Podozrenia z dotačných podvodov či protiprávneho čerpania eurofondov sa rozširujú aj na plagiátorstvo a podvody v denníku SME.
V PS už možno oľutovali, že bránili Martu Šimečkovú a jej združenie Projekt Fórum. Ak by to nekomentovali, platilo by, že za kauzy Šimečkovej nezodpovedá ani strana, ani jej líder. Dnes je to inak. PS sa stalo súčasťou problému. Obhajovalo totižto praktiky, ktoré sa ukázali ako neobhájiteľné.
Navyše, kauzy Šimečkovej a Pukovej sa začali dávno predtým, ako na ne (áno, účelovo) upozornil Ficov Smer.
Fico otvoril len vládnu časť problému. Úrady zistili, že Šimečkovej združenie predávalo jeden „produkt“ dvakrát. Volá sa to duplicitné preplácanie projektov. A je to vnímané ako podvod. Celkový objem protiprávne čerpaných dotácií sa odhaduje na 140-tisíc eur.
Druhá kauza Šimečkovej je stará viac ako desať rokov. Týka sa protiprávne čerpaných peňazí z EÚ. Išlo o 113-tisíc eur. Združenie Projekt Fórum oklamalo zástupcov Únie, keď tvrdilo, že má zabezpečené spolufinancovanie z vlastných zdrojov. Nemali zabezpečené nič. Napriek tomu peniaze z Únie prevzali a dodatočne zháňali ďalšie zdroje.
Zohnali len menšiu časť.
Agentúra EÚ preto v roku 2018 začala svoje peniaze vymáhať. Združenie Projekt Fórum skončilo v exekúcii. Opakovane. So zablokovanými účtami Marty Šimečkovej.
Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že Šimečková s Pukovou sa pokúšali obchádzať exekúciu zboku. Platby nechodili Šimečkovej, ktorá mala blokovaný účet, ale Pukovej. Tá následne platila prevádzku združenia. Zároveň popri tom falšovala bankové výpisy a finančnú dokumentáciu. Vo financovaní mali taký chaos, že prestali podávať daňové priznania. A prestali zverejňovať výročné správy.
V Trestnom zákone sa to volá marenie úradného rozhodnutia (exekúcie) a poškodzovanie veriteľa.
Ani tu sa však pochybné praktiky Šimečkovej a Pukovej nekončia. Začali sa už pred 25 rokmi v denníku SME.
V denníku SME v rokoch 2001 až 2004 vychádzali exkluzívne články z oblasti svetovej kultúry. Podpisoval ich istý Edwin Grassmeier, vraj externý spolupracovník z Nemecka. Články citovali osobnosti európskej kultúry, ktoré sa – vraj – vyjadrovali exkluzívne pre SME.
Oddelenie kultúry denníka SME tým chcelo ukázať, že je pevnou súčasťou európskej intelektuálnej elity. A že si zaslúži primerané autorské odmeny a honoráre…
V roku 2004 však Transparency International Slovensko zistila, že obsah článkov, ktoré uverejňovalo SME pod menom Grassmeier, je ukradnutý. Ktosi vykrádal obsah nemeckého Spiegel Online. Plagiáty potom uverejňoval v denníku SME. Išlo až o 150 textov s ukradnutým obsahom. Niekto si tým chcel zvyšovať mediálnu prestíž. A možno aj honoráre a príjmy od vydavateľa denníka SME.
Pokusy vypátrať podvodníka Grassmeiera však stroskotali. Nijaký Edwin Grassmeier neexistoval. Bola to zjavne vymyslená postava, ktorá mala zakrývať podvodne získaný obsah pre SME.
Vyrástol z toho menší škandál. Týkal sa dvoch redaktoriek oddelenia kultúry denníka SME. Jedna sa volala Puková. Druhá sa volala Šimečková. Obe na poradách ponúkali články od „Grassmeiera“ a tvárili sa, že s ním pravidelne komunikujú. Práve Šimečková bola v redakcii považovaná za špecialistku na nemčinu a nemecké zdroje. Zodpovednosť za škandál však neprevzala.
Nasledovali ospravedlnenia, vysvetlenia a vyhlásenia, že nešlo o úmyselné podvody, ale len o nepozornosť. Boli to vraj chyby editorov.
Šéfredaktor SME sa tiež ospravedlnil. Obe redaktorky však podržal. Tvrdil, že išlo len o neúmyselné zlyhanie.
Šéfredaktorom SME bol vtedy Martin Šimečka. Manžel Marty Šimečkovej. Zodpovednosť sa hodila na Pukovú a vec sa považovala za uzavretú.
Dnes sledujeme podobný alibizmus. Šimečková priznáva chyby. Vraj z nepozornosti. A zodpovednosť posúva na Pukovú. To isté naznačil novinár Martin Šimečka. Veľmi podobne to dlho videli aj v PS, keď v metódach Šimečkovej videli len drobné chyby.
Marte Šimečkovej treba uznať, že sa jej podarila veľká vec. Zhodila roky budovanú dôveru k aktivistom z mimovládnych agentúr. Stačilo na to málo: zverejniť účty jej občianskeho združenia, ktoré žilo z verejných grantov.
Celé by to mohlo mať aj pozitívny rozmer. Ľudia už zrejme chápu, prečo potrebujeme prísnejší zákon o mimovládnych organizáciách. Krik aktivistov, že by to bol zásah do slobody tretieho sektora, už neobstojí. Mimovládnym agentúram treba zákonom predpísať celý rad povinností. Hlavnou z nich by malo byť podrobné zverejňovanie príjmov a sponzorov v centrálnom registri. Aby sme videli, od koho a na aký účel berú granty. A čo za ne urobili pre spoločnosť.
Tým prvým je fakt, že viaceré mimovládne agentúry nerobia verejnoprospešnú činnosť. Robia politiku. Mnohé sa dokonca venujú trollovaniu. Taktiež cielenému ovplyvňovaniu volieb. Spravidla v prospech „atlantických“ a „progresívnych“ síl.
Veľká časť mimovládnych spolkov je na tom istom ihrisku ako politické strany. Mali by byť na ne porovnateľné nároky v rámci štátnej aj verejnej kontroly.
Videli sme to napríklad minulý rok. Britský investigatívny portál Declassified UK zistil, že viaceré slovenské mimovládne agentúry financovala britská vláda. Cieľ: mali pred voľbami platiť kampane namierené na mladých voličov a nepriamo tým zvyšovať podporu pre progresívne a liberálne strany.
Druhým dôvodom, prečo treba sprísniť zákon, je fakt, že mimovládne agentúry sa často uchádzajú o štátne granty. Väčšinou na podporu inkluzívnych programov, LGBTI kampaní či progresivistickej politiky… Viaceré z nich pritom o príjmoch a sponzoroch informujú striedmo. Alebo vôbec – ako sme to videli pri združení Marty Šimečkovej.
Napokon, je tu ešte aj tretí dôvod. Poniektoré postavy tretieho sektora – vrátane tých, čo s chuťou moralizujú – majú dlhoročné sklony podvádzať. A keď sa im na to príde, zvedavo sa okolo seba obzerajú. Aby našli vinníka.
Zdroj: cz24.news/Dag Daniš
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️