Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Generála vo výslužbe Jozefa Viktorína pobúrili reči, ktoré Michal Šimečka viedol na stretnutí s diplomatmi európskych krajín.
Komentár protislovenského Denníka N hodnotí diskusie Milana Uhríka so Zuzanou Mesterovou a Luciou Yar. Text priznáva ostré reakcie publika aj problém PS nájsť účinný spôsob debaty s predsedom Republiky.
Saturn bude 4. októbra najjasnejší za celý rok. Uvidíte ho voľným okom a menší ďalekohľad ukáže jeho slávne prstence.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Beáta Janočková v otvorenom liste ostro kritizuje Súdnu radu SR, poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu a ESĽP a vyzýva jej členov, aby sa vzdali funkcií.
Francúzsky sociológ Emmanuel Todd tvrdí, že prípadný konflikt medzi Európou a Ruskom po vstupe európskych vojsk na Ukrajinu by mohol byť veľmi krátky.
„AKO SA POZRIETE JEJ RODIČOM DO OČÍ?“ Ostrý odkaz politikom po tragédii v Staškove
Komentáre
31. 10. 2025
Ostré slová bez servítky: komentátor Michal Zoldy sa tvrdo oprel do časti kultúrnej obce a obhajuje kroky ministerky kultúry. V osobnom a emotívnom texte spomína vlastné skúsenosti aj pomery minulosti a kritizuje závislosť umelcov od štátnych peňazí. Jeho názor prinášame v plnom znení.
Kým sa začnú veľkonočné sviatky, národ nakúpi čo potrebuje, utiahne sa do kruhu rodiny a politické komentovanie na niekoľko dní ustane, mám tu ešte pár drobných poznámok a osobných postrehov na adresu protestujúcich z takzvanej kultúrnej a umeleckej obce. Plne stojím za ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, súhlasím s jej krokmi vo funkcii a želám jej pevné zdravie a výdrž pokračovať v práci tak ako doteraz.
V roku 1971 som si ako vysokoškolský študent založil hudobnú skupinu Dostavník, hrajúcu u nás dovtedy menej známu americkú country, presnejšie, jej mimoriadne efektnú odnož bluegrass, a spolu s mojimi piatimi spoluhráčmi a s račianskou kapelou Pala Kolárika W KLUB sme sa stali zakladateľmi slovenskej tradície toho postupne tak populárneho hudobného žánru vo vtedajšom socialistickom štáte. Bol som jedným z prvých dvoch hráčov na americké 5-strunové banjo u nás, gitaristom, spevákom kapely a textárom piesní. Ani vo sne nás v našej kapele nikomu nenapadlo žiadať pre našu hudobnú činnosť od štátu nejaké financie a podporu pri kúpe potrebnej zvukovej techniky alebo hudobných nástrojov.
Napriek tomu sme sobotu čo sobotu napĺňali na prasknutie sály kultúrnych domov, najmä toho na Vajnorskej ulici, nadšenými divákmi a poslucháčmi našej muziky. V roku 1976 sme sa napriek tomu, že sme hrali tradičnú americkú muziku, prebojovali s Dostavníkom až do finále televíznej súťaže, ktorú socialistická STV odvysielala dvadsiateho novembra. Pod zem by sme sa boli prepadli od hanby, ak by nám bol štát nejako prispieval na našu novátorskú hudobnú produkciu. Načo? Čo bolo koho do toho na ministerstve kultúry, čomu sme sa venovali? Absolvovali sme požadované hudobné skúšky, získali sme potrebnú formálnu kvalifikáciu MDKO, a to bolo všetko. Štát, respektíve ministerstvo kultúry, sme nestáli ani halier.
Ak dnes nejakí egocentrickí umelci žiadajú peniaze na svoju činnosť, lebo sú presvedčení, že na to majú nárok, odkazujem im: trhnite si nohou, financujte sa sami tak, ako sme to v minulosti robili my, a prestaňte konečne otravovať svojím nenažratým egoizmom celú spoločnosť, ktorá má celkom iné problémy.
Od roku 1991 do roku 1999 som bol predsedom redakčnej rady a vedúcim anglickej sekcie exkluzívneho časopisu EUROPA VINCET (v preklade z latinčiny Európa zvíťazí), ktorý v troch jazykoch – anglickom, nemeckom a francúzskom – propagoval Slovensko prostredníctvom našich zastupiteľských úradov vo svete a informoval zahraničie o našej kultúre, umení, vzdelanosti, prírodných krásach našej vlasti, liečivých kúpeľoch, športových úspechoch, histórii atď. Pomáhali sme s našim bohato ilustrovaným časopisom položiť Slovenskú republiku a slovenský národ na mapu sveta, lebo v tom období si nás neustále plietli s Juhosláviou, Slovinskom, Českom, s republikami Sovietskeho zväzu, a napríklad v takej Británii boli dokonca prekvapení, že u nás rozprávame naším vlastným jazykom, nie češtinou alebo ruštinou...(!)
Šéfredaktor Dušan Tropp dostával na činnosť časopisu finančný príspevok z fondu Pro Slovakia od ministerstva kultúry, lebo išlo o mimoriadne dôležitú štátnu propagáciu na najvyššej kultúrnej a novinárskej úrovni. Šéfredaktor a vydavateľ získaval časť prostriedkov aj z reklamy. Ministerstvo kultúry mimoriadne prísne, starostlivo a dôsledne kontrolovalo všetky požadované výkazy a každý dokladovaný výdavok v podrobných finančných správach časopisu, položku po položke, doslova na halier. Ako predseda redakčnej rady, autor úvodníkov, článkov, komentárov, rozhovorov s návštevníkmi Slovenska a jazykových prekladov a korektúr textov v angličtine som za každé číslo nášho dvojmesačníka dostal 2 400 korún, teda v prepočte necelých 80 eur...
Ciferníky sa mi pretáčajú, keď sa dozvedám, že tu na svoje polonahé a nahé psychedelické tanečné kreácie s natriasaním naolejovaného tela ako po zásahu elektrickým prúdom fasoval niekto od štátu po dlhých deväť rokov neustále viac ako 30 000 eur. Absurdné! Že mal niekto tú drzosť pýtať od štátu za takú dekadenciu peniaze, je jedna vec.
Druhá, oveľa podstatnejšia je, kto také štátne prostriedky odsúhlasoval a poskytoval? A ktosi ďalší zase s pokojným svedomím fakturoval za tú istú činnosť od viacerých ministerstiev značné sumy a tváril sa, že je všetko „v pohode“. To sme sa tu už načisto zbláznili? Prestaňte otravovať celú spoločnosť žobraním peňazí od štátu, ak si o sebe myslíte, že ste umelci. Je to nechutné a nedôstojné. Majte trochu hrdosti a dôstojnosti. Správajte sa ako skutoční umelci, nie ako drzí púťoví somráci.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
