Mzdy na Slovensku podľa štatistík rastú, v minulom roku plošne zvýšilo mzdy 79 % zamestnávateľov. Zvýšenie platov však vlani reálne pocítilo len 56 % zamestnancov. Vyplynulo to z prieskumu personálnych agentúru Grafton a Gi Group, podľa ktorého vyše polovica zamestnancov na Slovensku dokáže zo mzdy pokryť svoje životné náklady aj s rezervou.

Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahla priemerná mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v prvom štvrťroku 2026 úroveň 1 611 eur. Medziročne táto hodnota vzrástla o 93 eur, teda o 6,1 %. Po zohľadnení inflácie však reálne mzdy stúpli len o 2,3 %.

„Dáta ukazujú, že mzdy na Slovensku rastú a aj podľa nášho prieskumu sa väčšina zamestnávateľov téme odmeňovania aktívne venuje. Zároveň však vidíme rozdiel medzi tým, čo deklarujú firmy a tým, čo reálne vnímajú zamestnanci. Nie každé plošné zvýšenie mzdy musí totiž človek pocítiť ako zásadné zlepšenie svojej finančnej situácie, najmä ak rastú aj životné náklady,“ uviedla k prieskumu marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Recruitment a Gi Group Jitka Kouba.

Prieskum ukázal, že vyše polovica zamestnancov dokáže zo svojej mzdy vyjsť aj s rezervou. Uviedlo to 54 % respondentov. Ďalších 36 % opýtaných síce zo svojho platu vyjde, no bez rezervy a 10 % účastníkov prieskumu uviedlo, že im mzda na pokrytie ich potrieb nestačí.

Najlepšie svoju finančnú situáciu hodnotia vysokokvalifikovaní odborníci a špecialisti, ktorí zastávajú vo firmách najvyššie pozície, 72 % z nich so mzdou vyjde aj s rezervou. V prípade kancelárskych pracovníkov dokáže z platu pokryť svoje výdavky ešte aj s rezervou 57 % opýtaných, pri kvalifikovaných manuálnych pracovníkoch je to 42 %. Najslabšiu rezervu majú podľa prieskumu manuálni pracovníci bez kvalifikácie, kde so mzdou vychádza aj s rezervou len 17 % respondentov.

„To, že viac než polovica zamestnancov dokáže zo mzdy vytvoriť aj rezervu, je nepochybne pozitívny signál. Netreba však prehliadať ani ďalšiu vrstvu výsledkov. Viac než tretina ľudí žije v podstate od výplaty k výplate a desatina so svojím príjmom nevystačí vôbec. Práve tieto skupiny sú citlivejšie na každé zdraženie a zároveň môžu byť otvorenejšie pracovným ponukám, ktoré im prinesú citeľne lepší príjem,“ upozornila Jitka Kouba.

Prieskum tiež ukázal, že firmy zvyšovali mzdy častejšie, než to vnímajú zamestnanci. Z oslovených firiem 79 % uviedlo, že za posledných 12 mesiacov plošne zvýšili mzdy. Spomedzi zamestnancov však toto zvýšenie pocítilo len 56 % respondentov. Najčastejšie sa mzdy zvýšili najmladším zamestnancov z generácie Z, kde to uviedlo 71 % respondentov. Naopak, najmenej často zvýšenie mzdy deklarovala generácia X, pri ktorej mzda stúpla 49 % účastníkov prieskumu. Najčastejšie pritom rástli mzdy kancelárskym pracovníkom, a to v 58 % prípadov. Najmenej pocítili zvýšenie platov kvalifikovaní manuálni pracovníci, kde zvýšenie uviedlo 47 % respondentov. Podľa odvetví najčastejšie rástli mzdy zamestnancov v logistike, zvýšenie v tomto sektore pocítilo 61 % respondentov a najmenej často v obchode a verejnom sektore, zhodne na úrovni 50 %.

„Rozdiel medzi odpoveďami firiem a zamestnancov nemusí znamenať, že jedna strana sa mýli. Zamestnávateľ môže mzdy zvýšiť plošne, no zamestnanec to môže vnímať ako nedostatočné, najmä ak ide o nižšie percento alebo ak mu zvýšenie nepokryje rastúce životné náklady. Aj preto je dôležité, aby firmy o odmeňovaní jasne komunikovali – nielen koľko pridali, ale aj prečo, podľa akých pravidiel a čo môžu ľudia očakávať ďalej,“ doplnila Kouba.

Firmy plánujú zvyšovať mzdy aj v ďalšom období. Podľa prieskumu plánuje plošné zvýšenie platov 73 % zamestnávateľov, najmä firmy v službách. Najčastejším dôvodom je firemná politika, ktorú uviedlo 77 % spoločností. Významnú úlohu zohráva aj inflácia, ktorú ako dôvod uviedlo 43 % zamestnávateľov. Ďalších 36 % firiem chce zvyšovaním miezd predchádzať odchodom zamestnancov a 34 % oslovených spoločností uviedlo potrebu dorovnávať rozdiely v odmeňovaní.

Prieskum tiež ukázal, že zamestnanci chcú tému platov aktívne otvárať. O zvýšenie mzdy chce v nadchádzajúcom období požiadať 44 % respondentov. V pláne to majú najmä takzvané zlaté goliere – teda vysokokvalifikovaní odborníci a špecialisti, spomedzi ktorých chce o vyššiu mzdu požiadať 59 % oslovených. „Zamestnanci dnes často veľmi dobre vedia, akú hodnotu má ich práca, a najmä kvalifikovaní odborníci sa neboja o mzde otvorene hovoriť. Zamestnávatelia by sa na tieto rozhovory mali pripraviť vecne, s jasnými pravidlami a realistickými možnosťami,“ podotkla odborníčka na pracovný trh.

Odborníci sa zhodujú, že jedným z kľúčových faktorov pri rozhodovaní o zmene práce je stále výška platu. Prieskum však ukázal, že to nie je jediným dôvodom. Zamestnávatelia najčastejšie predpokladajú, že ľudia menia zamestnanie, lebo rovnaká práca je inde výrazne lepšie platená. Ako dôvod, prečo prichádzajú o svojich zamestnancov, to uviedlo 40 % oslovených firiem. Na druhom mieste z pohľadu zamestnávateľov je nevyhovujúce konanie nadriadeného, ktoré uviedlo 30 % oslovených.

Zamestnanci to však vidia inak. Najčastejšou príčinou odchodu zo zamestnania je pre nich nemožnosť kariérneho postupu, ktorú uviedlo 40 % respondentov. Vyššia mzda za rovnakú prácu u iného zamestnávateľa nasleduje však tesne za ňou, ako dôvod na zmenu ju označilo 38 % opýtaných. Pre 36 % respondentov môže byť rozhodujúca nemožnosť odborného rastu a učenia sa.

„Mzda je stále veľmi silný faktor a nikto by ju nemal podceňovať. Prieskum však ukazuje, že ľudia neodchádzajú len za vyššou výplatou. Často odchádzajú aj vtedy, keď majú pocit, že sa už nemajú kam posunúť, že sa nič nové neučia alebo, že ich potenciál ostáva nevyužitý. Pre zamestnávateľov je to dôležitý odkaz: ak si chcú ľudí udržať, nestačí riešiť iba odmeňovanie. Potrebujú s nimi hovoriť aj o perspektíve, rozvoji a ďalšom smerovaní,“ dodala Kouba.

Do prieskumu sa zapojilo 120 zamestnávateľov na Slovensku a 866 ekonomicky aktívnych respondentov. Zber dát sa uskutočnil od 12. januára do 23. februára 2026.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️