Benešove dekréty vytiahlo Progresívne Slovensko, zjavne získali percentá Péterovi Magyarovi (Tisza) v parlamentných voľbách. Dodrží sľub prehodnotiť ich ako nový premiér? Prečo tŕpne Európa na čele s Českom vysvetlil po historikovi Antonovi Hrnkovi v rozhovore pre neČT24 aj bývalý vicepremiér Slovenska a exminister spravodlivosti Štefan Harabin.

Benešovych dekrétov je okolo 140, sú všeobecne záväzné právne predpisy vydávané, vtedy v exile pôsobiacim prezidentom Československej republiky (ČSR). Vydávané boli najmä v závere 2. svetovej vojny a v povojnovom období do ustanovenia Dočasného národného zhromaždenia ČSR. Týkali sa najrôznejších oblastí spoločenského života. Všetky dekréty boli dodatočne schválené Dočasným národným zhromaždením a stali sa zákonmi, prípadne ústavnými zákonmi ČSR.

"Dekréty prezidenta predstavujú potvrdenie právnej kontinuity ČSR s jej predvojnovou existenciou a preto nie je akceptovateľné paušálne negativistické hodnotenie týchto právnych aktov legitímnej štátnej moci," varuje právnik. "Tvoria v povojnovom zákonodarstve ČSR právny základ, na ktorom bola po 2. svetovej vojne obnovená demokratická Československá republika, predtým rozbitá Mníchovskou dohodou z 29.9.1938 a Viedenskou arbitrážou z 2.11.1938. Podľa uvedeného sú dekréty súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, ako nástupníckeho štátu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky," uviedol Harabin historicky.

Prioritne milardy a plyn

Vodca ústavnej väčšiny v maďarskom parlamente Péter Magyar však tesne po víťazstve v maďarských parlamentných voľbách vyhlásil, že má v úmysle prehodnotenie Benešových dekrétov. JUDr. Harabin vníma pomerne zlú ekonomickú situáciu občanov v Maďarsku.

"K úspešnému riešeniu týchto problémov mu osobne úprimne, ako dobrý sused, držím palce," vyhlásil. Prioritu však vidí v odblokovaní desiatok miliárd Bruselom zadržiavaných eur, "ktoré Európska únia používala ako trest a nedovolený nátlak na maďarskú vládu Viktora Orbána." Rovnako tak zadržiavanie ruskej ropy cez Družbu zo strany Ukrajiny musí Maďarsko vyriešiť čo najskôr. "Témy údajnej nespravodlivosti tzv. Trianonskej zmluvy, ktorú maďarská strana ako porazená vo vojne riadne podpísala a Benešových dekrétov, sú maďarskými politikmi často využívané ako politický nástroj v predvolebnej kampani," pripomenul exminister. 

Rozkol na Slovensku?

"Slováci sú na Slovensku v podstatnej miere väčšinovým národom. Okrem nich evidujeme vyše desať iných národnostných menšín, žijúcich na našom území. Slovenská republika si voči nim dôsledne plní všetky svoje medzinárodné právne záväzky. Súčasne tak, ako každá iná, aj maďarská menšina na Slovensku má svoje povinnosti. Jednak dodržiavať zákony štátu a jednak zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by vyvolávalo napätie medzi národnostnými menšinami a väčšinovým obyvateľstvom. Všetky podrobné ustanovenia možno nájsť v právne záväzných medzinárodných dokumentoch, ako sú napríklad Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, alebo Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov," ozrejmil exminister spravodlivosti s tým, že  že ani z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine nemožno nikoho znevýhodňovať, ale ani zvýhodňovať.

"Dovolím si predpokladať, že žiadne obnovovanie rozhovorov o tzv. Benešových dekrétoch nie je a nebude medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou prebiehať. Už len preto, že by sa tým narušila celá architektúra povojnového právneho usporiadania vzťahov medzi štátmi v Európe. Takéto rozhovory preto nemajú ani podporu väčšiny štátov Európy, ani reálnu opodstatnenosť," ubezpečuje bývalý podpredseda slovenskej vlády.

"Mohli by sme sa domnievať, že maďarskej strane ide o akési oživovanie pôvodného usporiadania Uhorska. V období panovania hitlerovského Nemecka sa Maďarsko stalo súčasťou tzv. Osi. Bolo aj jedným z posledných nemeckých spojencov v Európe. Jeho obsadenie sovietskymi jednotkami bolo dovŕšené na prelome rokov 1944 a 1945. Ak by chcelo Maďarsko otvárať Benešove dekréty, iste by vzniklo množstvo podobných požiadaviek od viacerých štátov. Takýto vývoj rozhodne nepredpokladám," dúfa Štefan Harabin z zachovanie zdravého rozumu. 

EÚ v agónii

"Je potrebné rozvíjať vzájomné susedské vzťahy založené na spolupráci a mierovom spolužití. EÚ je v súčasnosti vlastnou vinou na pokraji svojej existencie, vo veľmi vážnom politickom a ekonomickom stave. Pridávať k tomu nejaké nové otázky, ktoré si niekto v predvolebnej kampani prisvojil ako nástroj na potlačenie politických súperov v Maďarsku, nemôže byť smerodajné pre rozvoj našich dvojstranných vzťahov," apeluje pragmaticky.

Poslanecký klub Progresívneho Slovenska (PS) v novembri 2025 prijal uznesenie k spolužitiu na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzvali vládu k uznaniu, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd. "Opozičná politická strana Progresívne Slovensko ignoruje fakt, že pri vstupe Slovenska do EÚ Brusel v plnom rozsahu uznal platnosť tzv. Benešových dekrétov a nepožadoval ich úpravu alebo zrušenie ako podmienku prijatia Slovenska do EÚ," hodnotí ich aktivitu sudca a pritvrdil:

"Strana PS nemá rozumnú agendu a ani argumentáciu pre svoje tvrdenia. Okrem skutočnosti, ktorú otvorene prezentoval jej predseda Michal Šimečka, že podľa neho je úlohou opozície „škodiť vláde“.

Za takmer nemožné považuje nájsť v spoločnej histórii Slovenska a Maďarska prípad, kedy by maďarská strana urobila voči Slovensku nejaký prejav dobrej vôle. "Naopak historicky išlo o násilnú maďarizáciu Slovákov a vedenie viacerých vojen proti Slovensku," pripomína exminister a konkretizuje: "Podľa dohody uzavretej s Československom v roku 1977 mali obe krajiny spoločne postaviť vodnú elektráreň na Dunaji, ale pre odpor maďarskej spoločnosti bola výstavba Nagymarosu v roku 1989 zastavená a nebola dokončená. Korene zastavenia projektu možno hľadať v opozičných politických hnutiach, ktoré proti investícii protestovali s environmentálnymi argumentmi," pripomenul boj legendárneho Júliusa Bindera o Vodné dielo Gabčíkovo (VDG).

Ako ilustráciu nie vždy korektného a partnerského vzťahu Maďarska voči Slovensku uvediem aj niekoľko ďalších veľavravných postojov: "Hoci chov čistokrvného psieho plemena, Slovenského Čuvača sa začal ešte v roku 1929, tak po oficiálnych protestoch Maďarska sa podarilo v Medzinárodnej kynologickej federácii FCI obhájiť toto rýdzo slovenské plemeno pastierskeho horského psa najprv v roku 1965 a definitívne až v roku 1969. Spomeňme, že v období silnej uhorskej maďarizácie, nechceli uznať slovenský jazyk, nechceli uznať, dokonca ani naše Tokajské víno. Až pri vstupe SR do EÚ, Európska komisia uznala slovenskú oblasť Tokaj a registrovala ju v zozname európskych vín. Vzťahy neboli teda vždy politicky vyrovnané," priblížil skúsený pamätník.

Dobrá vôľa ako slabosť

"Z histórie vieme, že gestá dobrej vôle nie sú prijímané druhou stranou s priateľským porozumením, ale ako výhra nad súperom. Ak opozičná strana PS navrhuje nejaké gestá dobrej vôle, tak iba chce rozdúchať etnickú nenávisť medzi spokojne vedľa seba žijúcimi Slovákmi a Maďarmi. To je rozhodne neprijateľné a aj úplne bezperspektívne. Svet a spolupráca suverénnych štátov, tým viac navzájom susediacich, sa musí orientovať na vzájomný rešpekt, spoluprácu a mierové spolužitie," varuje Štefan Harabin.

"Postoj EÚ k Benešovým dekrétom bol počas prístupových procesov Česka a Slovenska konzistentný. Dekréty neboli prekážkou vstupu týchto štátov do EÚ. EÚ sa držala stanoviska, že ide o povojnové usporiadanie, ktoré je z právneho hľadiska uzavreté a dekréty sa stali súčasťou právneho poriadku oboch krajín. Právni experti, ktorých si EÚ najala, dospeli k záveru, že dekréty nie sú v rozpore s právom EÚ v čase, keď sa tieto štáty stávali členmi. Napriek snahám niektorých skupín, najmä maďarských a rakúskych zástupcov smerujúcich na prehodnotenie dekrétov na pôde Európskeho parlamentu petičný výbor EP opakovane potvrdil, že sa touto otázkou, ako prekážkou vstupu, zaoberať nebude," ukľudňuje exminister Harabin. 

Zjednodušene povedané EÚ vnímala dekréty ako historickú záležitosť, ktorá by nemala mať vplyv na súčasné občianske a majetkové práva. Ich nezrušenie preto nepovažovala za porušenie prístupových kritérií.

Bez diskusie

"Administratíva EÚ nemôže sama interpretovať, či meniť postoj k povojnovému usporiadaniu právnych pomerov v Európe. I keď sa aj Brusel totálne odklonil od svojich cieľov a právnych záväzkov v zmluvách, a ak aj spája svoju podstatu so štvavou vojnovou rétorikou NATO, do otázok tzv. Benešových dekrétov nijako nesmie zasahovať. Vláda Slovenskej republiky napriek tomu, vidiac riziká rozdúchavania etnických konfliktov, správne iniciovala sprísnenie postihu za pokusy vyvolávania sociálnych nepokojov na svojom území. Už len fakt prijatých trestných ustanovení nedovoľuje o týchto otázkach diskutovať, alebo ich spochybňovať," rešpektuje tlmenie revanšistických nálad bývalý sudca Harabin.           

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤

️