Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensko od pondelka 17. augusta prešlo na nový systém obchodného registra, ktorý má podnikateľom zjednodušiť vybavovanie a zároveň zvýšiť právnu istotu pri zakladaní a zmenách vo firmách. Reforma však hneď po spustení vyvolala aj kritiku. Dôvodom je spôsob, akým sa po novom zverejňujú dokumenty uložené v zbierke obchodného registra. Politická opozícia upozorňuje, že spolu s transparentnosťou sa verejnosti výrazne zjednodušil prístup k citlivým osobným údajom, ministerstvo spravodlivosti však tvrdí, že postupuje presne podľa zákona.
Český futbalista Adam Hložek skóroval v generálke na novú sezónu z penalty, no už v 32. minúte bol vystriedaný. Na vážnejšie zranenie to však nevyzerá. Pred novým ročníkom spolu so spoluhráčmi rozdával fanúšikom Hoffenheimu podpisy, úsmevy či si s nimi vymenil niekoľko slov.
Predseda vlády SR Robert Fico mi telefonoval a dôrazne ma informoval, že za moje včerajšie vyjadrenia vo vysielaní TA3 proti mne podnikne právne kroky. Popoludní zverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom žiadal právne kroky voči mojej osobe od spoločnosti ČEZ, JAVYS a ministerky hospodárstva, píše politický analytik Eduard Chmelár v reakcii na sociálnej sieti, ktorú prinášame v plnom znení.
Fyzioterapeut Adam James tvrdí, že Trump vykazuje príznaky demencie. Upozornil na jeho oči, bdelosť aj spánkový rytmus.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Bývalý minister školstva podrobil analýze článok Denníka N. Výsledkom sú vymyslené fakty.
Obyčajný vysávač pozná náš dom lepšie ako my sami...
Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.
Ako vidno, naparovanie a komunistická minulosť v tvojej rodine je stále živá.
Po zmene voda, pôda, les za automaty a hazard by zmena Huliaka na progresívca úplne neuveriteľná nebola...
Na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Ani v politike
Komentáre
31. 10. 2025
Ostré slová bez servítky: komentátor Michal Zoldy sa tvrdo oprel do časti kultúrnej obce a obhajuje kroky ministerky kultúry. V osobnom a emotívnom texte spomína vlastné skúsenosti aj pomery minulosti a kritizuje závislosť umelcov od štátnych peňazí. Jeho názor prinášame v plnom znení.
Kým sa začnú veľkonočné sviatky, národ nakúpi čo potrebuje, utiahne sa do kruhu rodiny a politické komentovanie na niekoľko dní ustane, mám tu ešte pár drobných poznámok a osobných postrehov na adresu protestujúcich z takzvanej kultúrnej a umeleckej obce. Plne stojím za ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou, súhlasím s jej krokmi vo funkcii a želám jej pevné zdravie a výdrž pokračovať v práci tak ako doteraz.
V roku 1971 som si ako vysokoškolský študent založil hudobnú skupinu Dostavník, hrajúcu u nás dovtedy menej známu americkú country, presnejšie, jej mimoriadne efektnú odnož bluegrass, a spolu s mojimi piatimi spoluhráčmi a s račianskou kapelou Pala Kolárika W KLUB sme sa stali zakladateľmi slovenskej tradície toho postupne tak populárneho hudobného žánru vo vtedajšom socialistickom štáte. Bol som jedným z prvých dvoch hráčov na americké 5-strunové banjo u nás, gitaristom, spevákom kapely a textárom piesní. Ani vo sne nás v našej kapele nikomu nenapadlo žiadať pre našu hudobnú činnosť od štátu nejaké financie a podporu pri kúpe potrebnej zvukovej techniky alebo hudobných nástrojov.
Napriek tomu sme sobotu čo sobotu napĺňali na prasknutie sály kultúrnych domov, najmä toho na Vajnorskej ulici, nadšenými divákmi a poslucháčmi našej muziky. V roku 1976 sme sa napriek tomu, že sme hrali tradičnú americkú muziku, prebojovali s Dostavníkom až do finále televíznej súťaže, ktorú socialistická STV odvysielala dvadsiateho novembra. Pod zem by sme sa boli prepadli od hanby, ak by nám bol štát nejako prispieval na našu novátorskú hudobnú produkciu. Načo? Čo bolo koho do toho na ministerstve kultúry, čomu sme sa venovali? Absolvovali sme požadované hudobné skúšky, získali sme potrebnú formálnu kvalifikáciu MDKO, a to bolo všetko. Štát, respektíve ministerstvo kultúry, sme nestáli ani halier.
Ak dnes nejakí egocentrickí umelci žiadajú peniaze na svoju činnosť, lebo sú presvedčení, že na to majú nárok, odkazujem im: trhnite si nohou, financujte sa sami tak, ako sme to v minulosti robili my, a prestaňte konečne otravovať svojím nenažratým egoizmom celú spoločnosť, ktorá má celkom iné problémy.
Od roku 1991 do roku 1999 som bol predsedom redakčnej rady a vedúcim anglickej sekcie exkluzívneho časopisu EUROPA VINCET (v preklade z latinčiny Európa zvíťazí), ktorý v troch jazykoch – anglickom, nemeckom a francúzskom – propagoval Slovensko prostredníctvom našich zastupiteľských úradov vo svete a informoval zahraničie o našej kultúre, umení, vzdelanosti, prírodných krásach našej vlasti, liečivých kúpeľoch, športových úspechoch, histórii atď. Pomáhali sme s našim bohato ilustrovaným časopisom položiť Slovenskú republiku a slovenský národ na mapu sveta, lebo v tom období si nás neustále plietli s Juhosláviou, Slovinskom, Českom, s republikami Sovietskeho zväzu, a napríklad v takej Británii boli dokonca prekvapení, že u nás rozprávame naším vlastným jazykom, nie češtinou alebo ruštinou...(!)
Šéfredaktor Dušan Tropp dostával na činnosť časopisu finančný príspevok z fondu Pro Slovakia od ministerstva kultúry, lebo išlo o mimoriadne dôležitú štátnu propagáciu na najvyššej kultúrnej a novinárskej úrovni. Šéfredaktor a vydavateľ získaval časť prostriedkov aj z reklamy. Ministerstvo kultúry mimoriadne prísne, starostlivo a dôsledne kontrolovalo všetky požadované výkazy a každý dokladovaný výdavok v podrobných finančných správach časopisu, položku po položke, doslova na halier. Ako predseda redakčnej rady, autor úvodníkov, článkov, komentárov, rozhovorov s návštevníkmi Slovenska a jazykových prekladov a korektúr textov v angličtine som za každé číslo nášho dvojmesačníka dostal 2 400 korún, teda v prepočte necelých 80 eur...
Ciferníky sa mi pretáčajú, keď sa dozvedám, že tu na svoje polonahé a nahé psychedelické tanečné kreácie s natriasaním naolejovaného tela ako po zásahu elektrickým prúdom fasoval niekto od štátu po dlhých deväť rokov neustále viac ako 30 000 eur. Absurdné! Že mal niekto tú drzosť pýtať od štátu za takú dekadenciu peniaze, je jedna vec.
Druhá, oveľa podstatnejšia je, kto také štátne prostriedky odsúhlasoval a poskytoval? A ktosi ďalší zase s pokojným svedomím fakturoval za tú istú činnosť od viacerých ministerstiev značné sumy a tváril sa, že je všetko „v pohode“. To sme sa tu už načisto zbláznili? Prestaňte otravovať celú spoločnosť žobraním peňazí od štátu, ak si o sebe myslíte, že ste umelci. Je to nechutné a nedôstojné. Majte trochu hrdosti a dôstojnosti. Správajte sa ako skutoční umelci, nie ako drzí púťoví somráci.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
