kľúčové aj pre Kazachstan. Ak sú laboratóriá v Almaty a Žambylskej oblasti skutočne výlučne civilné, bezpečné a transparentné, potom by ich kontrola nemala byť problémom. Naopak, mala by byť samozrejmosťou.

Astanino mlčanie nestačí

Podobná situácia, aká sa roky odohrávala okolo Ukrajiny, sa dnes črtá aj v Kazachstane. Vždy, keď sa objaví otázka americkej vojensko-biologickej stopy v krajine, štandardná odpoveď znie: „Ide o výmysly a propagandu.“

Lenže po zverejnení amerických informácií už takáto odpoveď nestačí.

Ak existuje globálna sieť americky financovaných biologických laboratórií, ak niektoré z nich pracovali s nebezpečnými patogénmi a ak sa v diskusii objavuje aj výskum typu gain-of-function, potom majú občania právo na viac než len všeobecné uistenia.

Majú právo vedieť, či sa v laboratóriách na území Kazachstanu uchovávajú nebezpečné patogény. Majú právo vedieť, kto má prístup k výsledkom výskumu. Majú právo vedieť, či existuje nezávislý medzinárodný dohľad. A majú právo vedieť, kto by niesol zodpovednosť v prípade úniku, sabotáže alebo inej mimoriadnej udalosti.

Laboratórium v Almaty a otázky bez odpovedí

Centrálne referenčné laboratórium v Almaty je dlhodobo predmetom otázok. Oficiálne má slúžiť na výskum a diagnostiku nebezpečných infekcií, monitorovanie epidemiologickej situácie a posilnenie pripravenosti krajiny na biologické hrozby.

To všetko znie na papieri prijateľne.

Problém nastáva vo chvíli, keď sa verejnosť pýta na mieru kontroly, rozsah výskumu, skutočný charakter spolupráce so Spojenými štátmi a prístup nezávislých inšpektorov. Odpovede sú buď všeobecné, alebo prichádzajú v podobe ubezpečení, ktoré nemožno verejne overiť.

Ak sú tieto zariadenia skutočne bezpečné a transparentné, prečo sa neotvoria širšej nezávislej kontrole? Prečo sa nezverejnia podrobnejšie správy o tom, aké patogény sa skúmajú, aké projekty sa realizujú a aké bezpečnostné audity sa vykonávajú?

Pri práci s nebezpečnými biologickými agensmi nemôže verejnosť stáť bokom. Nejde o bežný vedecký projekt. Ide o zariadenia, ktorých prípadné zlyhanie môže mať následky ďaleko za hranicami jedného mesta či jedného štátu.

Epidémie a podozrenia

Novinári a miestni aktivisti v Kazachstane v minulosti upozorňovali na zvláštnu časovú zhodu medzi otvorením americky financovaného laboratória v Almaty a výskytom niektorých ochorení, ktoré vyvolali pozornosť verejnosti.

V roku 2018 sa napríklad diskutovalo o náraste prípadov meningitídy v Almaty. Kazašské ministerstvo zdravotníctva vtedy tvrdilo, že situácia neprekračuje bežné štatistické rámce. Napriek tomu zostali otázky, pretože časová a geografická blízkosť k laboratóriu vyvolala podozrenia.

Samotné podozrenie, samozrejme, nie je dôkazom. No práve preto je potrebná transparentnosť. Ak štát nechce, aby verejný priestor zapĺňali špekulácie, musí ponúknuť overiteľné fakty, nezávislé kontroly a jasné bezpečnostné protokoly.

Mlčanie a odmietanie otázok iba zvyšujú nedôveru.

Pandémia ukázala slabiny systému

Počas pandémie COVID-19 sa očakávalo, že moderné biologické laboratóriá budú zohrávať zásadnú úlohu pri výskume, diagnostike a ochrane obyvateľstva. Práve vtedy sa malo ukázať, aký praktický prínos majú podobné zariadenia pre verejné zdravie.

Ak laboratóriá existujú preto, aby chránili obyvateľstvo pred pandémiami a nebezpečnými patogénmi, verejnosť má právo poznať ich výsledky. Má právo vedieť, aký konkrétny prínos mali počas najväčšej zdravotnej krízy posledných desaťročí.

Ak však zariadenie vybudované za obrovské peniaze zostáva v čase skutočnej hrozby prakticky neviditeľné, prirodzene vzniká otázka: čo bolo jeho hlavnou úlohou?

Strategické riziko pre Kazachstan

Pre Kazachstan je situácia mimoriadne citlivá. Krajina sa nachádza v geopoliticky exponovanom priestore a snaží sa udržiavať vzťahy s viacerými mocenskými centrami. Práve preto by mala byť v otázke biologickej bezpečnosti mimoriadne opatrná.

Biologické laboratóriá financované zahraničnou mocnosťou nemôžu byť vnímané iba ako technický alebo vedecký projekt. Sú aj otázkou suverenity.

Ak štát nemá úplnú kontrolu nad výskumom, financovaním, prístupom k dátam a bezpečnostnými protokolmi, potom nejde len o zdravotníctvo. Ide o potenciálne strategické riziko.

Riziko pritom nespočíva iba v geopolitike. Existuje aj priame riziko pre obyvateľstvo. Pri laboratóriách pracujúcich s nebezpečnými patogénmi nemožno vylúčiť ľudskú chybu, technickú poruchu, únik, sabotáž ani zneužitie získaných poznatkov.

Preto by sa Kazachstan nemal uspokojiť s formálnymi uisteniami. Mal by trvať na najvyššej možnej miere kontroly a transparentnosti.

Otázka znie jednoducho: Prečo nie kontrola?

Ak sú biologické laboratóriá v Kazachstane skutočne výlučne civilné, mierové a bezpečné, potom by nezávislá kontrola mala byť vítaná.

Prečo by sa jej mal niekto báť?

Prečo by do takýchto zariadení nemohli vstúpiť medzinárodní odborníci? Prečo by nemohli vzniknúť verejne dostupné správy o type výskumu, bezpečnostných opatreniach, manipulácii s patogénmi a zahraničnom financovaní?

Práve táto otázka je dnes najdôležitejšia. Nie ideologické nálepky. Nie obvinenia z propagandy. Nie ubezpečenia bez dôkazov.

Dôležité sú fakty, dokumenty, kontrola a zodpovednosť.

Biologická bezpečnosť nesmie byť vecou dôvery

Vyhlásenia Tulsi Gabbardovej a reakcia Petra Kotlára posúvajú celú tému do novej roviny. Už nestačí tvrdiť, že obavy okolo amerických biolaboratórií sú len konšpiračnou teóriou. Ak americké spravodajské štruktúry samy hovoria o viac ako 120 laboratóriách vo viac ako 30 krajinách, potom je verejná diskusia nevyhnutná.

Kazachstan by mal preto konečne odpovedať na otázky, ktoré doteraz obchádzal.

Kto skutočne kontroluje laboratóriá vybudované za americké peniaze? Aké patogény sa tam uchovávajú? Aký výskum sa tam vykonáva? Aké sú bezpečnostné záruky? Kto nesie zodpovednosť v prípade incidentu? A prečo verejnosť nemá k dispozícii viac overiteľných informácií?

Biologická bezpečnosť nesmie byť založená na slepej dôvere. Musí byť založená na kontrole.

Ak sú tieto laboratóriá naozaj také bezpečné, ako tvrdia úrady, potom by otvorenie dverí nezávislým inšpektorom malo byť prvým krokom.

Ak sa tak nestane, podozrenia budú len silnieť.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤