V Bruseli sa rozbieha tichý, ale mimoriadne citlivý boj o budúcnosť európskej bezpečnosti. Európska únia totiž hľadá spôsob, ako efektívnejšie reagovať na rastúce geopolitické hrozby, kybernetické útoky či ekonomické riziká. Návrhy na posilnenie výmeny spravodajských informácií však narážajú na tvrdú realitu – členské štáty si navzájom stále nedôverujú natoľko, aby odovzdali kontrolu nad svojimi tajnými informáciami Bruselu.

V centre diskusie stojí Spravodajské a situačné centrum Európskej únie – INTCEN. Ide o analytické centrum fungujúce pod Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktoré už dnes zhromažďuje a vyhodnocuje informácie poskytované jednotlivými členskými krajinami. Podľa informácií portálu Politico sa však pripravujú zmeny, ktoré by mohli výrazne posilniť jeho postavenie.

Brusel chystá veľkú bezpečnostnú reformu

Plánované reformy sú súčasťou novej bezpečnostnej stratégie Európskej únie, ktorú spoločne pripravujú Európska komisia a EEAS. Dokument má byť predstavený už počas leta a podľa dostupných informácií má ísť o najrozsiahlejšiu bezpečnostnú revíziu za posledné roky.

Nový prístup sa pritom nebude týkať len klasických vojenských hrozieb. Brusel chce zahrnúť aj ekonomickú bezpečnosť, ochranu strategických dodávateľských reťazcov, kybernetické útoky či odolnosť európskeho hospodárstva voči zahraničnému vplyvu.

Jedným z hlavných pilierov pripravovanej reformy má byť práve posilnenie centra INTCEN.

Viac nezávislosti, väčší vplyv

Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami sa uvažuje o tom, že INTCEN získa samostatnejšie administratívne fungovanie. V praxi by to znamenalo vlastné personálne oddelenie, samostatnú IT infraštruktúru a väčšiu nezávislosť pri fungovaní.

Cieľom Bruselu je zvýšiť význam centra pri príprave bezpečnostných analýz pre najvyšších predstaviteľov EÚ a posilniť koordináciu medzi členskými štátmi.

Nejde však o vytvorenie „európskej CIA“ či spoločnej tajnej služby v klasickom zmysle slova.

Európska tajná služba? Zatiaľ nie

INTCEN totiž nemá právomoc vykonávať vlastné spravodajské operácie ani získavať informácie v teréne. Funguje predovšetkým ako analytické pracovisko, ktoré spracúva údaje dobrovoľne poskytované národnými spravodajskými službami.

Pripravované zmeny by podľa dostupných informácií nemenili jeho právny mandát. Reformu by tak bolo možné uskutočniť administratívnou cestou bez potreby prijímať nové európske zákony.

Napriek tomu diskusia opäť otvorila otázku, či by Európska únia v budúcnosti nemala vytvoriť vlastnú silnejšiu spravodajskú štruktúru.

A práve tu sa začína najväčší problém.

„Sme partneri, ale nie priatelia“

Dvaja vysokopostavení predstavitelia európskych spravodajských služieb priznali pre Politico, že medzi členskými štátmi stále existuje výrazná miera nedôvery.

„Sme partneri, ale nie priatelia,“ vyhlásil jeden z nich.

Podľa bezpečnostných expertov sú štáty síce ochotné zdieľať časť informácií, tie najcitlivejšie si však väčšinou nechávajú pre seba. Spravodajské služby totiž patria medzi najstráženejšie súčasti štátnej suverenity.

Mnohé krajiny sa obávajú únikov informácií, politického zneužitia alebo straty kontroly nad bezpečnostnými operáciami.

Tajné služby sú skeptické

Skeptické postoje zaznievajú dokonca aj z krajín, ktoré patria medzi najväčších podporovateľov európskej spolupráce.

Šéf estónskej zahraničnej spravodajskej služby Kaupo Rosin otvorene priznal, že vytvorenie rozsiahlej spoločnej európskej spravodajskej siete nepovažuje za realistické.

„Spravodajská činnosť je národná záležitosť a nikto nechce, aby ju riadil niekto iný,“ vyhlásil.

Podobný postoj zastáva aj riaditeľ fínskej spravodajskej služby Juha Martelius. Podľa neho súčasné európske zmluvy Bruselu jednoducho nedávajú právomoc zasahovať do fungovania národných tajných služieb.

Von der Leyenová už raz narazila

Nie je to pritom prvý pokus Bruselu posilniť vlastné bezpečnostné kapacity.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už minulý rok presadzovala vznik celoeurópskej jednotky zameranej na získavanie spravodajských informácií. Jej cieľom mala byť ochrana Únie pred ruskými kybernetickými útokmi, sabotážami či hybridnými hrozbami.

Projekt však vyvolal silný odpor viacerých členských štátov aj samotnej EEAS.

Pod tlakom kritiky musela Európska komisia pôvodný plán výrazne prepracovať.

Prioritou je ekonomická bezpečnosť

Podľa zdrojov z Bruselu sa dnes pozornosť vedenia Európskej komisie presúva najmä na ekonomickú bezpečnosť a ochranu strategických odvetví.

Šéf kabinetu Ursuly von der Leyenovej Björn Seibert sa má sústreďovať predovšetkým na budovanie mechanizmov, ktoré zvýšia odolnosť európskeho hospodárstva voči geopolitickým tlakom a zahraničnému vplyvu.

Diskusia o hlbšej spravodajskej integrácii však nekončí. Rastúce napätie vo svete, vojna na Ukrajine, kybernetické útoky či obavy z hybridných operácií totiž vytvárajú čoraz väčší tlak na to, aby Európska únia našla efektívnejší spôsob výmeny citlivých informácií.

Otázkou zostáva, či budú členské štáty ochotné vzdať sa aspoň časti kontroly nad oblasťou, ktorú doteraz považovali výlučne za svoju.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤