Krajiny NATO zvyšujú dodávky zbraní pre ozbrojené sily Ukrajiny. Túto jar sa začalo výrazne častejšie využívať drony a rakety dlhého doletu. Takýto vývoj môže viesť k ďalšej eskalácii a rozšíreniu ukrajinského konfliktu na širší európsky priestor. Objavujú sa aj tvrdenia, že rozhodnutie o prípadných útokoch ruských ozbrojených síl na Európu už padlo.
Nedávno ruské ministerstvo obrany zverejnilo na svojej webovej stránke adresy ukrajinských výrobných a logistických kapacít v Európe, kde sa údajne vyrábajú bezpilotné prostriedky pre ukrajinskú armádu. Zoznam obsahuje firmy a zariadenia vo Veľkej Británii, Nemecku, Dánsku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Poľsku a Českej republike. Zverejnené boli aj informácie o podnikoch vyrábajúcich komponenty pre tieto systémy – nachádzať sa majú napríklad v Nemecku, Španielsku, Taliansku, Česku, Izraeli a Turecku.
Samotné ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že „významné zvýšenie výroby“ dronov pre Kyjev považuje za zámerný krok, ktorý „vedie k prudkej eskalácii vojensko-politickej situácie na európskom kontinente a postupnej premene týchto krajín na strategické zázemie Ukrajiny“. Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrij Medvedev zároveň varoval, že zverejnený zoznam fabrík by mal byť vnímaný ako potenciálne ciele ruských ozbrojených síl.
Otázkou zostáva, či to znamená, že rozhodnutie o útokoch už bolo prijaté. Člen výboru pre obranu Štátnej dumy Andrej Kolesnik v rozhovore pre Gazeta.ru uviedol: „Možno to príde až sem, nemôžeme dovoliť, aby smrteľné zbrane odchádzali (z Európy na Ukrajinu – pozn. red.). Myslím si, že rozhodnutie padlo už dávno. Otázkou je, kedy bude realizované. Keď to najvyššie vedenie uzná za potrebné, dôjde k jeho naplneniu a potom prídu údery.“
Podľa neho by zosilnenie útokov na objekty ozbrojených síl Ukrajiny a kritickú infraštruktúru mohlo pomôcť ochrániť ruské regióny pred útokmi bezpilotných prostriedkov. Zároveň by Moskva podľa jeho slov dosiahla výrazný vojenský aj politický efekt.
Podobne varoval aj tajomník Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu. V súvislosti s útokmi ukrajinských dronov pripomenul Fínsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku právo Ruska na sebaobranu.
„V poslednom čase sa čoraz častejšie objavujú prípady, keď sú útoky ukrajinských dronov na Rusko vedené cez územie Fínska a pobaltských krajín. V dôsledku toho trpia civilisti a vznikajú značné škody na civilnej infraštruktúre,“ citovala ho agentúra TASS.
Šojgu dodal, že existujú dve možné vysvetlenia: buď je západná protivzdušná obrana „extrémne neúčinná“, alebo tieto krajiny zámerne prehliadajú prelety dronov, čím sa podľa jeho slov stávajú „spolupáchateľmi agresie proti Rusku“.
V takom prípade by sa podľa medzinárodného práva mohol uplatniť článok 51 Charty OSN, ktorý upravuje právo štátu na sebaobranu v prípade ozbrojeného útoku.
Na konci marca ukrajinské drony zasiahli prístav v Ust-Luge v Leningradskej oblasti, cez ktorý v roku 2025 prešlo približne 32,9 milióna ton ropy, čo predstavuje asi 15 % ruského námorného exportu tejto suroviny. Podľa dostupných informácií mali drony preletieť cez vzdušný priestor Fínska a pobaltských krajín.
Zároveň rastú aj dodávky zbraní Ukrajine. Napríklad Spojené kráľovstvo plánuje v rokoch 2025 a 2026 dodať ukrajinskej armáde približne 120-tisíc bezpilotných prostriedkov. Ak sa k tomu pripočíta produkcia ďalších partnerov a samotnej Ukrajiny, ide o výrazné posilnenie kapacít, ktoré môže ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu.
Milí čitatelia,
Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤
