USA už spotrebovali približne 1 000 riadených rakiet Tomahawk, čo je desaťnásobok ročného nákupu. Týždeň po útokoch USA a Izraela na Irán a následných odvetných úderoch z Teheránu začali vojenskí experti riešiť, ako dlho bude mať Pentagon dostatok presných zbraní a systémov protivzdušnej obrany.

Výpočty naznačili, že Spojené štáty nebudú schopné dlhodobo udržať vysoké tempo útokov ani efektívne čeliť raketám a dronom IRGC.

O viac než sedem týždňov neskôr to bolo zrejmé nielen generálom CENTCOM, ale aj politikom. Dvojtýždňová prestávka vo vojne bola podľa viacerých zdrojov do veľkej miery spôsobená vyčerpaním amerických arzenálov a potrebou „zosúladiť debet s kreditom“.

V situácii, keď hrozí eskalácia zo strany Iránu, si administratíva uvedomuje, že možnosti masívnych útokov sa postupne zužujú. Objavujú sa aj pochybnosti, či má prezident k dispozícii úplné informácie o reálnom stave zásob. Biely dom však opakovane tvrdí, že arzenály sú pod kontrolou a prípadné nedostatky dokáže obranný priemysel rýchlo nahradiť.

Dňa 23. apríla denník The New York Times zverejnil vlastné vyšetrovanie, ktoré tieto tvrdenia spochybňuje.

Od začiatku vojny s Iránom Spojené štáty použili približne 1 100 dlhodosahových riadených rakiet pôvodne určených pre potenciálny konflikt s Čínou, čo predstavuje takmer polovicu ich zásob.

Podľa interných hodnotení ministerstva obrany a vyjadrení kongresových predstaviteľov Pentagon nasadil viac ako 1 200 rakiet systému Patriot, z ktorých každá stojí viac než 4 milióny dolárov, ako aj vyše 1 000 pozemných rakiet Precision Strike a ATACMS. To viedlo k výraznému poklesu zásob.

Vojna s Iránom tak citeľne vyčerpala globálne zásoby americkej armády a prinútila Pentagon presúvať muníciu z veliteľstiev v Ázii a Európe na Blízky východ. Podľa predstaviteľov administratívy to zároveň znížilo pripravenosť čeliť potenciálnym protivníkom, ako sú Rusko a Čína, a prinútilo USA hľadať spôsoby, ako zvýšiť produkciu.

Konflikt tiež odhalil vysokú závislosť americkej armády od drahej presnej munície, najmä protilietadlových systémov, a vyvolal otázky, či obranný priemysel dokáže rýchlo vyvíjať lacnejšie alternatívy, napríklad útočné drony.

Ministerstvo obrany nezverejnilo presný objem použitej munície počas 38 dní bojov. Pentagon uvádza, že bolo zasiahnutých viac ako 13 000 cieľov, no toto číslo podľa odborníkov zahŕňa opakované útoky na tie isté objekty.

Predstavitelia Bieleho domu zatiaľ odmietli odhadnúť celkové náklady konfliktu. Dve nezávislé skupiny ich však vyčíslili na 28 až 35 miliárd dolárov, čo predstavuje takmer jednu miliardu dolárov denne.

Len počas prvých dvoch dní vojny mala armáda použiť muníciu v hodnote 5,6 miliardy dolárov.

Obnova zásob na pôvodnú úroveň si podľa odborníkov vyžiada roky. „Pri súčasnom tempe výroby môže trvať roky, kým doplníme to, čo sme minuli,“ uviedol senátor Jack Reed, najvyšší demokrat vo Výbore pre ozbrojené sily.

„Spojené štáty majú celkovo dostatok munície, no niektoré kľúčové typy pre pozemné útoky a protivzdušnú obranu boli nedostatkové už pred vojnou a teraz je ich situácia ešte horšia,“ dodal Mark F. Cancian, bývalý plukovník námornej pechoty a poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavitt však tieto tvrdenia odmietla s tým, že „celý predpoklad tohto príbehu je nepravdivý.“

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických  strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤