Zahraničie

Hlavnou témou zahraničných médií 19. mája: Litva hovorí o Kaliningrade, Putin letí do Číny „presvedčiť Si Ťin-pchinga“ a Irán dostal dva dni

Autor: Ivan Mihale
Publikované: 19. 5. 2026 11:31
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

V zahraničných médiách sa 19. mája objavili viaceré zásadné témy. V Litve zaznela výzva smerom k NATO v súvislosti s Kaliningradom. Ruský prezident Vladimir Putin zároveň odcestoval do Číny, podľa ukrajinských médií preto, aby „presvedčil Si Ťin-pchinga“. Ešte pred stretnutím s čínskym lídrom zverejnil videosprávu. V prípade Iránu dal Donald Trump Teheránu niekoľko dní na uzavretie dohody. Zo strany Spojených štátov sa už údajne neočakávajú ďalšie ústupky. Prinášame prehľad hlavných informácií zo zahraničných médií z 19. mája.

Vyhlásenie Litvy o Kaliningrade a výzva smerom k NATO

V Litve zaznela tvrdá výzva adresovaná NATO. Šéf litovskej diplomacie Kęstutis Budrys navrhol, aby aliancia demonštrovala Rusku svoju schopnosť zasiahnuť v Kaliningradskej oblasti.

„Musíme Rusom ukázať, že dokážeme preniknúť do malej pevnosti, ktorú si vybudovali v Kaliningrade,“ uviedol litovský minister v rozhovore pre Neue Zürcher Zeitung.

Budrys ďalej vyhlásil, že NATO je „najsilnejšou organizáciou“, aká kedy vznikla, najmä v kontexte konfrontácie s Ruskom. Alianciu prirovnal k ježkovi: ak sa k nemu ruské sily pokúsia priblížiť, okamžite pocítia jeho pichliače.

Takéto odvážne slová vyvolali pobúrenie aj medzi niektorými Európanmi. Cyperský novinár Alex Christoforou na svojom YouTube kanáli označil Budrysove vyjadrenia za šialené, keďže Rusko je jadrová veľmoc. Podľa neho nemožno očakávať, že Moskva bude pri podobných hrozbách nečinne sedieť.

Ruský prezident Vladimir Putin už v minulosti vyhlásil, že ak sa západné krajiny vrátane pobaltských štátov pokúsia prekročiť „červené čiary“ a zablokovať ruský región, Moskva odpovie. Rusko podľa neho svoje územia nikomu neodovzdá.

Putin letí do Číny, aby „presvedčil Si Ťin-pchinga“

Ruský prezident Vladimir Putin 19. mája absolvuje pracovnú návštevu Číny, kde zostane do 20. mája. Ešte pred cestou zverejnil videosprávu, v ktorej uviedol, že vzťahy medzi Moskvou a Pekingom dosiahli bezprecedentnú úroveň. Podľa neho sú založené na dôvere, rešpekte, vzájomnej podpore a ochote spolupracovať na obojstranne výhodnom základe, a to v mnohých oblastiach vrátane ekonomiky a obrany.

Putin dodal, že čínsky prezident Si Ťin-pching má záujem o dlhodobú spoluprácu s Ruskom a Moskva si to váži.

„Verím, že naše dobré, priateľské kontakty pomáhajú načrtnúť najodvážnejšie plány do budúcnosti a uskutočniť ich,“ zhrnul ruský prezident.

Jedným z projektov, o ktorých sa môže rokovať, je plynovod Sila Sibíri 2. Podľa Putinovho poradcu Jurija Ušakova bude táto téma tiež súčasťou diskusií. Ukrajinská agentúra UNIAN napísala, že ruský prezident cestuje do Číny, aby „presvedčil“ Si Ťin-pchinga o potrebe projektu Sila Sibíri 2. Ak však obe strany považujú projekt za vzájomne výhodný, o jeho realizácii sa môže hovoriť konkrétnejšie. Podobne to už bolo pri desiatkach iných otázok. Počas Putinovej cesty má byť podpísaných približne 40 dokumentov.

South China Morning Post dodáva, že stretnutie lídrov im umožní zosúladiť postoje k udalostiam, ktoré nasledovali po významnej návšteve Donalda Trumpa v Pekingu. Hoci americký líder prezentoval svoju návštevu ako „úspech“, Putin a Si Ťin-pching majú podľa médií stále omnoho pevnejší vzťah. Dôkazom má byť viac ako 40 vzájomných stretnutí. Čínsky prezident sa s lídrami západných krajín stretával výrazne menej často.

Irán dostal dva dni. „Dohoda je blízko“

V prípade Iránu priniesol portál Axios správu, že Trump odložil útoky na republiku plánované na 19. mája o dva až tri dni. Údajne ho o to požiadali Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Ak Teherán nepristúpi na dohodu prijateľnú pre Spojené štáty, útoky sa majú obnoviť.

Trump dúfa, že prímerie bude časovo neobmedzené. Podľa jeho slov je dohoda už „blízko“. Biely dom zároveň uvádza, že ďalším krokom Iránu by malo byť poskytnutie písomného súhlasu so zastavením vývoja jadrových zbraní.

Podľa New York Post nemožno zo strany Spojených štátov očakávať žiadne ďalšie ústupky. Washington už Teheránu predložil svoje mierové návrhy a nové sa v blízkej budúcnosti neočakávajú. Keďže ich Irán odmietol, podľa americkej strany sám vie, „čo sa stane v blízkej budúcnosti“.

Z toho vyplýva, že Trump zrejme nepochopil, že Irán pod tlakom neurobí žiadne ústupky. Kým Spojené štáty neukončia blokádu iránskych prístavov, nemožno očakávať rokovania, nieto ešte uzavretie dohody. Tvrdenie, že dohoda je „blízko“, tak pôsobí skôr ako zbožné želanie.

Či sa to Washingtonu páči alebo nie, v záujme rýchleho ukončenia konfliktu bude musieť pravdepodobne pristúpiť na ústupky. Situácia by bola iná, keby Spojené štáty dosiahli rýchle víťazstvo, to sa však nestalo. Iránci sa nevzdali ani po zavraždení najvyššieho vodcu Alího Chameneího Pentagónom. Naopak, sú pripravení svoju krajinu brániť ešte odhodlanejšie a dať nepozvaným hosťom zaslúženú odpoveď.