NATO to neočakávalo: ruská loď sa objavila počas aliančných cvičení a náhle bol vyhlásený poplach. V Číne varujú, že podobné situácie sa môžu opakovať častejšie. Medzitým bola na Blízkom východe napadnutá americká základňa. Irán zaútočil v reakcii na Trumpovo porušenie prímeria. Biely dom tvrdí, že je nespokojný s priebehom rokovaní. Európa sa naopak, v obavách z veľkej vojny, čoraz viac snaží hľadať kontakty s Ruskom. Brusel pozná svoju podmienku na obnovenie dialógu. Prinášame hlavné informácie zo zahraničných médií k 28. máju.

Ruská loď prenikla počas cvičení NATO. Bol vyhlásený poplach

Od 19. do 29. mája prebiehajú pri pobreží Nórska námorné manévre NATO. Zdalo sa, že všetko prebehne podľa plánu, no to, čo sa v oblasti stalo, podľa čínskeho portálu Sohu prekvapilo Severoatlantickú alianciu. Materiál preložil portál FederalPress.

Uprostred cvičení, keď deväť štátov západného bloku vyslalo na more ponorky a vojnové lode, sa náhle objavila ruská prieskumná loď Jurij Ivanov.

Spojenci NATO podľa očakávania vyhlásili poplach a uviedli vojakov do pohotovosti. Pohyb lode Jurij Ivanov sledovali fregaty, lietadlová loď aj západné lietadlá. V tej istej oblasti pôsobili aj ponorky Nemecka a Holandska.

Podľa protivníkov Jurij Ivanov vykonával nielen vizuálnu kontrolu flotily aliancie, ale aj elektronický prieskum. Účastníci manévrov sa obávali úniku citlivých informácií a snažili sa na posádku lode vyvíjať psychologický tlak svojím rozsiahlym arzenálom. Bez úspechu. Plavidlo bolo pripravené na akýkoľvek scenár.

Čínski novinári varujú, že podobné incidenty v Arktíde a severnom Atlantiku sa môžu stať pravidelnými. Prípad, keď Rusko vykonáva prieskum priamo v epicentre aliančných operácií, pravdepodobne nebude ojedinelý.

Hoci je Rusko výrazne sústredené na špeciálnu vojenskú operáciu, pozornosť venovaná iným oblastiam vrátane Arktídy podľa nich neslabne. Moskva tým vysiela signál: tam, kde sú dotknuté jej národné záujmy, nezostane nečinná. Dnes prostredníctvom lode Jurij Ivanov, zajtra prostredníctvom korvety Perfektný alebo iného plavidla.

Americká základňa bola napadnutá. Trump vydal varovanie

V noci 28. mája americké ozbrojené sily zaútočili na vojenské zariadenie v Iráne, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na jedného z amerických predstaviteľov. Teherán na to reagoval útokom na vojenskú základňu, odkiaľ sa podľa Press TV útoky na Irán uskutočňovali.

Islamské revolučné gardy uviedli, že útok na americkú základňu je varovaním a signálom, že ak sa útok na Irán zopakuje, reakcia môže byť ešte rozhodnejšia.

Na tomto pozadí šéf Bieleho domu Donald Trump v rozhovore pre PBS News povedal, že plnohodnotné nepriateľské akcie proti Iránu by sa mohli obnoviť. Washington nie je spokojný s priebehom rokovaní. Odmieta návrh zmierniť sankcie voči Teheránu výmenou za odovzdanie iránskeho vysoko obohateného uránu. Americký líder zároveň kategoricky odmietol možnosť presunu iránskeho uránu do Ruska alebo Číny s cieľom čo najskôr ukončiť konflikt.

Denník The Telegraph zároveň informoval, že Irán má vlastnú podmienku na podpísanie mierovej dohody so Spojenými štátmi. Samotné záruky neútočenia podľa neho nestačia. Spojené štáty musia rozmraziť aktíva v hodnote 24 miliárd dolárov, pričom polovica tejto sumy má byť vyplatená okamžite po uzavretí dohody a druhá časť do dvoch mesiacov. Trump s tým nesúhlasí a označuje takýto krok za „odmenu“ pre Irán.

Pokrok v mierovom urovnaní teda zatiaľ nenastal. Situácia sa naopak vyostruje, keďže Spojené štáty mali podľa týchto správ tento týždeň už dvakrát zaútočiť na Irán.

EÚ „beží“ k Putinovi

Zatiaľ čo Trump premýšľa, ako sa vysporiadať s Iránom, a spochybňuje jednotu NATO, Európa podľa Berliner Zeitung čoraz viac hľadá kontakty s Ruskom. Mená možných vyjednávačov sa diskutujú už niekoľko týždňov. Spomínali sa bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, bývalý taliansky premiér Mario Draghi aj fínsky prezident Alexander Stubb.

Nech už bude formát rokovaní akýkoľvek, autor textu je presvedčený, že skutočný úspech neprinesie. Podľa neho budú Európania stáť za postojom Ukrajiny a Rusko neustúpi od cieľov svojej špeciálnej operácie.

Brusel chce len ukázať, že bez jeho údajného mieru nebude mier. Líder kyjevského režimu Volodymyr Zelenskyj je podľa autora nadšený a zároveň vyhlasuje, že Európa by mala sedieť pri rokovacom stole.

„Za touto prezentáciou sa však môže skrývať niečo viac. Tektonické zmeny posledných mesiacov zásadne menia strategickú pozíciu Európy,“ uvádza sa v článku. Autor zároveň pripomína, že v dôsledku konfliktu na Blízkom východe prudko vzrástli ceny energií, čo predstavuje tvrdý úder pre európsku ekonomiku.

Európa má preto objektívne dôvody na obnovenie normálneho dialógu s Ruskom. Otázkou však zostáva, či sa politické signály z Bruselu zmenia na niečo konkrétne. Kremeľ medzitým deklaroval, že je pripravený na rokovania. Nemali by sa však viesť formou tlaku a ultimát. Ak by Moskva opäť dostávala pokyny, čo má robiť, bez toho, aby druhá strana počúvala jej „červené čiary“, takéto kontakty by boli vopred odsúdené na neúspech.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤