Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Skontrolujte si vodičák, inak môžete mať problém


Jeden príbeh zo života, ktorý hovorí za tisíc poučiek protislovenských denníkov o tolerancii

Otec dodržal sľub, syn na El Clásico nezabudne. Lenže nie tak, ako si obaja predstavovali
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Kto je po voľbách skutočným lídrom opozície?

Z domova
30. 7. 2026

pred 26 min

pred 5 hod
pred 1 d
Encyklopédie jantár charakterizujú, ako skamenenú živicu prastarých ihličnatých stromov, ktorá vznikala pred miliónmi rokov a časom stvrdla. Jeho farba sa pohybuje v škále od medovo žltej, cez oranžovú, červenú, zelenkastú, až po takmer čiernu. V mnohých kúskoch sa zachovali drobné kúsky rastlín, či pravekého hmyzu, čo ho robí cenným. Po tisíce rokov ho využíva šperkárstvo a pripisované mu boli aj ochranné, či magické účinky. Portál Science Direct informuje o veľkom úspechu slovenskej vedy. Slovenskí vedci okrem toho, že vykonali najkomplexnejšiu analýzu jantárov vyskytujúcich sa vo svete, objavili nový jantár. Vyskytuje sa na Slovensku a vznikal niekedy v období, keď sa po Zemeguli preháňali dinosaury.
Vedci analyzovali jantár z Horného Sŕnia (okres Trenčín) pomocou dvoch typov infračervenej spektroskopie. Rozsiahly súbor vzoriek po prvýkrát umožnil veľkú syntézu týchto vzoriek. Poklad z čias dinosaurov pritom objavil amatérsky paleontológ. V súčasnosti je vystavený v Slovenskom národnom múzeu a vedci vďaka nemu objavili aj nový druh hmyzu.
Z tejto analýzy vyplýva, že na svete existuje sedem hlavných miest výskytu „jantárových lesov“, odkiaľ živica pochádza. Vzorky z rôznych lokalít po celom svete, ktoré pochádzajú z obdobia druhohôr boli veľmi rozmanité, no napriek tomu si boli v mnohom podobné. „Medzi hlavné typy patria napríklad araukáriové, borovicové, sekvojové či schizolepidiové lesy, ako aj lesy krytosemenných rastlín a tzv. kopály. Niektoré skupiny, napríklad podozamitové lesy, sa v nálezoch nepreukázali, hoci podľa vedcov existovali,“ vysvetlili vedci. Nový slovenský jantártvorili dnes už vyhynuté cheirolepidiové lesy.
Jantár o veľkosti 5,5x3,9x1,7 centimetra dostal názov Slovacit. Objavil ho paleontológ amatér Michal Hulvák v Hornom Sŕní pri Nemšovej. Vystavený je v Slovenskom národnom múzeu a tiež v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Od Hulváka štafetu výskumu prevzali vedci. Tí pomocou zachovaných mikroorganizmov dokázali určiť jeho vek. Jeho vznik datovali do obdobia rannej kriedy.

Jantáre z tohto obdobia sú podľa portálu Science Direct pomerne vzácne. Podľa vedcov tento jantár obsahuje aj niekoľko kúskov hmyzu – identifikovaný bol nový druh miniatúrnej bzdochy. Podľa vedcov tento jantár vznikol v močiarnom pralese, v ktorom sa okrem podzemného tlenia vyskytol aj lesný požiar. Ten mohol dosiahnuť teplotu až okolo 1.100°C. Práve to sú podmienky, vďaka ktorým mohol vzniknúť takýto jantár.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.