Slovensko

Veľký verdikt o covidových opatreniach! Európsky súd rozhodol

Autor: Gabriela Fedičová/TASR
Publikované: 4. 6. 2026 13:12
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade týkajúcom sa obmedzení nariadených štátom v rámci opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19. Prípad sa týkal obmedzení vzťahujúcich sa na fungovanie prevádzok, respektíve lyžiarskeho strediska, v rámci opatrení prijatých v Slovenskej republike proti šíreniu ochorenia COVID-19. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informuje na svojom webe.

ESĽP rozhodol spojeným rozhodnutím o sťažnostiach podaných obchodnou spoločnosťou Denim Retail, obchodnou spoločnosťou Panta Rhei a Lyžiarskym klubom Baba-Pezinok. Sťažovatelia sa sťažovali na porušenie svojich majetkových práv a tvrdili, že v dôsledku predmetných opatrení utrpeli škodu a že tieto opatrenia boli nezákonné a svojvoľné, pretože neboli spojené so žiadnymi procesnými zárukami, boli vylúčené zo súdneho prieskumu a uvalili na nich neprimeranú individuálnu záťaž. Sťažovatelia takisto namietali porušenie práva na prístup k súdu (článok 6 Dohovoru), práva na účinný prostriedok nápravy (článok 13 Dohovoru) a porušenie zákazu diskriminácie (článok 14 Dohovoru).

V súvislosti so sťažnosťou spoločnosti Denim Retail ESĽP akceptoval argumentáciu vlády, že sťažujúca sa spoločnosť nepredložila pravdivé a úplné informácie. „Konkrétne neinformovala súd, že bola prijímateľom finančnej pomoci z verejných zdrojov, určenej pre podnikateľov na preklenutie ťažkostí v súvislosti s obmedzeniami, ktorým sa musela podrobiť. Čerpanie tejto pomoci spoločnosť v odpovedi na argumenty vlády nepoprela, ale tvrdila, že ich nepovažovala za relevantné v tejto veci,“ priblížilo MS. ESĽP zamietol túto sťažnosť z dôvodu zneužitia práva na individuálnu sťažnosť.

Okrem toho ESĽP zamietol časť sťažnosti spoločnosti Panta Rhei týkajúcu sa opatrení uplatňovaných v období pred 26. januárom 2021, a to z dôvodu nedodržania lehoty na podanie sťažnosti.

ESĽP ďalej posúdil argumenty strán a pripomenul, že pandémia COVID-19 mohla mať veľmi vážne následky nielen pre verejné zdravie, ale aj pre spoločnosť, hospodárstvo, fungovanie štátu a život vo všeobecnosti, čo so sebou prináša širokú mieru voľnej úvahy, ktorú mal štát k dispozícii, pokiaľ ide o prostriedky, ktoré sa majú použiť.

„Berúc do úvahy sťažujúcimi sa spoločnosťami tvrdenú výšku strát a škôd a výšku pomoci získanej zo štátnych schém ESĽP zdôraznil, že nemožno všetky obchodné straty pričítať výlučne uplatneným opatreniam, pretože tie boli prijaté v odpovedi na pandémiu COVID-19, teda nie v štandardnom podnikateľskom prostredí,“ vysvetlilo MS. ESĽP konštatoval, že sťažujúce sa spoločnosti v tomto prípade nepreukázali, že utrpeli neprimeranú individuálnu záťaž. Pripomenul tiež, že Dohovor nezaručuje právo na prístup k súdu s právomocou zrušiť legislatívu. Ich námietky preto zamietol ako zjavne nepodložené. Napokon ESĽP zamietol aj námietky, keď uznal argumenty vlády a konštatoval, že nebolo preukázané, že sťažujúca sa spoločnosť sa nachádzala v relevantne podobnej situácii ako iné spoločnosti, na ktorých situáciu sa odvolávala.