Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Premiér SR Robert Fico (Smer-SD) sa pre pretrvávajúcu virózu nezúčastní sobotňajších osláv 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Návštevu Belehradu zatiaľ plánuje.
Komentár protislovenského Denníka N hodnotí diskusie Milana Uhríka so Zuzanou Mesterovou a Luciou Yar. Text priznáva ostré reakcie publika aj problém PS nájsť účinný spôsob debaty s predsedom Republiky.
Máte PIN 1234, 1111 alebo 0000? Analýza 3,4 milióna kódov odhalila najčastejšie kombinácie. Tento zoznam vás možno ani neprekvapí.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Kým Ivan Korčok sa predháňa v znižovaní významu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephulla, Eduard Chmelár zhodnotil, ako by vyzerala slovenská zahraničná politika pod Korčokovým vedením.
Komentáre
31. 10. 2025
pred 35 min
pred 3 hod
pred 3 hod
V Bruseli sa rozbieha tichý, ale mimoriadne citlivý boj o budúcnosť európskej bezpečnosti. Európska únia totiž hľadá spôsob, ako efektívnejšie reagovať na rastúce geopolitické hrozby, kybernetické útoky či ekonomické riziká. Návrhy na posilnenie výmeny spravodajských informácií však narážajú na tvrdú realitu – členské štáty si navzájom stále nedôverujú natoľko, aby odovzdali kontrolu nad svojimi tajnými informáciami Bruselu.
V centre diskusie stojí Spravodajské a situačné centrum Európskej únie – INTCEN. Ide o analytické centrum fungujúce pod Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktoré už dnes zhromažďuje a vyhodnocuje informácie poskytované jednotlivými členskými krajinami. Podľa informácií portálu Politico sa však pripravujú zmeny, ktoré by mohli výrazne posilniť jeho postavenie.
Plánované reformy sú súčasťou novej bezpečnostnej stratégie Európskej únie, ktorú spoločne pripravujú Európska komisia a EEAS. Dokument má byť predstavený už počas leta a podľa dostupných informácií má ísť o najrozsiahlejšiu bezpečnostnú revíziu za posledné roky.
Nový prístup sa pritom nebude týkať len klasických vojenských hrozieb. Brusel chce zahrnúť aj ekonomickú bezpečnosť, ochranu strategických dodávateľských reťazcov, kybernetické útoky či odolnosť európskeho hospodárstva voči zahraničnému vplyvu.
Jedným z hlavných pilierov pripravovanej reformy má byť práve posilnenie centra INTCEN.
Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami sa uvažuje o tom, že INTCEN získa samostatnejšie administratívne fungovanie. V praxi by to znamenalo vlastné personálne oddelenie, samostatnú IT infraštruktúru a väčšiu nezávislosť pri fungovaní.
Cieľom Bruselu je zvýšiť význam centra pri príprave bezpečnostných analýz pre najvyšších predstaviteľov EÚ a posilniť koordináciu medzi členskými štátmi.
Nejde však o vytvorenie „európskej CIA“ či spoločnej tajnej služby v klasickom zmysle slova.
INTCEN totiž nemá právomoc vykonávať vlastné spravodajské operácie ani získavať informácie v teréne. Funguje predovšetkým ako analytické pracovisko, ktoré spracúva údaje dobrovoľne poskytované národnými spravodajskými službami.
Pripravované zmeny by podľa dostupných informácií nemenili jeho právny mandát. Reformu by tak bolo možné uskutočniť administratívnou cestou bez potreby prijímať nové európske zákony.
Napriek tomu diskusia opäť otvorila otázku, či by Európska únia v budúcnosti nemala vytvoriť vlastnú silnejšiu spravodajskú štruktúru.
A práve tu sa začína najväčší problém.
Dvaja vysokopostavení predstavitelia európskych spravodajských služieb priznali pre Politico, že medzi členskými štátmi stále existuje výrazná miera nedôvery.
„Sme partneri, ale nie priatelia,“ vyhlásil jeden z nich.
Podľa bezpečnostných expertov sú štáty síce ochotné zdieľať časť informácií, tie najcitlivejšie si však väčšinou nechávajú pre seba. Spravodajské služby totiž patria medzi najstráženejšie súčasti štátnej suverenity.
Mnohé krajiny sa obávajú únikov informácií, politického zneužitia alebo straty kontroly nad bezpečnostnými operáciami.
Skeptické postoje zaznievajú dokonca aj z krajín, ktoré patria medzi najväčších podporovateľov európskej spolupráce.
Šéf estónskej zahraničnej spravodajskej služby Kaupo Rosin otvorene priznal, že vytvorenie rozsiahlej spoločnej európskej spravodajskej siete nepovažuje za realistické.
„Spravodajská činnosť je národná záležitosť a nikto nechce, aby ju riadil niekto iný,“ vyhlásil.
Podobný postoj zastáva aj riaditeľ fínskej spravodajskej služby Juha Martelius. Podľa neho súčasné európske zmluvy Bruselu jednoducho nedávajú právomoc zasahovať do fungovania národných tajných služieb.
Nie je to pritom prvý pokus Bruselu posilniť vlastné bezpečnostné kapacity.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už minulý rok presadzovala vznik celoeurópskej jednotky zameranej na získavanie spravodajských informácií. Jej cieľom mala byť ochrana Únie pred ruskými kybernetickými útokmi, sabotážami či hybridnými hrozbami.
Projekt však vyvolal silný odpor viacerých členských štátov aj samotnej EEAS.
Pod tlakom kritiky musela Európska komisia pôvodný plán výrazne prepracovať.
Podľa zdrojov z Bruselu sa dnes pozornosť vedenia Európskej komisie presúva najmä na ekonomickú bezpečnosť a ochranu strategických odvetví.
Šéf kabinetu Ursuly von der Leyenovej Björn Seibert sa má sústreďovať predovšetkým na budovanie mechanizmov, ktoré zvýšia odolnosť európskeho hospodárstva voči geopolitickým tlakom a zahraničnému vplyvu.
Diskusia o hlbšej spravodajskej integrácii však nekončí. Rastúce napätie vo svete, vojna na Ukrajine, kybernetické útoky či obavy z hybridných operácií totiž vytvárajú čoraz väčší tlak na to, aby Európska únia našla efektívnejší spôsob výmeny citlivých informácií.
Otázkou zostáva, či budú členské štáty ochotné vzdať sa aspoň časti kontroly nad oblasťou, ktorú doteraz považovali výlučne za svoju.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
