Pripravení zomierať za obranu viery a iné fundamentalistické prejavy! Nová štúdia ukazuje, že moslimská mládež častejšie zastáva protidemokratické, znevažujúce a k násiliu inklinujúce postoje. 

To, čo trend už dlhší čas naznačoval, je teraz realitou: Na viedenských školách sa moslimské deti s podielom takmer 39 percent stali najsilnejšou náboženskou skupinou. Vzápätí FPÖ a ÖVP varovali pred patriarchálnymi hodnotovými predstavami a radikalizáciou. 

Samotné prihlásenie sa k viere však ešte neznamená, že sa viera aj žije. Do akej miery islam skutočne formuje identitu mladých moslimiek a moslimov? A vyrastá z toho prekážka integrácie? 

"Odpovede na tieto otázky prináša nová štúdia o postojoch mladých prisťahovalcov vo Viedni. Na objednávku mesta výskumný tím uskutočnil rozhovory s 1 200 dievčatami a chlapcami vo veku od 14 do 21 rokov z desiatich etnických skupín. Zastúpení sú Rakúšania, Srbi, Poliaci, Rumuni, Bosniaci, Turci, Kurdi, Sýrčania, Afganci a Čečenci," informuje portál derstandard.at. 

Silne náboženská skupina 

Si veriaci? Odpoveď na túto otázku ukazuje výrazný rozdiel podľa úrovne vzdelania: spomedzi mladých ľudí s ukončenou povinnou školskou dochádzkou odpovedá 64 percent jednoznačne alebo skôr áno, medzi maturantmi len 43 percent. Výrazný rozdiel však existuje aj podľa vierovyznania. Za veľmi alebo skôr veriacich sa považuje 73 percent šiitských a 68 percent sunnitských moslimov. Spomedzi kresťanov to o sebe tvrdí len 41 percent katolíkov a 38 percent pravoslávnych. 

Tretina moslimov zároveň uvádza, že sa za posledné tri až päť rokov stala náboženskejšou, zatiaľ čo opak platí len pre 16 percent tejto náboženskej skupiny. Ich identitu navyše oveľa silnejšie určuje náboženstvo než u kresťanov, hovorí vedúci štúdie Kenan Güngör. Či už ide o pravidelné modlitby, stravovacie a pôstne pravidlá alebo návštevu modlitebne: mladí ľudia islamského vierovyznania dosahujú vo všetkom najvyššie hodnoty. 

Náboženstvo určuje pravidlá 

Štúdia dospela k výsledkom, ktoré Güngör označuje za „veľmi znepokojujúce“. Hoci plné tri štvrtiny moslimov hovoria, že všetky náboženstvá sú rovnocenné, medzi kresťanmi to tvrdí 84 percent. Zároveň si však 46 percent „úplne“ alebo „skôr“ myslí, že človek musí byť pripravený „bojovať a zomrieť za obranu svojej viery“. Spomedzi kresťanov ide tak ďaleko len 24 percent. 

Ďalšie fundamentalistické presvedčenia: s výrokom „všetci ľudia by sa mali riadiť pravidlami môjho náboženstva“ úplne alebo skôr súhlasí 36 percent moslimov, čo je dvojnásobný podiel oproti kresťanom. Pomer 41 ku 21 percentám predstavujú podiely moslimských a kresťanských súhlasných odpovedí pri nasledujúcom tvrdení: „Pre mňa stoja predpisy môjho náboženstva nad zákonmi v Rakúsku.“ 

Islamské pravidlá nad štátnymi

Navyše 43 percent moslimskej mládeže verí, že za problémy islamského sveta nesie vinu Západ. 53 percent chce vidieť každú moslimku na verejnosti so šatkou, až 65 percent hovorí: „Islamské predpisy platia pre všetky oblasti každodenného života a treba ich prísne dodržiavať.“ To podľa Güngöra spochybňuje často zdôrazňovanú dobrovoľnosť: „Existuje sociálny tlak.“ 

Nemožno však prehliadnuť ani to, že z vyhranených výrokov nemožno automaticky usudzovať na zodpovedajúce činy: kto v prieskume propaguje zomieranie za vieru, ešte preto nie je potenciálnym džihádistom. Nejeden „príliš ústnatý“ mladý človek sa potom neodhodlá ani len zúčastniť na demonštrácii. 

Rozhoduje muž 

Podpora demokracie je medzi moslimami výrazne slabšia – a zároveň sa ukazujú zvýšené autoritárske sklony. Kým 84 percent mladých ľudí s poľskými koreňmi a 82 percent Rakúšanov považuje demokraciu za najlepší štátny systém, medzi Afgancami to platí len pre 61 percent, medzi Turkami pre 57 percent, medzi Čečencami pre 50 percent a medzi Sýrčanmi len pre 47 percent. 

Podobný obraz sa ukazuje aj pri sebaurčení. Mužom sa medzi mladými ľuďmi vo všeobecnosti priznáva viac než ženám. Pri mládeži zo Sýrie, Afganistanu a Čečenska sú však tieto hodnoty miestami nápadne vysoké. Takmer polovica opýtaných si myslí, že dôležité rozhodnutia má robiť muž, štvrtina nechce mať ženu za šéfku a len necelá tretina považuje homosexualitu za prijateľnú. Zároveň ide o tie skupiny pôvodu, ktoré uviedli, že najčastejšie zažívajú diskrimináciu – a to najmä pre svoj pôvod, náboženstvo a jazyk.  

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤