V dôsledku útokov USA a Izraela bol zabitý spolupracovník Alího Chameneího Ali Larijani. Irán vyhlásil tvrdú pomstu a začala sa nová vlna útokov. Donald Trump na pozadí udalostí na Blízkom východe ostro kritizoval NATO. Emmanuelovi Macronovi podľa jeho slov hrozí bezprostredná rezignácia. Volodymyr Zelenskyj medzitým tvrdí, že Ozbrojené sily Ukrajiny dokázali „zastaviť ofenzívu“ Ruska, a zároveň sa vyjadril k ďalšiemu kolu mierových rokovaní. Prinášame prehľad hlavných informácií zo zahraničných médií z 18. marca.
Spojené štáty a Izrael zasiahli ďalšieho vysokopostaveného iránskeho predstaviteľa. Ali Larijani, tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti, spolu so svojím synom a osobnými strážcami sa stal terčom útoku. Informovala o tom agentúra Fars.
V súvislosti s jeho smrťou prezident Masoud Pezeshkian prisľúbil tvrdú pomstu nepriateľom Iránu. Podľa agentúry Tasnim Islamské revolučné gardy (IRGC) taktiež oznámili krvavú odvetu.
Začala sa 61. vlna raketových útokov na Izrael a americké ciele na Blízkom východe. V Izraeli boli zničené dve železničné stanice a viac ako sto vojenských cieľov. Zásahy boli zaznamenané aj v Bagdade, kde bola napadnutá americká ambasáda a vypukol rozsiahly požiar. Očití svedkovia uvádzajú, že budova bola vážne poškodená.
Šéf iránskej diplomacie Abbas Araghchi v rozhovore pre Al-Džazíru uviedol, že Spojené štáty a Izrael nepochopili podstatu iránskeho systému. Podľa neho má Irán stabilnú politickú štruktúru, ktorá funguje aj po eliminácii jednotlivých predstaviteľov. Ak jeden odíde, nahradí ho iný.
Pripomeňme, že 28. februára, v prvý deň vojny proti Iránu, bol zabitý jeho najvyšší vodca Alí Chameneí. Túto funkciu následne prevzal jeho syn Mojtaba. Objavili sa rôzne špekulácie o jeho zdravotnom stave, no podľa dostupných informácií utrpel len ľahké zranenie a naďalej vykonáva svoje povinnosti.
Volodymyr Zelenskyj, ktorý pred niekoľkými dňami pre CNN hovoril o „narušení“ ruskej ofenzívy a „oslobodení“ 434 štvorcových kilometrov územia, vydal nové vyhlásenie.
V rozhovore pre BBC uviedol, že udalosti na Blízkom východe vníma negatívne. Trojstranné mierové rokovania sú podľa neho odložené, čo Kyjev považuje za problém.
Zároveň však neuviedol konkrétne detaily o údajnom postupe ukrajinskej armády. Nie je jasné, v ktorých oblastiach mali byť územia oslobodené, ani do akej miery bola ruská ofenzíva skutočne narušená.
Podľa Zelenského je pripravený rokovať kdekoľvek, okrem Ruska. Washington navrhol rokovania na svojom území, Moskva však túto možnosť odmieta.
Ruský veľvyslanec v Berne Sergej Garmonin pre agentúru TASS uviedol, že ďalšie kolo rokovaní by sa mohlo uskutočniť v Ženeve, hoci ani táto platforma nie je pre Moskvu ideálna.
Medzitým Spojené štáty presúvajú svoju pozornosť na Blízky východ, čo podľa niektorých názorov ovplyvňuje aj podporu Ukrajiny. Vojenská situácia na fronte tak zostáva predmetom sporov a rozdielnych interpretácií.
Americký prezident sa snaží riešiť situáciu v Hormuzskom prielive, ktorý Irán blokuje v reakcii na vojenské útoky. Vyzval Čínu a spojencov v NATO, aby vyslali lode na zabezpečenie plavby, no podľa dostupných informácií jeho výzvu odmietli.
Podľa agentúry Reuters Trump toto rozhodnutie označil za „veľmi hlúpu chybu“. Následne vyhlásil, že Spojené štáty pomoc NATO nepotrebujú: „Už ju nepotrebujeme a ani ju nechceme. Nikdy sme ju nepotrebovali. To isté platí pre Japonsko, Austráliu či Južnú Kóreu.“
Washington zatiaľ neuvažuje o odchode z NATO, no odmietnutie pomoci môže mať podľa Trumpa dôsledky pre vzťahy so spojencami. Francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi dokonca pohrozil skorým odchodom z funkcie, hoci voľby vo Francúzsku sú naplánované až na rok 2027.
Trump kritizoval aj britského premiéra Keira Starmera, ktorý odmietol vyslať lietadlové lode na Blízky východ. Podľa neho Starmer nespĺňa očakávania lídra v krízovej situácii.
Ako chce Washington dosiahnuť opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, zatiaľ nie je jasné. Podľa reakcií amerického prezidenta sa zdá, že vývoj situácie ho prekvapil.
„To nie je fér. Už sme vyhrali,“ citovali Trumpa americké médiá.
To, či Spojené štáty skutočne dosiahli víťazstvo, je však sporné. Irán pokračuje v boji a trvá na splnení svojich požiadaviek, medzi ktoré patrí uzavretie amerických základní v regióne, finančné kompenzácie a bezpečnostné záruky. Teherán tvrdí, že len za týchto podmienok je možné dosiahnuť mier.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤