V relácii Rozhovory na palete sa moderátor Pavol Kapusta rozpráva s historikom a bývalým poslancom Antonom Hrnkom o vývoji slovenskej štátnosti, hodnotení dejín aj o súčasnej politickej situácii. Hrnko zdôrazňuje, že dnešná Slovenská republika je najdlhšie trvajúcim štátnym útvarom Slovákov v modernej histórii, keďže od roku 1993 existuje už viac ako tri desaťročia. Podľa neho by to malo prirodzene viesť k silnejšiemu vzťahu občanov k vlastnému štátu, no ten podľa jeho slov nie je dostatočne rozvinutý.

Slovensko podľa Hrnka zlyháva na úrovni politických elít. Tie podľa neho nedostatočne presadzujú národné záujmy a často podliehajú cudzím vplyvom. V rozhovore kritizuje aj ekonomickú transformáciu po roku 1989 či spôsob interpretácie slovenských dejín. Zároveň upozorňuje, že budúcnosť krajiny bude závisieť od toho, akých zástupcov si zvolia samotní voliči.

Časť elít slúžia cudzím záujmom

Za hlavný problém nepovažuje samotný štát, ale časť politickej reprezentácie, ktorú označuje za „neštátotvornú“. Tvrdí, že časť elít sa nestotožnila s ideou samostatnosti a presadzovania národných záujmov a namiesto toho slúži cudzím politickým či ekonomickým záujmom. „Slovenská republika zradila slovenský národ,“ konštatuje ostro v tejto súvislosti. Poukazuje napríklad na postavenie slovenského jazyka a histórie v školstve či na slabú podporu národného povedomia. „A toto je také slovenské špecifikum. Aj Vladimír Mečiar to nedávno v rozhovore, ktoré som s ním robil naznačil, že garnitúra ktorá zakladala štát mala pocit že to národné uvedomenie a tá hrdosť na ten svoj štát bude akási prirodzená že to príde automaticky. Na ich prekvapenie to vlastne neprišlo,“ myslí si historik.

Ekonomická moc v zahraničí

Privatizáciu, najmä za vlády Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša označuje za proces, pri ktorom Slovensko stratilo kontrolu nad strategickým majetkom. Ekonomická moc sa tým presunula do zahraničia, čo má následne vplyv aj na politické rozhodovanie. „Koho chleba ješ, z toho pesničku spievaj - Staré maďarské porekadlo, ktoré prešlo aj do Slovenčiny a ten chleba tu vlastnia zahraniční vlastníci. Oni majú prirodzený nezáujem aby sa nejakým spôsobom slovenské etnikum zdvíhalo smerom hore. Mohla by prísť situáciách, že sa začnú pýtať: prečo dane platíte tam a nie tu?,“  vysvetľuje politik.

Spomienkový optimizmus a Česko-Slovensko

Hrnko sa vyjadruje aj k nostalgii za bývalým Československom, ktorú považuje za iluzórnu. Ide skôr o psychologický efekt spojený so spomienkami na mladosť než o reálne hodnotenie fungovania štátu. Pripomína historické fakty a ekonomické súvislosti, podľa ktorých Slovensko v rámci spoločného štátu často doplácalo na rozhodnutia centra. Veď ani povojnové obdobie a ekonomické transfery, ktoré podľa neho neboli v prospech Slovenska.

Slovenský štát a vojnové roky

Hrnko Slovenský štát vysvetľuje v širších geopolitických súvislostiach. Vtedajšia slovenská politická reprezentácia čelila tlaku veľmocí a snažila sa zachovať integritu slovenského územia. Rozhodnutia v tom období neboli jednoduché a boli podmienené hrozbou rozdelenia územia medzi okolité štáty. Slovenskí politici sa nesprávali pasívne tak, ako nám to niektorí politici nahovárajú, ale snažili sa manévrovať medzi mocenskými tlakmi. Hrnko zároveň zdôrazňuje kontinuitu slovenských dejín. Podľa neho nemožno jednotlivé historické obdobia vytrhávať z kontextu, pretože na seba nadväzujú. Prvú Slovenskú republiku považuje za dôležitý krok v národno-emancipačnom procese, ktorý umožnil neskorší vývoj smerujúci k federalizácii Československa v roku 1968 a napokon k vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Bez tejto kontinuity by dnešná štátnosť nevznikla.

Naozaj tu potrebujeme progresivistické experimenty?

V závere rozhovoru sa dotýka aj aktuálnej politickej situácie. Varuje pred možným nástupom „progresivistických experimentov“ a vyzýva voličov, aby si pri výbere politických zástupcov všímajú ich vzťah k Slovensku. Kritizuje politické správanie, ktoré podľa neho uprednostňuje mocenský boj pred záujmami krajiny. Popri kritike ale vyjadruje aj istý optimizmus, keď hovorí, že po každej kríze môže prísť zlepšenie. „Keď vidíme to, čo sa deje dnes, že keď môžem uškodiť vláde, tak mi je jedno, či to uškodí celému Slovensku, či to uškodí celej Zemeguli ja to urobím. Takýmto spôsobom sa politika nerobí a keď si títo ľudia myslia, že po prevzatí moci to jednoducho zmetú, no nie zmetú Slovensko,“ uzavrel Hrnko.

Milí čitatelia,

Veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤