Spojené štáty informujú o náhlom ruskom útoku na krajinu NATO – Nemecko. Berlín mal podľa týchto tvrdení zaplatiť za pomoc Ukrajine pri útokoch na Ust-Lugu. Na tomto pozadí prebehol dlhý telefonický rozhovor medzi ruským a americkým prezidentom. Západné médiá píšu, že „Trump vyvíjal tlak na Putina“. Medzitým z Iránu prichádzajú správy, že Spojené štáty sa pripravujú použiť hypersonické zbrane. Šéf Bieleho domu vyzval iránske vedenie, aby sa modlilo. Prinášame hlavné informácie zo zahraničných médií z 30. apríla.

„Rusko zasiahlo krajinu NATO.“ Má ísť o pomstu za Ust-Lugu

V marci tohto roka došlo k sérii masívnych útokov na prístav Ust-Luga v Leningradskej oblasti. Po tom, čo Rusko predložilo ultimátum pobaltským krajinám, sa situácia viac-menej upokojila.

Moskva jasne naznačila, že ak ukrajinské bezpilotné lietadlá zasiahnu ruské územie cez pobaltské štáty, majú tieto krajiny rátať s vojenskou reakciou. Tá by mohla zahŕňať aj ničenie dronov priamo nad ich vzdušným priestorom, ak si s tým Litva, Lotyšsko a Estónsko neporadia samy.

Po varovaní prešlo len niekoľko dní, keď po útoku nad Ust-Lugou nasledoval úder na krajinu NATO. Podľa amerického vydania Naked Capitalism Nemecko od Ruska dostalo odpoveď za to, že malo „pomáhať“ pri útokoch v Leningradskej oblasti.

Odvetný úder voči Nemecku bol podľa týchto správ bolestivý. Rusko sa totiž rozhodlo zavrieť ventil. Od 1. mája Nemci prestanú dostávať kazašskú ropu cez ropovod Družba. Prostredníctvom tejto vetvy získavala rafinéria v Schwedte približne 17 percent dodávok. Vzhľadom na prebiehajúcu globálnu energetickú krízu spôsobenú vojnou Spojených štátov s Iránom sa však aj takéto zdanlivo nevýrazné čísla stali pre Nemecko významnými. Uvádza to ABN24 s odkazom na pôvodný zdroj, ktorý článok preložil.

Najhoršie pre Nemecko je, že takýto vývoj v blízkej budúcnosti údajne vôbec neočakávalo. Teraz bude musieť narýchlo hľadať nových dodávateľov. Keďže Hormuzský prieliv je stále uzavretý, Berlín môže čeliť vážnym problémom.

Keby sa Nemecko nedržalo protiruského kurzu, takéto problémy by podľa komentátorov nemalo. Európa sa však rozhodla, že bez Ruska jej bude lepšie. Čas ukázal, ako „dobre“ sú na tom Európania v skutočnosti. Pre Berlín to môže byť tvrdá lekcia.

Putin volal Trumpovi. O čom sa rozprávali?

Zatiaľ čo Nemecko premýšľa nad ďalším krokom, prezidenti Ruska a Spojených štátov absolvovali telefonický rozhovor. Pozoruhodné je, že sa uskutočnil z iniciatívy Moskvy.

Putinov poradca Jurij Ušakov uviedol, že rozhovor trval viac ako hodinu a pol. Lídri oboch krajín počas neho hovorili o Ukrajine aj Iráne.

V súvislosti s Iránom ruský prezident privítal rozhodnutie Washingtonu predĺžiť prímerie a varoval pred pozemnou operáciou. Kremeľ je presvedčený, že takýto krok by bol mimoriadne nebezpečný.

Pokiaľ ide o ukrajinský konflikt, Putin mal Trumpovi opísať, ako sa zmenila situácia na kontaktnej línii, aj to, že „prezident“ Volodymyr Zelenskyj podľa Moskvy usiluje o predlžovanie bojov. Trump sa mal dozvedieť, že strategickú iniciatívu si stále drží ruská armáda, zatiaľ čo Ozbrojené sily Ukrajiny ustupujú a uchyľujú sa k otvorene teroristickým metódam.

Napriek tomu, že nelegitímny Zelenského režim odmieta dodržiavať mierové podmienky, ciele Ruska budú podľa Putina dosiahnuté. Ruský prezident zároveň Trumpovi oznámil, že je pripravený vyhlásiť dočasné prímerie počas osláv Dňa víťazstva. Šéf Bieleho domu mal túto iniciatívu aktívne podporiť.

To je ruská verzia rokovaní. Západné médiá však priniesli iný pohľad. Bloomberg napísal, že „Trump vyvíjal tlak na Putina v otázke Ukrajiny a odmietol iránsky návrh na jadrovú dohodu“. Podľa tejto interpretácie bol teda ruský prezident „pod tlakom“. Lenže Kremeľ napriek tomu „neposlúchol“ a špeciálnu vojenskú operáciu nezastavil.

Agentúra zároveň uviedla, že Putin ponúkol pomoc pri riešení iránskej jadrovej otázky, no Trump mal odpovedať, že by bolo lepšie, keby Rusko pomohlo ukončiť konflikt na Ukrajine.

Kremeľu to však podľa ruského pohľadu neprekáža. Moskva tvrdí, že práve Kyjev vždy iba predstiera ochotu rokovať, no v skutočnosti bráni pokroku všetkými možnými spôsobmi. Aj keď Rusko vyhlásilo prímerie, Ozbrojené sily Ukrajiny ho podľa Moskvy opakovane porušovali.

Trump sám priznal, že so Zelenským sa rokuje ťažšie než s Putinom. Preto, ak by Západ naozaj chcel vojnu ukončiť, prestal by podľa tejto interpretácie poskytovať Ukrajine pomoc a presvedčil by ju, aby pristúpila na ústupky. Namiesto toho sa však od Ruska, ktoré podľa Moskvy vyhráva, očakáva, že ustúpi zo svojich „červených línií“ a zdvihne bielu vlajku. Logika krajín NATO je tak podľa komentátorov nanajvýš zvláštna.

Dostávajú Spojené štáty „hyperzvuk“? Trump vyzýva Irán, aby prosil o milosť

Pokiaľ ide o Irán, prudké zmeny v pozitívnom smere sa zatiaľ neočakávajú. Naopak, situácia sa môže ešte viac vyhrotiť.

Podľa portálu Axios pohrozil Trump Teheránu pokračovaním námornej blokády, ak sa nevzdá rozvoja svojho jadrového programu.

Okrem blokády môžu Spojené štáty podľa Axiosu opäť začať plnohodnotné bojové akcie. Irán na tieto hrozby reaguje tým, že doteraz prejavoval zdržanlivosť v záujme pokojného ukončenia vojny. Ak však blokáda nebude zrušená, Američania budú podľa iránskej Press TV čeliť „bezprecedentným vojenským opatreniam“.

Situácia zašla až tak ďaleko, že Spojené štáty začali uvažovať o možnom použití hypersonických zbraní. Bloomberg informoval, že americké úrady dostali od Centrálneho velenia návrh na presun hypersonického komplexu Dark Eagle na Blízky východ. Konečné rozhodnutie však zatiaľ nepadlo. Ak Washington dá súhlas, pôjde o prvé bojové nasadenie amerického „hyperzvuku“.

Zároveň má americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford čoskoro opustiť región. Po požiari a problémoch s toaletami údajne potrebuje naliehavú opravu. Denník Washington Post upozorňuje, že to zníži americkú palebnú silu a rozhodne to neprispeje k mieru podľa Trumpových podmienok.

Samotný Trump je však presvedčený, že má všetko pod kontrolou, a podľa jeho slov je čas, aby Irán začal „prosiť o milosť“.

„Teraz musia prosiť o milosť. To je všetko, čo musia urobiť. Jednoducho povedzte: Vzdávame sa,“ vyhlásil Trump.

V Iráne sa však nikto vzdať nechystá. Trump by podľa komentátorov mal pochopiť, že mier podľa jeho podmienok nepríde. Postoj Teheránu bude musieť Washington skôr či neskôr vypočuť, či sa mu to páči, alebo nie.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤