Prezident Donald Trump otvorene uvažoval o obsadení iránskeho ropného terminálu na ostrove Charg v Perzskom zálive a Spojené štáty a Izrael pokračovali v pondelok v útokoch na túto islamskú republiku, a to aj napriek tomu, že sa objavili náznaky pokroku v začínajúcich rokovaniach o prímerí. Teherán medzitým zaútočil na kľúčovú vodáreň a elektráreň v ťažko postihnutom Kuvajte, čo je súčasťou jeho prebiehajúcej kampane zameranej na arabské štáty Perzského zálivu, informuje agentúra Associated Press (AP).

Ďalšia Venezuela?

Keďže diplomatické úsilie o ukončenie vojny, ktoré sprostredkoval Pakistan, napreduje, Trump vyhlásil, že Irán súhlasil s tým, že od pondelka povolí prechod 20 ropných tankerov cez Hormuzský prieliv ako „znak úcty“. Zároveň, keďže v regióne je teraz 2 500 amerických mariňákov a podobne veľký kontingent je na ceste, nastolil myšlienku dobytia iránskeho ostrova Charg.

„Možno si vezmeme ostrov Charg, možno nie,“ povedal pre Financial Times (FT) v rozhovore uverejnenom v pondelok skoro ráno. „Máme veľa možností.“ Prezident nedal jasnú odpoveď na otázku, či by schválil vojenskú operáciu na obsadenie ostrova Charg, kde ropný terminál spracováva takmer 90 percent iránskeho exportu ropy. Obsadenie oblasti by mohlo byť tiež kľúčovým krokom k otvoreniu Hormuzského prielivu.

„Úprimne, mojou obľúbenou myšlienkou je získať iránsku ropu, ale niektorí hlúpi ľudia doma sa pýtajú, prečo to robím,“ povedal Donald Trump v rozhovore pre FT a potom Irán prirovnal k Venezuele, kde Spojené štáty zadržali prezidenta Nicolása Madura a začali využívať ropné zásoby krajiny, informuje Portfolio . 

Denník The New York Times v noci na pondelok napísal, že do blízkovýchodného regiónu už dorazili stovky amerických príslušníkov špeciálnych síl.

Teherán v posledných dňoch presúva na ostrov Charg vojakov a systémy protivzdušnej obrany. Snaží sa opevniť svoje „ropné srdce“ pred potenciálnym americkým pozemným útokom. Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bakr Kalíbaf varoval pred pokusmi o okupáciu akýchkoľvek iránskych ostrovov. Podľa stanice CNN je ale Iránu jasné, že Američania by mali záujem predovšetkým o ostrov Charg. „Starostlivo sledujeme všetky pohyby USA v regióne, najmä nasadenie vojsk,“ poznamenal Kalíbaf.

Irán útočí na Izrael a zasiahol ďalšie infraštruktúrne ciele v štátoch Perzského zálivu

Sirény zneli na úsvite neďaleko hlavného izraelského jadrového výskumného centra, časti krajiny, ktorá bola v posledných dňoch opakovane terčom útokov. Izraelská armáda tiež uviedla, že zneškodnila dva drony vypustené z Jemenu, kde v sobotu do vojny vstúpili Iránom podporovaní povstalci Hútíovci svojím prvým raketovým útokom.

Irán naďalej vyvíjal tlak na svojich susedov v Perzskom zálive, Saudská Arábia zachytila ​​päť rakiet zameraných na jej ropou bohatú východnú provinciu, Bahrajn vyhlásil raketový poplach a nad Dubajom vybuchla ohnivá guľa, keď prichádzajúcu raketu zneškodnila obranná sila.

V Kuvajte zasiahol iránsky útok elektráreň a odsoľovací závod, pričom zabil jedného pracovníka a zranil 10 vojakov, informovala štátna tlačová agentúra KUNA.

Odsoľovacie zariadenia zostávajú kľúčové pre zásobovanie vodou v arabských štátoch Perzského zálivu a iránsky útok predtým počas vojny poškodil odsoľovacie zariadenie v Bahrajne. Zariadenia sú zvyčajne spojené s elektrárňami kvôli veľkému množstvu energie potrebnej na odstránenie soli z vody, aby bola pitná.

Izraelská armáda spustila novú vlnu útokov na Irán s tým, že útočí na „vojenskú infraštruktúru“ v celom Teheráne. Iránske médiá tiež informovali, že jeden zo zariadení petrochemickej spoločnosti Tabriz bol zasiahnutý v severnej provincii krajiny. Uviedli, že nedošlo k úniku žiadnych nebezpečných materiálov.

V Libanone, ktorý Izrael pozemne napadol, bol zabitý jeden indonézsky mierotvorca a traja ďalší boli zranení, keď projektil explodoval neďaleko dediny na juhu krajiny.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu cez víkend vyhlásil, že armáda rozšíri svoju inváziu a rozšíri „existujúci bezpečnostný pás“ na juhu krajiny, keďže sa zameria na milície Hizballáhu napojené na Irán.

Ceny ropy opäť rastú, obavy z globálnej energetickej krízy rastú

Iránske útoky na energetickú infraštruktúru regiónu a jeho dominantné postavenie v Hormuzskom prielive, cez ktorý sa v čase mieru prepravuje pätina svetovej ropy, spôsobili prudký nárast cien ropy a vyvolali rastúce obavy z globálnej energetickej krízy.

V ranom obchodovaní sa spotová cena ropy Brent, ktorá je medzinárodným štandardom, pohybovala okolo 115 dolárov, čo je takmer o 60 % viac ako v čase, keď USA a Izrael začali vojnu útokmi na Irán 28. februára.

Keďže tlak na Trumpa, aby ukončil konflikt, narastal, USA predložili Iránu 15-bodový plán, ktorý zahŕňa súhlas s otvorením Hormuzského prielivu pre lodnú dopravu. Irán medzitým vypracoval päťbodový plán s vlastnými podmienkami vrátane zachovania svojej suverenity nad touto kľúčovou vodnou cestou.

Pakistan v nedeľu oznámil, že čoskoro usporiada rozhovory medzi USA a Iránom, hoci z Washingtonu ani z Teheránu sa k tejto téme bezprostredne nevyjadrili a nebolo jasné, či diskusie o mesačnej vojne budú priame alebo nepriame.

Pakistanský minister zahraničných vecí Ishaq Dar uviedol, že rozhovory sa uskutočnia „v najbližších dňoch“.

Trump tvrdí, že diplomatický prístup funguje dobre, ale naznačuje, že je možná vojenská expanzia

Trump v nedeľu večer novinárom na palube lietadla Air Force One povedal, že USA rokujú „priamo aj nepriamo“ s Iránom, hoci Irán trval na tom, že s Washingtonom nevedie žiadne rokovania.

„V týchto rokovaniach sa nám darí mimoriadne dobre, ale s Iránom nikdy neviete, pretože s nimi rokujeme a potom ich vždy musíme vyhodiť do vzduchu,“ povedal Trump.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Qalibaf predtým označil rozhovory v Pakistane za zásterku po príchode ďalších amerických vojakov do oblasti. Podľa štátnych médií povedal, že iránske sily „čakajú na príchod amerických vojakov na miesto, aby ich podpálili a navždy potrestali svojich regionálnych partnerov“.

V rozhovore pre Financial Times Trump naznačil, že ak by sa USA rozhodli pokúsiť sa obsadiť ostrov Kharg, mohlo by to znamenať dlhodobejší záväzok, pričom povedal, že „znamenalo by to, že by sme tam museli byť nejaký čas“.

„Nemyslím si, že majú nejakú obranu,“ dodal. „Mohli by sme to veľmi ľahko zvládnuť.“

USA už raz podnikli letecké útoky zamerané na vojenské pozície na ostrove. Irán pohrozil, že začne vlastnú pozemnú inváziu do arabských krajín Perzského zálivu a zamínuje Perzský záliv, ak sa americké jednotky vylodia na jeho území.

Doprava obojživelných inváznych síl do Chargu by znamenala prechod Hormuzským prielivom a väčšinou Perzského zálivu. Odborníci tvrdia, že udržanie ostrova by bolo tiež náročné, pretože okrem rakiet a dronov by sa nachádzal v dosahu delostrelectva z iránskej pevniny.

Počet obetí stúpa

V Libanone bolo podľa úradníkov zabitých viac ako 1 200 ľudí a viac ako milión bolo vysídlených. O život prišlo aj päť izraelských vojakov.

V Iráne bolo podľa úradov zabitých viac ako 1 900 ľudí, zatiaľ čo v Izraeli bolo hlásených 19 mŕtvych.

V Iraku, kde do konfliktu vstúpili milície podporované Iránom, zomrelo 80 príslušníkov bezpečnostných síl.

V štátoch Perzského zálivu bolo zabitých 20 ľudí. Štyria boli zabití na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Vo vojne bolo zabitých trinásť príslušníkov amerických ozbrojených síl .

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických  strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤