Európska únia čelí rastúcej kritike kvôli neefektívnej zahraničnej politike. Diplomati aj politici sa zhodujú, že súčasný systém rozhodovania často zlyháva, najmä v krízových situáciách. Na tom, ako ho zmeniť, sa však členské štáty nezhodujú. Niektoré vlády, vrátane Nemecka, presadzujú zrušenie práva veta a prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, zatiaľ čo iné krajiny – medzi nimi aj Francúzsko či niekoľko menších štátov – varujú, že takýto krok by mohol ohroziť ich národné záujmy. 

Európska zahraničná politika v posledných mesiacoch opakovane naráža na neschopnosť členských štátov dosiahnuť jednotný postoj. Spory sa objavili napríklad pri rokovaniach o financovaní pomoci Ukrajine, pri príprave sankcií proti extrémistickým izraelským osadníkom na Západnom brehu Jordánu alebo pri schvaľovaní ďalších opatrení zameraných proti Rusku. Podľa diplomatov a úradníkov Európskej únie tieto patové situácie odhaľujú hlbší štrukturálny problém v rozhodovacom procese. 

“Systém, ktorý vyžaduje jednomyseľnosť všetkých členských štátov, totiž umožňuje jedinému hlavnému mestu zablokovať opatrenia podporované zvyškom Únie. Kritici upozorňujú, že tento model je čoraz ťažšie udržateľný v dobe rýchlo sa meniaceho geopolitického prostredia. Podľa nich Európa čelí situácii, keď sa medzinárodné krízy vyvíjajú rýchlejšie, než je jej diplomatický aparát schopný reagovať. Niektorí diplomati preto varujú, že EÚ riskuje stratu vplyvu práve v okamihu, keď globálne mocenské vzťahy prechádzajú zásadnou premenou,” informuje portál parlamentnilisty.cz. 

Neexistuje zhoda na zmene 

Zástupcovia niekoľkých členských štátov pre bruselský denník Politico otvorene pripúšťajú, že súčasný systém rozhodovania nefunguje tak, ako by mal. Každý nový spor podľa nich iba potvrdzuje dlhodobé problémy európskej zahraničnej politiky. Diskusia o reforme sa preto postupne dostáva aj na najvyššiu politickú úroveň. V zákulisí európskych inštitúcií sa podľa diplomatov vedú neformálne rozhovory o tom, ako by bolo možné rozhodovací proces zefektívniť. Niektoré návrhy sa zameriavajú na zmenu samotných pravidiel hlasovania, iné na inštitucionálne reformy, ktoré by posilnili schopnosť Únie reagovať na medzinárodné krízy. Zatiaľ však neexistuje zhoda ani na základnej diagnóze problému, nieto na konkrétnom riešení. 

Rastúca skupina štátov na čele s Nemeckom a Švédskom presadzuje obmedzenie alebo úplné zrušenie národného veta v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Podľa ich predstáv by mala Európska únia prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, ktoré sa už používa v rade iných oblastí európskej politiky. Zástancovia tejto zmeny argumentujú tým, že súčasný systém umožňuje jednotlivým vládam blokovať rozhodnutia podporované väčšinou členských štátov. 

Nemci a Švédi tlačia na koniec veta

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul napríklad uviedol, že EÚ by mala zásadu jednomyseľnosti opustiť ešte pred koncom súčasného legislatívneho obdobia. Podľa neho skúsenosti z posledných mesiacov, najmä pri schvaľovaní pomoci Ukrajine a sankcií voči Rusku, jasne ukazujú, že Únia potrebuje pružnejší rozhodovací mechanizmus. Podobne sa vyjadril aj švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorý očakáva, že debata o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou sa medzi európskymi lídrami opäť otvorí. 

Zástancovia reformy poukazujú aj na konkrétne prípady, keď pravidlo jednomyseľnosti viedlo k dlhým blokádam. Jedným z nich je prípad sankcií proti extrémistickým izraelským osadníkom na Západnom brehu Jordánu. Návrh mal podporu väčšiny členských štátov, dokonca vrátane Nemecka, napriek tomu nebol prijatý kvôli odporu maďarskej vlády. Podľa diplomatov takéto situácie poškodzujú dôveryhodnosť EÚ na medzinárodnej scéne. Partneri Únie podľa nich často nechápu, prečo je európska reakcia na niektoré krízy taká pomalá alebo nejednotná. Kritici preto tvrdia, že súčasné pravidlá dávajú jednotlivým vládam neprimeranú možnosť blokovať spoločnú politiku. 

Zahraničná politika je úzko spätá so suverenitou

Napätie okolo rozhodovania zosilnelo najmä v súvislosti s postojmi Maďarska, ktoré opakovane blokovalo niektoré kroky európskej zahraničnej politiky. Jedným z najviditeľnejších sporov bola pôžička vo výške 90 miliárd eur pre Kyjev, ktorej schválenie Budapešť zdržiavala. V iných európskych hlavných mestách to vyvolalo obavy, že zahraničná politika EÚ môže byť ľahko paralyzovaná domácimi politickými spormi v jednej členskej krajine. Diplomati pritom upozorňujú, že podobná situácia by mohla nastať aj v prípade iného štátu. Pravidlo jednomyseľnosti totiž umožňuje každej vláde zaujať rovnakú blokujúcu pozíciu. 

Návrhy na obmedzenie práva veta však narážajú na silný odpor časti členských krajín. Skepticky sa k nim stavajú napríklad Francúzsko, Belgicko alebo niekoľko menších štátov, ktoré sa obávajú, že by pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou mohli byť prehlasované silnejšími hráčmi. Zástancovia súčasného systému zdôrazňujú, že zahraničná politika je citlivou oblasťou úzko spojenou s národnou suverenitou. Podľa nich by zrušenie práva veta mohlo viesť k situácii, keď by niektoré krajiny museli podporovať kroky, s ktorými zásadne nesúhlasia. Belgický premiér Bart De Wever napríklad varoval, že otvorenie debaty o zmene pravidiel jednomyseľnosti by mohlo EÚ priviesť do ešte hlbších politických sporov.

Nová Európska bezpečnostná rada? 

Okrem otázky veta sa v Bruseli diskutuje aj o širších inštitucionálnych reformách. Niektorí politici a analytici navrhujú posilnenie úlohy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) alebo jej hlbšiu integráciu do Európskej komisie. Objavujú sa aj návrhy na vytvorenie novej Európskej bezpečnostnej rady, ktorá by umožnila rýchlejšiu reakciu na krízové situácie. Podľa niektorých expertov by podobné štruktúry mohli zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami. Iní však upozorňujú, že inštitucionálne zmeny samy osebe základný problém nevyriešia. 

Podľa časti diplomatov totiž skutočnou prekážkou zostáva práve pravidlo jednomyseľnosti. Aj keby Únia vytvorila nové inštitúcie alebo reformovala existujúce štruktúry, rozhodovací proces by podľa nich mohol zostať rovnako pomalý ako dnes. Niektorí preto tvrdia, že bez zásadnej zmeny hlasovacích pravidiel nebude európska zahraničná politika schopná reagovať na rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie. Európske štáty sa síce zhodujú na tom, že súčasný systém nie je ideálny, na konkrétnej podobe reformy však zatiaľ nepanuje konsenzus. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku   politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤