Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Jednota iba na papieri? Politológ upozornil na opozičné rozpory


Tri témy, šesť diskutujúcich, traja moderátori a žiadne odpovede!

Zverejnila detaily
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Jiří Paroubek tvrdí, že Rusko zasiahlo kľúčové body Ukrajiny. Varuje: o pol roka môžu byť podmienky pre Kyjev oveľa horšie.
Protislovenské médiá namiesto tlaku na mier zarábajú na príručkách, čo robiť v prípade vojny.


Komentáre
31. 10. 2025

pred 5 hod

pred 9 hod

pred 13 hod
Keď sa povie meno Isaaca Newtona, každý priemerne vzdelaný človek vie, že to bol ten, ktorý objavil gravitáciou po tom, čo mu jablko „padlo na hlavu“. Takže – seriózny vedec. Lenže aj muž, ktorý položil základy modernej fyziky sa zaoberal proroctvami. A vraj veda a proroctvá nejdú dokopy? Veď práve to, že ho zaujímali aj proroctvá, má na svedomí jeho vlastnú desivú predpoveď. A zároveň je Newton dôkazom, že „koniec sveta“ fascinoval ľudstvo už v dávnej, i menej dávnej minulosti.
Slávny fyzik Isaac Newton sa nevenoval len vede, ale aj náboženským textom, v ktorých hľadal odpovede na budúcnosť ľudstva. Na základe analýzy Biblie, najmä Knihy proroka Daniela, dospel k záveru, že zásadný zlom v dejinách môže nastať okolo roku 2060. Nešlo však o apokalypsu, ale skôr o premenu sveta a začiatok novej éry. Sám Newton pritom zdôrazňoval, že jeho výpočty sú len interpretáciou a nemožno ich považovať za neomylnú pravdu.
Okrem gravitácie sa Newton zaoberal aj optikou, matematikou či astronómiou. Dá sa povedať, že práve on je zodpovedný za to, ako dnes chápeme fungovanie sveta a fyzikálnych javov v ňom. Popri tom však bol Newton aj hlboko veriaci človek. Vo svojom živote sa zaoberal aj štúdiom náboženských textov a proroctiev, vďaka čomu sa v jeho prácach objavujú aj úvahy o budúcnosti ľudstva. K vlastnému proroctvu došiel cez analýzy historických udalostí a snahe pochopiť skryté významy aj biblických textov.
Niekedy začiatkom osemnásteho storočia sa Newton vo svojich poznámkach, v ktorých kombinoval matematiku, históriu a náboženstvo cez Knihu proroka Daniela pokúsil vyrátať zlom v dejinách ľudstva, z čoho mu vyšiel rok 2060. Otázne je, či to má byť koniec sveta, alebo nový začiatok.
Mnohí asi stŕpli od ľaku, no netreba si predstavovať nejakú živelnú katastrofu, po ktorej na Zemi nezostane kameň na kameni. Z Newtonových výpočtov vyplýva, že celé by to malo vyzerať, ako koniec starej a začiatok novej éry. Nemalo by ísť o apokalypsu, „len“ o veľkú premenu sveta. A možno aj o ten kresťanmi očakávaný Kristov návrat a obdobie mieru.
Keby žil Newton dnes, určite by ho lákalo vyhlasovať svoje proroctvo za neomylnú pravdu (a o pravde sa predsa nediskutuje, všakáno). Lenže Newton bol múdry človek, ktorý upozorňoval, že jeho výpočty sú len interpretáciou starých textov a k udalostiam vôbec nemusí prísť v roku 2060. Zdôrazňoval ale, že na očakávanie skoršieho „konca sveta“ neexistuje dôvod.
Na Newtonovom proroctve je zaujímavé, že hoci dnes sú veda a viera doslova dva nezmieriteľné protipóly, práve on ich skĺbil vo svojom proroctve. Newton je zároveň dôkazom, že aj najväčší vedci histórie hľadali odpovede okrem čísel aj v duchovných textoch.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.