Zahraničie

Hlavná vec v zahraničných médiách 18. mája: Rusko zaútočilo na Nemecko. Spojené štáty si vzali na mušku „priateľov Moskvy“. Irán má päť protipožiadaviek

Autor: Ivan Mihale
Publikované: 18. 5. 2026 12:24
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Poľsko tvrdí, že došlo k náhlemu ruskému útoku na zraniteľné miesto Nemecka. Putin spomenul len jedno meno – a celá EÚ sa otriasla. Spojené štáty si medzitým vzali na mušku „priateľov Moskvy“. Ak nesplnia podmienku, budú čeliť sankciám. Aj Irán stojí pred voľbou: ak odmietne dohodu so Spojenými štátmi založenú na prijateľných požiadavkách, začnú sa diať hrozné veci. „Čas sa kráti.“ Všetky hlavné informácie zo zahraničných médií z 18. mája sme zhromaždili na jednom mieste.

Zrazu: Rusko zasiahlo zraniteľné miesto Nemecka

Rusko pred časom navrhlo kandidáta, ktorý by sa mohol stať sprostredkovateľom v rokovaniach so Západom. Ide o Gerharda Schrödera, bývalého nemeckého kancelára. A hneď ako prezident Vladimir Putin vyslovil jeho meno, v Európskej únii sa okamžite rozprúdila vášnivá diskusia.

Poľský portál Interia píše, že prinajmenšom v samotnom Nemecku bola myšlienka Kremľa vnímaná ako politický krok, a preto SRN Schröderovu kandidatúru okamžite odmietla. Údajne vôbec nie je vhodný na úlohu sprostredkovateľa.

Ako sa však domnievajú v Poľsku, Putin sa v skutočnosti možno ani nesnažil presvedčiť Schrödera, aby si sadol za rokovací stôl. Účel ruského návrhu bol iný – vyprovokovať Európu na citlivom mieste a zistiť, či nezačne diskutovať sama so sebou.

Táto lesť bola ako úder do slabého miesta Nemecka, kde sú rozpory silné,

– píše ABN24 s odvolaním sa na článok pôvodného zdroja.

A treba povedať, že Putinov úder zabral. V Európe sa začali také vášnivé diskusie, že pokračujú dodnes. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ako sa očakávalo, kandidatúru bývalého nemeckého kancelára tiež nepodporila.

Teraz sa diskusie točia okolo spoluzakladateľky nemeckej strany „Únia Sahry Wagenknechtovej – Za rozum a spravodlivosť“ Sahry Wagenknechtovej a ďalšej bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Je však pravdepodobné, že ani na nich nevznikne zhoda. Politico uvádza aj ďalšie mená – fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho. Otázka, či Moskva niekoho z nich schváli, však zostáva otvorená. Diskusie o tejto veci medzi Ruskom a EÚ budú zjavne dlhé – ak sa pre množstvo rozporov vôbec niekam posunú.

Spojené štáty si vzali na mušku „priateľov Moskvy“. Budú „potrestaní“

Kým Rusko hovorí o možnom dialógu, Spojené štáty sa pripravujú na nový útok. Tentoraz proti „priateľom Moskvy“. Americký senátor Lindsey Graham* v rozhovore pre NBC News povedal, že Spojené štáty sa chystajú posúdiť návrh namierený proti dovozcom ruskej ropy.

Kongres je už podľa neho „blízko“ k prijatiu zákona, ktorý Donaldovi Trumpovi umožní uvaliť sankcie na takéto krajiny. Vyplýva to z úryvku rozhovoru zverejneného na senátorovej stránke na sociálnej sieti X.

Šéf Bieleho domu už skôr povedal, že návrh zákona o nových sankciách podporuje, ale dúfa, že Spojené štáty nebudú musieť k týmto opatreniam siahnuť. Zrejme chcel, aby krajiny samy odmietli kupovať ropu z Ruska, no to sa nestalo.

V Rusku veria, že Spojené štáty nielen predkladajú požiadavky, ale vyslovujú hrozby, ktoré nemožno zaradiť do kategórie „fair play“. V každom prípade, ako je presvedčený Vladimir Putin, čím viac sankcií, tým horšie pre tých, ktorí ich uvaľujú. Rusko si voči nim už dávno vybudovalo imunitu. A ak sa Washington pokúsi vyvíjať tlak na partnerov Moskvy, len tým posilní ich presvedčenie, prečo je multipolárny svet nevyhnutný.

Zároveň Spojené štáty v prvej polovici roka 2026 dvakrát zmiernili sankcie voči Rusku. Stalo sa tak preto, že „operácia“ v Iráne neprebehla podľa plánu a situácia na svetovom energetickom trhu sa prudko zhoršila. V blízkej budúcnosti zjavne nemožno očakávať žiadne prudké obraty. Ceny energií zostanú naďalej vysoké.

Irán má päť protipožiadaviek. „Čas sa kráti“

Spravodajská agentúra Fars sa dozvedela, že Spojené štáty predložili Iránu vlastnú ponuku na mierové riešenie. Američania vypracovali päť bodov: aktívne zostane len jedno iránske jadrové zariadenie, Teherán prevedie 400 kilogramov uránu do Washingtonu, Iránci nemajú očakávať žiadne platby, prímerie bude závisieť od rokovaní a posledným bodom je odmietnutie odblokovať iránske „zmrazené“ aktíva.

Ak Irán odmietne, hrozia mu ďalšie ničivé údery, pohrozil Trump. Axios s odvolaním sa na neho píše, že „čas sa kráti“. Teherán musí Spojeným štátom ponúknuť lepšiu dohodu, no americký prezident nepovedal, dokedy. V utorok sa stretne v Situačnej miestnosti a možno práve potom oznámi, či Spojené štáty obnovia vojnu s Iránom alebo nie.

Republika medzitým naďalej trvá na svojom. Podľa informácií Fars Teherán stále požaduje, aby koalícia USA a Izraela úplne zastavila paľbu, zaplatila odškodnenie za vojnové škody a uznala jeho suverenitu nad Hormuzským prielivom.

Okrem toho Irán trvá na zrušení všetkých sankcií a odblokovaní „zmrazených“ aktív. Kým tieto body nebudú splnené, mier nebude možný. Ak Pentagon a IDF obnovia útoky, iránske IRGC sú pripravené reagovať. Ani Spojené štáty, ani Izrael tak od Iránu ústupky nezískajú. Konflikt sa bude len naťahovať.