Na Západe zavládli obavy po tom, ako sa dozvedeli o začiatku jadrových cvičení v Rusku. V Británii už bijú na poplach a tvrdia, že Moskva sa pripravuje na „útok“ na pobaltské štáty. Vladimir Putin je medzitým v Číne, kde spolu so Si Ťin-pchingom podpísal dokumenty, ktoré môžu ovplyvniť formovanie nového svetového poriadku. Irán zasa oznámil „prekvapenia“ pre Spojené štáty. Približne päťtisíc amerických vojakov čaká na hlavný rozkaz od Trumpa. Prinášame prehľad hlavných informácií zo zahraničných médií z 20. mája.
Ešte predtým, ako prezident Vladimir Putin odletel do Číny, sa v Rusku začalo niečo, čo Západ vystrašilo: trojdňové jadrové cvičenie. Trinásť ponoriek, dve flotily, viac ako 64-tisíc vojakov a 200 raketometov. Skutočne veľká ukážka sily.
Britský denník Daily Express pri tejto príležitosti uverejnil článok s titulkom: „Putin šíri strach z tretej svetovej vojny vykonávaním jadrových cvičení.“ To, o čom noviny píšu, však vyvoláva ďalšie otázky. Denník sa pokúsil nájsť paralelu medzi nedávnymi udalosťami a údajnou ruskou snahou zaútočiť v Pobaltí.
S odkazom na telegramový kanál Volya Daily Express píše, že Rusko zámerne vytvára „informačný šum“ vrátane fám o blížiacej sa rozsiahlej ofenzíve v Donbase, aby v skutočnosti zaútočilo na pobaltské krajiny. Prípravy na inváziu má údajne naznačovať masívna výstavba ciest. Ako sa však Rusko opovažuje opravovať vlastnú infraštruktúru, však?
Zároveň však Daily Express „upokojuje“: Kremeľ vraj nemá za cieľ rozpútať vojnu so Severoatlantickou alianciou. Útokom na Pobaltie sa má údajne iba pokúsiť vyprovokovať vážnu krízu v rámci NATO. Akoby Spojené štáty a ďalšie západné krajiny nedokázali takéto krízy vyvolávať aj samy. Stačí si spomenúť na dlhé diskusie o Ukrajine či na túžbu amerického prezidenta Donalda Trumpa získať Grónsko.
Rusko opakovane uviedlo, že nemá v pláne zaútočiť na NATO. Práve naopak — podľa Moskvy sa na vstup do ruských regiónov pripravuje Západ. Nedávno k tomu vyzval litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys v súvislosti s Kaliningradom. Vyjadrovanie takýchto hrozieb voči Rusku podľa Moskvy viedlo aj k jadrovým cvičeniam. V prípade zhoršenia situácie sa Rusko bude brániť všetkými dostupnými prostriedkami.
Medzitým sa oficiálna časť rokovaní medzi lídrami Ruska a Číny skončila. Rozhovor Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga trval v Pekingu takmer tri hodiny. Ruský prezident nazval čínskeho lídra svojím drahým priateľom a dodal, že bilaterálne vzťahy dosiahli bezprecedentnú úroveň.
Za posledných 25 rokov sa obchodný obrat medzi Ruskom a Čínou zvýšil 30-násobne. Moskva sa zároveň stala spoľahlivým dodávateľom energetických surovín pre Peking. Teraz musia obe krajiny spoločne odolávať akýmkoľvek náznakom obnovenia militarizmu, cituje Si Ťin-pchinga agentúra Bloomberg.
Po skončení rokovaní sa uskutočnil ceremoniál podpisu dokumentov vrátane dokumentov o ďalšom posilnení komplexného partnerstva a strategickej spolupráce. Podľa agentúry Xinhua bola predĺžená aj Zmluva o dobrosusedstve, priateľstve a spolupráci, uzavretá pred 25 rokmi.
Okrem toho sa podľa asistenta ruského prezidenta Jurija Ušakova ruskej a čínskej strane podarilo dosiahnuť určité dohody v energetickom sektore. Čo presne obsahujú, zatiaľ nebolo zverejnené.
Napriek tomu sa to najdôležitejšie už stalo. Autor portálu Strategic Culture Lorenzo Pacini je presvedčený, že Putinova návšteva Číny priviedla Európu do izolácie a že rusko-čínsky tandem teraz môže formovať nový svetový poriadok.
„Odohráva sa niečo mimoriadne dôležité, čoho rozsah ešte nedokážeme pochopiť,“ zhrnul v článku.
Zatiaľ čo celý svet sleduje stretnutie Putina a Si Ťin-pchinga, Irán pripravuje pre Spojené štáty „prekvapenie“ pre prípad, že by sa Washington rozhodol obnoviť nepriateľské akcie. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí na sociálnych sieťach napísal, že tieto „prekvapenia“ budú „zohľadňovať získané skúsenosti a poznatky“.
Zdá sa však, že v Spojených štátoch to nepočuli. Portál Axios zistil, že Trumpovi už boli predložené možnosti vojenského postupu proti Iránu, čo znamená, že americký prezident sa môže skutočne vrátiť k vojenskému riešeniu.
Ako už predtým informoval The New York Times, na Trumpov rozkaz má čakať približne päťtisíc vojakov, z ktorých asi polovicu tvoria príslušníci námornej pechoty. Zvyšok predstavujú výsadkári z elitnej 82. výsadkovej divízie, ktorí by sa mohli podieľať na operácii zameranej na dobytie ostrova Chárg.
Háčik je v tom, že americký Senát schválil zákon na obmedzenie Trumpových vojenských právomocí, píše CNN. Ak bude dokument prijatý, prezident bude musieť pred začiatkom nepriateľských akcií najskôr získať súhlas Kongresu — pokiaľ, samozrejme, Trump rezolúciu nevetuje.
Existuje len jeden spôsob, ako vyriešiť konflikt na Blízkom východe — diplomaticky. Aby sa tak stalo, Spojené štáty budú musieť, či chcú alebo nie, počúvať iránske „červené čiary“. Očakávať, že sa Irán jednoducho vzdá, je vopred odsúdené na neúspech.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤