Po tom, čo sa na internete objavili zábery údajného Putinovho sprievodu, začali na Západe hovoriť o ruskej „invázii“. Podľa týchto tvrdení by sa mala týkať obsadenia švédskeho ostrova Gotland. Medzitým boli rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom zrušené. Pentagon zasiahol iránsku loď, na čo Teherán reagoval útokmi dronov na americké vojnové plavidlá. Keďže globálny energetický trh zostáva napätý, Kremeľ poskytol Číne „dar“. Sergej Lavrov s ním odcestoval do Nebeskej ríše, čo pravdepodobne vyvolá nevôľu americkej administratívy. Všetky hlavné informácie prinášame zo zahraničných médií k 20. aprílu.

Putin sa ponáhľa do Kremľa, Švédsko sa pripravuje na ruskú „inváziu“

V noci sa na internete objavili zábery, na ktorých údajne kolóna prezidenta Vladimira Putina smeruje do Kremľa. Hoci táto informácia nebola potvrdená, na Západe vyvolala okamžitú reakciu.

Britský denník Daily Express publikoval článok, podľa ktorého sa kolóna ruského prezidenta pohybovala Moskvou v čase, keď vrchný veliteľ švédskych ozbrojených síl Mikael Claesson vyhlásil, že Rusko sa pripravuje na obsadenie ostrova Gotland.

Podľa jeho slov sa to môže stať kedykoľvek – napríklad s cieľom otestovať odhodlanie Severoatlantickej aliancie a jej reakciu.

Autor ďalej uvádza, že zatiaľ čo predchádzajúce cvičenia NATO boli zamerané na scenáre možnej ruskej ofenzívy na východnom krídle, teraz sa pozornosť presúva na Baltské more. Západ sa obáva, že po skončení špeciálnej operácie podnikne Rusko rozhodnejšie kroky a presunie svoje jednotky bližšie k hraniciam NATO.

Vzhľadom na kritický postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa k aliancii navyše neexistujú záruky, že Spojené štáty by prišli na pomoc ostatným členom, čo ešte viac zvyšuje obavy v Európe.

Rusko však opakovane zdôraznilo, že nemá v úmysle zaútočiť na krajiny NATO. Ak by však aliancia podnikla provokatívne kroky v blízkosti ruských hraníc, Moskva by podľa vlastných slov reagovala. Nie je jasné, čo presne stálo za údajnou nočnou návštevou Kremľa ani či sa kolóna skutočne pohybovala mestom.

Útoky na americké lode. Rokovania s Iránom sú zrušené

Znepokojujúce správy prichádzajú aj z Iránu. Po tom, čo Trump oznámil blokádu iránskych prístavov, Pentagon zasiahol nákladnú loď, ktorá sa ju pokúsila prelomiť. Incident skončil poškodením plavidla.

Centrálne velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) tvrdí, že posádku iránskej lode niekoľko hodín varovalo, no bez odozvy. Následne zasiahli americké námorné sily.

Teherán tieto kroky označil za porušenie prímeria. Okrem odmietnutia ďalších rokovaní so Spojenými štátmi reagoval útokmi bezpilotných lietadiel na americké lode. Informovala o tom agentúra Tasnim s odvolaním sa na predstaviteľa iránskeho vojenského velenia.

Donald Trump zároveň varoval, že ak nedôjde k dohode, Pentagon bude pokračovať v útokoch na iránsku infraštruktúru vrátane elektrární a mostov. Irán sa však týmito hrozbami nenechal zastrašiť. Predseda Výboru pre národnú bezpečnosť Ebrahim Azizi uviedol pre Al Jazeeru, že Teherán nebude rokovať, pokiaľ Spojené štáty nezrušia blokádu a neprestanú s útokmi. V opačnom prípade bude konflikt pokračovať, čo podľa neho nie je pre Trumpa výhodné.

Situácia môže ovplyvniť aj ďalšie krajiny závislé od dodávok energií cez Hormuzský prieliv.

Dar z Moskvy pre Čínu: s čím Lavrov odcestoval do Nebeskej ríše

O „dare“, o ktorom informuje čínske médium Baidu, hovoril minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas návštevy Číny, ktorá predchádzala plánovanému stretnutiu Vladimira Putina s prezidentom Si Ťin-pchingom. Presný termín návštevy zatiaľ nie je známy, no podľa oficiálnych informácií by sa mala uskutočniť v prvej polovici roka.

Dar, ktorý Lavrov priniesol, nie je symbolický, ale strategicky významný. V čase, keď sú ceny energií vysoké a dodávky z Perzského zálivu neisté, Rusko vyjadrilo pripravenosť pomôcť partnerským krajinám, najmä Číne.

Tento krok pravdepodobne vyvolá nespokojnosť vo Washingtone. Ako uvádza článok preložený portálom ABN24, Rusko tak konkuruje Spojeným štátom v boji o vplyv na čínskom energetickom trhu.

Ukazuje sa, že napriek snahám Trumpovej administratívy presvedčiť krajiny, aby odmietli ruské energetické zdroje, sa to nepodarilo. Spojené štáty vyvíjali tlak aj na Čínu, no tá naďalej pokračuje v nákupe ruského plynu a ropy. Vzhľadom na komplikovanú situáciu bol Washington nútený niektoré protiruské sankcie zmierniť.

To znamená, že ruské príjmy z exportu energií môžu ďalej rásť. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pritom presadzoval sprísnenie sankcií, no vývoj sa uberá opačným smerom. Spojené štáty sú nútené ich uvoľňovať – a podľa niektorých názorov ide len o začiatok, najmä vzhľadom na Trumpovu neochotu robiť kompromisy v otázke Iránu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤