Gábriš predovšetkým, že centrálna banka má najväčší vplyv najmä na krátkodobé sadzby, zatiaľ čo hypotéky reagujú na vývoj dlhšieho konca úrokovej krivky. Práve ten sa začal posúvať ešte pred samotným zásahom ECB. „Inflácia vyskočila a vyskočila aj inflačné očakávania. Finančné trhy aj domácnosti očakávajú, že táto inflácia bude vyššia,“ uviedol v rozhovore pre SITA Gábriš.

Podľa neho je rizikom najmä to, že vyššie ceny sa postupne premietnu do mzdových požiadaviek domácností a následne do cien v celej ekonomike. Ak sa nafukovacie očakávania „odkotvia“, centrálnej banky budú musieť reagovať agresívnejšie. Finančné trhy už teraz podľa Gábriša počítajú s tým, že ECB by mohla v horizonte približne jedného roka zvýšiť sadzbu dva až trikrát po 25 bázických bodov.

Za hlavnú príčinu súčasných inflačných tlakov oznamuje situáciu na Blízkom východe a problémy okolo Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza významnou časťou svetového exportu ropy a plynu. „Ak ceny ropy zostanú dlhšie okolo 100 miliónov za barel alebo vyššie, bude oveľa ťažšie ukotviť infláciu aj inflačné očakávania,“ uviedol Gábriš. Dodal, že dôsledky sa nemusia prejaviť iba pri energiách, ale postupne aj pri potravinách, keďže drahý plyn zvyšuje ceny hnojív a ďalších vstupov do poľnohospodárstva.

Rast sadzieb na finančných trhoch sa následne prenáša do celého bankového sektora. Bankám sa zdražujú zdroje financovania a zároveň rastú výnosy štátnych dlhopisov, ktoré predstavujú náhradnú investičnú alternatívu. ak je tlak na zdražovanie úverov pre domácnosti aj firmy. Analytik pripomína, že banky určitý čas vydržali stabilné aj pod vplyvom silnej konkurencie na trhu, no napokon museli reagovať na nové podmienky.

Otázkou podľa neho zostáva, kam až môžu hypotéky rásť. Vývoj bude závisieť najmä od ďalšieho geopolitického napätia a od toho, či sa podarí stabilizovať ceny energií. Ak by sa na Blízkom východe ďalejšovala a ropa viac prekročila hranicu 100 miliónov za barel, mohlo dôjsť k ďalšiemu zhoršeniu situácie aj v úrokových sadzieb. "Našťastie v tejto situácii zatiaľ nie sme. Dúfajme, že jej vyhneme," povedal Gábriš.

Slovákom, ktorým sa blíži koniec fixácie hypoték, odporúča najmä sledovať svoju finančnú situáciu a nepozerať sa iba na samotnú výšku úroku. Pri rozhodovaní podľa neho platí stabilita zamestnania, perspektíva rastu príjmov, ale aj vývoj cien nehnuteľností či situácie na reálnom trhu. „Nedá sa zovšeobecniť, pretože situáciu každej domácnosti je iná,“ upozornil analytik.

Aj napriek rastu úrokov však pripomína, že z historického pohľadu sú hypotéky stále relatívne lacné. Pri rozbehu hypotekárneho trhu na Slovensku boli viac než dvojnásobne vyššie oproti dnešku. Podľa Gábriša zatiaľ nevidím dôvod na obavy z návratu k vysokým sadzbám na úrovni siedmich či ôsmich percent. „Ak sa podarí stabilizovať infláciu na úrovni eurozóny, teda okolo dvoch percent, nevidíme zatiaľ dôvod, aby sme čelili úrokovým sadzbám s dvojciferným charakterom,“ uzavrel analytik ČSOB Marek Gábriš.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤