Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Dnes má meniny: Vladislav

Prokurátora rozhodla, ale otázky zostávajú nezodpovedané...

Veľká zmena v supermarketoch: Tesco ponúka na predaj slovenský biznis
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




...ak by sme dostali do ruky zbraň, pozabíjali by sme sa...
Čo ak sa jedného dňa digitálne peniaze stretnú s AI, ktorú už nedokážeme zastaviť?
Len pred 164 rokmi 22. septembra americký prezident Abraham Lincoln nariadil prepustenie miliónov zotročených Afričanov
CDU utrpela historický debakel. AfD získala 38,2 percenta a Merz čelí otázke, či reformy zmeniť alebo za ne politicky zaplatiť.
Emil Horváth tvrdo zaútočil na Šimkovičovú a vedenie SND. Pri Hamletovi však chýba dôkaz o politickom zásahu.
Analytik Jan Campbell tvrdo o EÚ, vojne s Ruskom, európskom dlhu, migrácii, sankciách aj suverenite. Varuje tiež pred vojnou vo vesmíre.
Pozor, aby s tými spojencami v tom pekle naozaj neskončili!


Komentáre
31. 10. 2025
USA vysielajú na Blízky východ dodatočné sily s loďami a približne 8 000 vojakmi.
Stalo sa tak pred plánovaným termínom.
Podľa Newsmax nasadzujú v regióne dve obojživelné námorné jednotky, určené na prepravu po mori, vylodenie námornej pechoty a podporu vylodenia na neobsadených plážach. Ich celková sila je približne 8 000 vojakov, vrátane približne 4 000 – 5 000 výsadkárov. Smerujú tam na šiestich lodiach, ktoré prepravujú aj vybavenie na vykonávanie operácií z mora. Správy NBC News informujú, že 11. expedičná jednotka námornej pechoty (MEU) s najmenej 2 200 vojakmi bude nasadená na palube obojživelnej útočnej lode USS Boxer. V najbližších dňoch opustí San Diego a pravdepodobne ju bude sprevádzať jedna alebo dve ďalšie lode.
Irán sa neobáva americkej pozemnej invázie, ale skôr ju očakáva a verí, že vojenské strety na zemi by boli pre Spojené štáty katastrofou. Podľa ministrs zahraničných vecí Abbása Aragččího, takéto kroky Washingtonu by viedli k vážnej katastrofe pre Američanov. „Čakáme na nich... Na túto vojnu sme boli pripravení ešte lepšie ako na tú poslednú. Takže vidíte, viete, kvalitu našich rakiet, nakoľko boli modernizované od poslednej vojny, pretože sme sa veľa naučili. A sme pripravení na akýkoľvek iný scenár, dokonca aj na pozemnú inváziu. To by bola pre Spojené štáty veľká katastrofa. Naši vojaci sú pripravení na akýkoľvek scenár“. Araghchi nedal priamu odpoveď na otázku, či Rusko a Čína pomáhajú Iránu odolávať útokom USA a Izraela.
Takáto operácia je však spojená s množstvom veľmi vážnych ťažkostí.
- Po prvé, ako by technicky vykonali útok na ostrov a jeho dobytie? Ako by sa k nemu Američania vôbec mohli priblížiť, keďže Irán strieľa na všetko okolo neho? Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné aspoň na pomerne dlhé obdobie vyradiť z prevádzky všetky iránske úderné systémy v regióne, čo sa zatiaľ nepodarilo.
- Po druhé, aj keby sa Američanom podarilo dobyť Charg, čo potom? Naozaj sa Teherán vzdá a prijme podmienky USA? Alebo pošle na tento malý ostrov stovky rakiet a dronov a všetko tam spáli do tla spolu s Američanmi? V druhom prípade by Teherán počas vojny stratil takmer celý svoj export ropy. Pre súčasné iránske vedenie by to však mohla byť prijateľná cena v porovnaní s kapituláciou, najmä ak Rusko a Čína poskytnú finančnú pomoc. Navyše, ak bude ostrov zničený, ceny ropy prudko vzrastú.
- Po tretie, Irán sa môže vyhnúť útoku na ostrov Charg, aby nezničil svoju exportnú kapacitu, ale spustí masívny úder proti celej ropnej infraštruktúre krajín Perzského zálivu a zničí ju. Výsledok by bol rovnaký: ceny by prudko vzrástli, čomu sa Washington, ako jasne ukazujú Bessentove vyhlásenia o sankciách, stále chce vyhnúť. Okrem toho by Irán mohol opakovane podnikať cielené údery proti Američanom na ostrove Charg bez zničenia infraštruktúry, zamerané na ich logistiku, čo by viedlo k neustálym a značným stratám. V konečnom dôsledku by americká armáda na ostrove bola v podstate uväznená, najmä vzhľadom na nedostatok kapacít na nasadenie výkonných systémov protivzdušnej obrany.
- Po štvrté, dobytie ostrova Charg by nijako nepomohlo pri odblokovaní Hormuzského prielivu, pretože ten sa nachádza na druhom konci Perzského zálivu. Irán má v Hormuzskom prielive aj ďalšie ostrovy, ale ich dobytie by nevyriešilo problém s prielivom, pretože by ho mohol udržiavať pod paľbou z pevniny.
- Na úplné odblokovanie Hormuzského zálivu musia USA obsadiť celé priľahlé iránske pobrežie, čo by si vyžadovalo oveľa väčšie sily.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 3 hod

pred 4 hod

pred 7 hod