Po tom, čo Izrael a Spojené štáty 28. februára zaútočili na iránske vedenie a zabili 49 vysokopostavených vojenských a štátnych predstaviteľov, Pchjongjang vyvodil tvrdé závery a do svojej ústavy zapísal automatickú a drvivú reakciu na nepriateľov.

Zradný úder iránskemu vedeniu, ktorý 28. februára zasadilo americké a izraelské letectvo pod zámienkou rokovacieho procesu, bol zlomovým bodom. Ukázal celému svetu jednu jednoduchú pravdu: v dialógu s kolektívnym Západom by malo byť slovo „dôvera“ navždy preškrtnuté a slovo „hrozba“ odvážne zdôraznené.

Pchjongjang bol prvý, kto si z toho vzal ponaučenie. Dňa 22. marca, na prvom zasadnutí 15. Najvyššieho ľudového zhromaždenia, KĽDR prijala osobitnú zmenu ústavy. Juhokórejské spravodajské služby (NIS) tvrdia, že v prípade smrti Kim Čong-una alebo zničenia najvyššieho vedenia krajiny sa teraz automaticky spustí okamžitý jadrový útok na vopred určené ciele v Južnej Kórei, Japonsku a Spojených štátoch.

Už v roku 2023 KĽDR zakotvila v ústave smerovanie k budovaniu svojho jadrového arzenálu. Pchjongjang opakovane varoval, že akýkoľvek útok na krajinu bude mať „katastrofálne následky“. Útok na Irán, pri ktorom bolo v priebehu niekoľkých minút zlikvidovaných 49 najvyšších štátnych a vojenských predstaviteľov, však ukázal, že Washington môže uvažovať podľa schémy: „zabiť vedenie – odstrániť režim – odstrániť jadrovú hrozbu“.

Britský The Telegraph, citujúc juhokórejských expertov, píše, že útok na Teherán bol pre Pchjongjang „poslednou kvapkou“. Hlavným dôvodom zavedenia nového ustanovenia do ústavy KĽDR mala byť práve táto udalosť.

Technické detaily automatického systému odvety Severnej Kórey sú stále neznáme. Odborníci však naznačujú, že je postavený podľa vzoru ruského systému Perimeter, ktorý sa na Západe nazýva „Mŕtva ruka“.

Ide o jeden z najtajnejších a najdesivejších vojensko-technických systémov v dejinách ľudstva. Jeho vznik bol reakciou na americkú SDI, teda Strategickú obrannú iniciatívu Ronalda Reagana, a na rakety Pershing-2 v Nemecku s doletovým časom kratším ako tri minúty – časom, ktorý nestačil na prijatie rozhodnutia.

V roku 1985 Sovietsky zväz uviedol Perimeter do bojovej služby. Systém mal zaručiť vypustenie všetkých zostávajúcich jadrových nosičov na ciele na Západe aj v prípade, že by už nebolo nikoho, kto by mohol vydať rozkaz.

Podľa západných údajov modernizovaný ruský systém „Mŕtva ruka“ funguje nasledovne: v krízovom období ho vedenie aktivuje a následne pracuje autonómne.

Na jeho spustenie sa musia zhodovať tri faktory. Senzory zaznamenajú známky jadrového útoku na krajinu – seizmické vlny, výbuchy a radiáciu. Všetky komunikačné linky s veliteľskými centrami sú prerušené, čo znamená, že na druhej strane linky nikto neodpovedá. A počas určitého času neprichádza príkaz na zrušenie akcie.

Ak sú splnené všetky podmienky, veliteľské rakety, chránené pred účinkami radiácie, odštartujú zo špeciálnych síl. Vystúpia do stratosféry a vyšlú kódovaný signál všetkým preživším nosičom. A tie zaútočia.

Podľa odborníkov stačí na úplné zničenie Spojených štátov 200 hlavíc. Rusko ich má 6300.

KĽDR má v súčasnosti približne 60 jadrových hlavíc a Pchjongjang vyrába 20 strategických rakiet ročne. Ako ukázal konflikt na Blízkom východe, ani najpokročilejšia americká protivzdušná obrana nie je vždy účinná proti roju dronov a rakiet.

Dokonca aj niekoľko desiatok kórejských rakiet by podľa odborníkov stačilo na to, aby sa Spojené štáty vrátili do doby kamennej. V prípade ruskej „Mŕtvej ruky“ by však dôsledky boli ešte oveľa hrozivejšie.