Trump pricestoval do Pekingu na rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom
13 | 05 | 2026 I Diana Zaťková

Americký prezident Donald Trump pricestoval v stredu do Pekingu na očakávané rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom o vojne v Iráne, obchode a predaji amerických zbraní Taiwanu, informuje agentúra AP.

Hlavná časť summitu sa začne až vo štvrtok, keď lídri uskutočnia bilaterálne rokovania, navštívia Chrám nebies, kde sa čínski cisári kedysi modlili za bohatú úrodu, a zúčastnia sa formálneho banketu. Číňania však Trumpovi ponúkli pompézne privítanie a po pristátí Air Force One v čínskom hlavnom meste mu doslova rozprestreli červený koberec.

Prezidenta privítal čínsky viceprezident Han Zheng, čínsky veľvyslanec vo Washingtone Xie Feng, výkonný námestník ministra zahraničných vecí Ma Zhaoxu a americký vyslanec v Pekingu David Perdue.

Na privítacom ceremoniáli bola vojenská čestná stráž, vojenská kapela a približne 300 čínskych mladíkov mávali čínskymi a americkými vlajkami a skandovali: „Vitajte, vitajte! Vrúcne privítanie!“, keď Trump prechádzal k čakajúcej limuzíne. Mladí ľudia boli oblečení v bielych a modrých outfitoch, ktoré ladili s farbou ikonického prezidentského lietadla.

Hoci Trump rád pôsobí silne, návšteva sa koná v chúlostivom momente jeho prezidentského pôsobenia, keďže jeho popularitu doma znížila vojna USA a Izraela s Iránom a rastúca inflácia v dôsledku tohto konfliktu. Republikánsky prezident sa snaží zvíťaziť podpísaním dohôd s Čínou o nákupe väčšieho množstva amerických sójových bôbov, hovädzieho mäsa a lietadiel a tvrdí, že s Si Ťin-pchingom bude hovoriť „viac ako o čomkoľvek inom“ o obchode.

Trumpova administratíva dúfa, že začne so zriaďovaním Obchodnej rady s Čínou, ktorá by riešila rozdiely medzi krajinami. Rada by mohla pomôcť zabrániť obchodnej vojne, ktorá sa rozpútala minulý rok po Trumpovom zvýšení ciel, čo Čína riešila svojou kontrolou nad minerálmi vzácnych zemín. To viedlo k jednoročnému prímeriu v októbri minulého roka.

Prezident Donald Trump počas slávnostného príchodu v stredu 13. mája 2026 na medzinárodnom letisku v Pekingu. (Foto: AP/TASR)

„Máme veľa vecí na diskusiu. Aby som bol úprimný, nepovedal by som, že Irán je jednou z nich, pretože Irán máme do značnej miery pod kontrolou,“ povedal Trump novinárom v utorok.

Taiwan je vysoko na programe
Dôležitou témou bude aj štatút Taiwanu, keďže Čína je nespokojná s plánmi USA predávať zbrane tomuto samosprávnemu ostrovu, ktorý si čínska vláda nárokuje ako súčasť svojho územia.

Trump v pondelok novinárom povedal, že s Si Ťin-pchingom bude rokovať o balíku zbraní pre Taiwan v hodnote 11 miliárd dolárov, ktorý americká administratíva schválila v decembri, ale zatiaľ nezačala s jeho plnením. Ide o najväčší balík zbraní, aký bol kedy pre Taiwan schválený.

Trump však prejavil väčšiu ambivalentnosť voči Taiwanu, čo vyvoláva otázky o tom, či by americký líder mohol byť otvorený zníženiu podpory pre túto ostrovnú demokraciu.

Zároveň sa Taiwan – ako popredný svetový výrobca čipov – stal nevyhnutným pre rozvoj umelej inteligencie, pričom USA tento rok doteraz doviezli z Taiwanu viac tovaru ako z Číny. Trump sa snažil využiť programy z čias Bidena a svoje vlastné dohody na to, aby do Ameriky priniesol viac výroby čipov.

Čínske spravodajské centrum Komunistickej strany, People's Daily, zverejnilo pred Trumpovým príchodom ostro formulovaný úvodník, v ktorom zdôraznilo, že Taiwan je „prvou červenou čiarou, ktorú nemožno prekročiť vo vzťahoch medzi Čínou a USA“ a je „najväčším bodom rizika“ medzi týmito dvoma národmi.

Trump vykresľoval cestu ako úspešnú ešte predtým, ako opustil areál Bieleho domu. Otvorene uvažoval o plánovanej recipročnej návšteve Si Ťin-pchinga v USA koncom tohto roka a ľutoval, že rozostavaná tanečná sála Bieleho domu nebude dokončená včas, aby sa čínskemu vodcovi mohli riadne udeliť oslavy.

Budeme mať skvelý vzťah ešte mnoho, mnoho desaťročí,“ povedal Trump o USA a Číne.

Trump sa na veľké stretnutie s radom asistentov, rodinných príslušníkov a titánov z podnikateľského sveta vrátane Jensena Huanga z Nvidie a Elona Muska z Tesly a SpaceX napísal na sociálnych sieťach, že jeho „prvou požiadavkou“ na Si Ťin-pchinga počas návštevy bude požiadať čínskeho lídra o posilnenie prítomnosti amerických firiem v Číne.

Požiadam prezidenta Si Ťin-pchinga, mimoriadne významného lídra, aby ‚otvoril‘ Čínu, aby títo skvelí ľudia mohli predviesť svoje zázraky a pomôcť pozdvihnúť Čínsku ľudovú republiku na ešte vyššiu úroveň!“ napísal Trump.

Čína by okrem iného chcela znížiť technologické obmedzenia týkajúce sa prístupu k počítačovým čipom a nájsť spôsoby, ako znížiť clá.

Ale aj keby v žiadnej z týchto vecí veľa nedosiahli, pokiaľ na stretnutí nedôjde k vyhroteniu situácie a prezident Trump neodíde a nebude sa snažiť o opätovnú eskaláciu, Čína z toho v podstate vyjde silnejšia,“ povedal Kennedy.

Americký minister financií Scott Bessent a čínsky vicepremiér Che Lifeng sa v stredu stretli na medzinárodnom letisku Inčchon, západne od juhokórejskej metropoly Soul, aby prediskutovali ekonomické a obchodné otázky, informovala čínska štátna tlačová agentúra Xinhua.

Prezident Donald Trump s čínskym viceprezidentom Hanom Čengom počas slávnostného príchodu v stredu 13. mája 2026 na medzinárodnom letisku v Pekingu. (Foto: AP/TASR)

Trump chce trojstrannú dohodu o jadrových zbraniach

Trump má tiež v úmysle nastoliť myšlienku, že USA, Čína a Rusko podpíšu pakt, ktorý by stanovil limity pre jadrové zbrane, ktoré každá krajina drží vo svojom arzenáli, uviedol vysoký predstaviteľ Trumpovej administratívy, ktorý informoval novinárov pred cestou. Predstaviteľ hovoril pod podmienkou anonymity v súlade so základnými pravidlami stanovenými Bielym domom.

Čína sa predtým k takémuto paktu stavala s pokojom. Pekingský arzenál podľa odhadov Pentagonu presahuje 600 operačných jadrových hlavíc a ani zďaleka nie je na rovnakej úrovni ako USA a Rusko, ktoré majú podľa odhadov viac ako 5 000 jadrových hlavíc.

Posledná zmluva o jadrových zbraniach medzi Ruskom a Spojenými štátmi, známa ako zmluva START, vypršala vo februári, čím sa po viac ako polstoročí zrušili akékoľvek limity pre dva najväčšie atómové arzenály. Keď sa zmluva blížila ku koncu, Trump odmietol výzvu Ruska na predĺženie dohody medzi oboma krajinami o ďalší rok a vyzval na „novú, vylepšenú a modernizovanú“ dohodu, ktorá by zahŕňala aj Čínu .

Pentagon odhaduje, že Čína bude mať do roku 2030 viac ako 1 000 funkčných jadrových hlavíc.

Venezuela ako 51. štát USA? Trump znova provokuje (FOTO)
Americký prezident Donald Trump v utorok zverejnil na svojej platforme Truth Social obrázok mapy, na ktorej je Venezuela znázornená ako súčasť Spojených štátov s nápisom „51. štát“. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP. Trump zverejnil tento... Čítať ďalej
13 | 05 | 2026 | Diana Zaťková

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok môžete poslať na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zadať „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok