Milí čitatelia, prinášame vám veľmi dôležitý rozhovor s europoslancom Milanom Uhríkom o smerovaní Európskej únie, pôžičke pre Ukrajinu, hrozbe zastavenia eurofondov pre Slovensko, emisných povolenkách, energetickej kríze, politických zmenách v Maďarsku aj žalobe Slovenska a Maďarska na Európsku komisiu. Dokáže si ešte Európa ubrániť suverenitu členských štátov, lacné energie a vlastné záujmy, alebo bude Brusel pod tlakom kríz ďalej posilňovať svoju moc na úkor národných vlád?

1. Vývoj v EÚ a geopolitika

HD: V našom poslednom rozhovore ste naznačili, že rok 2026 môže byť kľúčový pre budúcnosť EÚ aj jej lídrov a rozhodne sa či padne Leyenová so Zelesnkým alebo padne Európska únia. Posunula sa podľa vás situácia odvtedy nejakým smerom?

M. Uhrík: Európska únia sa nezrúti zo dňa na deň, ale bude sa meniť pod tlakom kríz a politických rozhodnutí a sporov. Rok 2026 môže byť dôležitý v tom, ako sa nastaví rovnováha medzi centralizáciou a suverenitou členských štátov, ako sa bude rozhodovať o smerovaní, ako dopadnú voľby v jednotlivých štátoch a ako bude Komisia reagovať na prebiehajúce alebo prichádzajúce krízy. Na krízy reagovala doteraz vždy zásadne katastrofálne. Myslím, že na cenách v obchodoch a na cenách pohonných hmôt to vidíme zreteľne. Toto je výsledok ideologických, nie racionálnych krokov osôb, ktoré dnes vedú bruselské inštitúcie. Najradšej by som ich vymenil už dnes.

No a čo sa týka Zelenského a Ukrajiny – hneď po maďarských voľbách bola Ukrajine schválená 90 miliardová „pôžička“, o ktorej všetci vieme, že ju Ukrajina nikdy nesplatí. Slovensko, Česko a Maďarsko síce za túto pôžičku oficiálne odmietli ručiť, ale jej nesplatenie nás aj tak poškodí. Pretože EÚ budú musieť týchto 90 miliárd vziať z nejakého iného rozpočtu (napríklad z poľnohospodárstva), kde budú následne chýbať a bude ich treba doplniť. Osobne som striktne proti tejto pôžičke, a hlasoval som proti nej. Už teraz sa v kuloároch Európskeho parlamentu hovorí, že politici ktorí týchto 90-tisíc miliónov eur pre Zelenského zabezpečili majú vraj dostávať od Ukrajincov miliónové „vratky“. Je to hrôza, a vôbec by som sa nečudoval, keby to bola pravda, pretože posielanie takýchto enormných peňazí do jednej z najskorumpovanejších krajín naozaj nedáva zmysel.

2. Zastavenie eurofondov pre Slovensko

HD: Európsky parlament odhlasoval uznesenie, v ktorom vyzýva na pozastavenie eurofondov pre Slovenskú republiku. Čo presne to znamená pre obyvateľov Slovenska, kto to uznesenie inicioval a ako ste hlasovali?

M. Uhrík: Našťastie ide len o nelegislatívne uznesenie (rezolúciu), ktorá nemá právnu záväznosť. Je to len akési odporúčanie Európskej komisii zastaviť eurofondy pre slovenskú vládu. Iniciovali to zelení progresívci, pričom sa oficiálne opierali napríklad o správy z Nadácie zastavme korupciu (ktorá dnes vehementne obhajuje podvody Šimečkovej rodiny), o rozhovory s bývalým špeciálnym prokurátorom Lipšicom, atď. Skrátka, čistá progresívno-opozičná politika. Na druhej strane sa, žiaľ, aj niektoré nešťastné kroky slovenskej vlády stali dobrou muníciou pre Brusel. Napríklad nedávno schválený zákon, ktorý umožňuje uchádzať sa o dotácie z PPA aj osobám, ktoré už boli obvinené či dokonca aj odsúdené za podvody. Neviem prečo to vládna koalícia schválila, ale to sa objektívne nedá nijako rozumne obhájiť...

My sme samozrejme v Europarlamente hlasovali proti zastaveniu eurofondov pre Slovensko, pretože nie sme ako progresívci, a nikdy nebudeme na Slovensko v zahraničí kydať, alebo hlasovať za poškodzovanie Slovenska. Práve naopak, snažíme sa čo najviac naše národné záujmy chrániť a Slovensku pomáhať. A ak sú na Slovensku nejaké vnútropolitické problémy, treba si ich riešiť doma, a nie prať špinavé prádlo v zahraničí a odtiaľ robiť Slovensku zle. My sme vlastenci, a tak konáme aj hlasujeme.

3. Emisné povolenky

HD: Nedávno zazneli informácie, že europoslanci zmiernili systém emisných povoleniek pre domácnosti a uvažuje sa o cenovom strope okolo 45 eur. Niektoré protislovenské médiá to interpretujú ako úspech Dáši Nerudovej. Je to podľa vás dôvod na optimizmus aj pre bežných občanov, alebo je realita zložitejšia?

M. Uhrík: Informácie o mikroskopickej zmene systému ETS sú z časti to pravda, pretože už aj Brusel jednoducho naráža na tvrdú realitu. Pre vysvetlenie, v súčasnosti existujú dva systémy predaja emisných povoleniek. ETS 1 je zameraný na predaj emisných povoleniek pre energeticky náročný priemysel, elektrárne, atď. Emisných povoleniek je vydávaných čoraz menej a sú čoraz drahšie, čo má motivovať firmy k prechodu na nízkoemisné riešenia. Druhý, neskôr vymyslený systém, je ETS 2. Ten ma zaviesť emisné povolenky aj pre vykurovanie obytných budov a jazdu autom so spaľovacím motorom. Čiže každý, kto kúri drevom, uhlím alebo plynom alebo každý kto jazdí benzínovým či naftovým autom bude musieť platiť za emisné kvóty. Buď na faktúre za teplo alebo na bločku za tankovanie benzínu. Aj tieto emisné povolenky pre domácnosti majú časom zdražovať, aby „motivovali“ ľudí k prechodu na bezemisné vykurovanie a autá.

Popravde, tento plán vyznie desivo už aj v teórii. Prax je však ešte oveľa horšia – bežným domácnostiam sa má predražiť kúrenie a jazda autom až o 3000 eur ročne (podľa toho, koľko a čím kúria a na akom aute jazdia). Toto brutálne zdražovanie malo prísť pôvodne už budúci rok, ale napokon sa to odsunulo na rok 2028. Teraz však prišla ešte väčšia energetická kríza (energetickú krízu spôsobenú masochistickými protiruskými sankciami doplnila vojna v Iráne), a už aj v Bruseli pochopili, že ďalšie sprísňovania systémov ETS by poviedli k úplnému kolapsu a vzbure v Európe. Preto to teraz aj v Europarlamente zjemnili a zatiaľ navrhli dočasné vyňatie obytných budov zo systému ETS 2 a zastropovanie maximálnych cien emisných povoleniek. My sme toto zjemnenie v europarlamentnom hlasovaní prirodzene podporili, pretože je to lepšie ako nič. Avšak podstata problému zostáva stále nevyriešená – Európania chudobnejú, pretože Brusel sám vedome vymýšľa spôsoby, ako energetickú krízu ešte viac prehĺbiť. Firmy z EÚ utekajú, nové sem neprichádzajú. Valcuje nás USA, BRICS a najmä Čína.

Našim plnoformátovým riešením je zrušiť Green Deal, zrušiť systém ETS a obnoviť voľný nákup energií (ropy a plynu) aj z východu. Nech naozaj čo najviac diverzifikujeme, nech máme na výber čo najlepšie ceny a záložné dodávky v každej kríze. Tak by mal podľa vyzerať mňa zdravý racionálny a pragmatický prístup, ktorý by pomohol priemyslu aj ľuďom v celej Európe.

4. Energetická kríza a opatrenia EÚ

HD: V súvislosti s prvou otázkou môže čitateľov zaujímať, čo reálne robí Európska únia v čase energetickej krízy, ktorú vyostrila vojna Izraela a USA proti Iránu. Ako je to s tými odporúčaniami jazdy na bicykli? Je situácia naozaj natoľko kritická, že hrozia problémy s nedostatkom potravín?

M. Uhrík: Ak sa na to pozrieme bez prikrášľovania, reakcia Európskej únie na energetickú krízu ukazuje, že únia nemá absolútne žiadny plán a stratégiu. Je odtrhnutá od reality bežných ľudí a bruselské elity len slepo papagájujú „riešenia“, ktoré doteraz vždy iba zlyhávali. Odporúčania jazdy na bicykli sú čistý výsmech od Leyenovej, ktorá používa súkromné lietadlo aj na 50-kilometrovú cestu. Napätie na Blízkom východe situáciu na trhoch ešte viac zhoršuje, čo sa premieta aj do cien energií. Nikto z bruselských elít však nechce priznať, že aký veľký podiel v cene majú tie ich „zelené nezmysly“. Bez nich by sme totiž tankovali, vyrábali a nakupovali oveľa lacnejšie. Preto žiadame Green Deal zrušiť.

5. Voľby v Maďarsku a nálada v EÚ

HD: Jednou z celoeurópskych tém sú aj nedávne voľby v Maďarsku. Aká je po nich nálada v Európskom parlamente medzi frakciami, ktoré mali vo vzdorovaní Orbánovi v Eurokomisii oporu?

M. Uhrík:Progresívci, sociálni demokrati a ľudovci oslavujú, ale je otázka, či budú mať čo oslavovať. Nemusí to byť pre nich také víťazstvo, aké predpokladajú po vyhlásení výsledkov. A nakoniec, nie je to ich vec. Je to vec maďarských občanov, ktorí suverénne rozhodli a zvolili si po 16-tich rokoch zmenu. O štyri roky, možno aj skôr, budú môcť opäť rozhodnúť či táto zmena naplnila ich očakávania. Sám som zvedavý aké signály budú prichádzať od novej administratívy v Budapešti. Najdôležitejšie je zachovať dobré slovensko-maďarské vzťahy, aby bola zaručená kontinuita a ďalšia spolupráca medzi našimi národmi v rámci V4 a v strednej Európe.

6. Žaloba Slovenska a Maďarska

HD: Slovensko spolu s Maďarskom podali žalobu na Európsku komisiu. V minulosti Slovensko uspelo v spore týkajúcom sa migračných kvót. Aký výsledok očakávate tentoraz a čo by prípadná výhra alebo prehra znamenala pre postavenie členských štátov v EÚ?

M. Uhrík: Výsledok sporu je vždy otvorený a závisí od konkrétnej právnej argumentácie. Situácia je dnes právne, aj politicky odlišná. Ak by Slovensko spolu s Maďarskom uspelo proti Komisii, posilnilo by to argument, že štáty si vedia ubrániť kompetencie a že moc Bruselu nie je neobmedzená. Naopak, prehra by potvrdila trend centralizácie a dala by Komisii pod neschopným vedením ešte silnejšie karty. V každom prípade nepôjde o definitívny zlom, ale o ďalší diel v dlhom zápase o rovnováhu medzi národnými právomocami a integračnými snahami. Obhajoba suverenity nie je vec jedného dňa. Je to trvalá konfrontácia s tými, čo chcú suverenitu brať. Preto musíme byť trpezliví, pevní a vytrvalí.

Ďakujeme za odpovede. Rozhovor pre nás poskytol Ing. Milan Uhrík, PhD., poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda frakcie Európy suverénnych národov.

Zodpovednosť za obsah: Frakcia Európa Suverénnych Národov (ESN). Financované z rozpočtu 400 ESN. Európsky parlament nezodpovedá za obsah.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤