Encyklopédie jantár charakterizujú, ako skamenenú živicu prastarých ihličnatých stromov, ktorá vznikala pred miliónmi rokov a časom stvrdla. Jeho farba sa pohybuje v škále od medovo žltej, cez oranžovú, červenú, zelenkastú, až po takmer čiernu. V mnohých kúskoch sa zachovali drobné kúsky rastlín, či pravekého hmyzu, čo ho robí cenným. Po tisíce rokov ho využíva šperkárstvo a pripisované mu boli aj ochranné, či magické účinky. Portál Science Direct informuje o veľkom úspechu slovenskej vedy. Slovenskí vedci okrem toho, že vykonali najkomplexnejšiu analýzu jantárov vyskytujúcich sa vo svete, objavili nový jantár. Vyskytuje sa na Slovensku a vznikal niekedy v období, keď sa po Zemeguli preháňali dinosaury.

Vedci analyzovali jantár z Horného Sŕnia (okres Trenčín) pomocou dvoch typov infračervenej spektroskopie. Rozsiahly súbor vzoriek po prvýkrát umožnil veľkú syntézu týchto vzoriek. Poklad z čias dinosaurov pritom objavil amatérsky paleontológ. V súčasnosti je vystavený v Slovenskom národnom múzeu a vedci vďaka nemu objavili aj nový druh hmyzu.

Vzorky z druhohôr

Z tejto analýzy vyplýva, že na svete existuje sedem hlavných miest výskytu „jantárových lesov“, odkiaľ živica pochádza. Vzorky z rôznych lokalít po celom svete, ktoré pochádzajú z obdobia druhohôr boli veľmi rozmanité, no napriek tomu si boli v mnohom podobné. „Medzi hlavné typy patria napríklad araukáriové, borovicové, sekvojové či schizolepidiové lesy, ako aj lesy krytosemenných rastlín a tzv. kopály. Niektoré skupiny, napríklad podozamitové lesy, sa v nálezoch nepreukázali, hoci podľa vedcov existovali,“  vysvetlili vedci.  Nový slovenský jantártvorili dnes už vyhynuté cheirolepidiové lesy.

Slovacit

Jantár o veľkosti 5,5x3,9x1,7 centimetra dostal názov Slovacit. Objavil ho paleontológ amatér Michal Hulvák v Hornom Sŕní pri Nemšovej. Vystavený je v Slovenskom národnom múzeu a tiež v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Od Hulváka štafetu výskumu prevzali vedci. Tí pomocou zachovaných mikroorganizmov dokázali určiť jeho vek. Jeho vznik datovali do obdobia rannej kriedy.

Nový druh hmyzu

Jantáre z tohto obdobia sú podľa portálu Science Direct pomerne vzácne. Podľa vedcov tento jantár obsahuje aj niekoľko kúskov hmyzu – identifikovaný bol nový druh miniatúrnej bzdochy. Podľa vedcov tento jantár vznikol v močiarnom pralese, v ktorom sa okrem podzemného tlenia vyskytol aj lesný požiar. Ten mohol dosiahnuť teplotu až okolo 1.100°C. Práve to sú podmienky, vďaka ktorým mohol vzniknúť takýto jantár.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤