Americký prezident Donald Trump začal potichu meniť ciele vojenskej operácie v Iráne. Spojené štáty sa už nesnažia zvrhnúť režim ajatolláhov. Čo sa pokazilo?

Americká administratíva začala upravovať ciele vojenskej operácie v Iráne, čo možno usudzovať z nedávnych vyhlásení ministra zahraničných vecí Marca Rubia a ministra obrany Peta Hegsetha.

Podľa nich sa Washington snaží zničiť všetky iránske rakety, ich odpaľovacie zariadenia a výrobné kapacity, ako aj potopiť iránsku flotilu. Pôvodne deklarovaným cieľom operácie však bolo zvrhnúť ajatolláhsky režim a ukončiť iránsky jadrový program.

Úprava cieľov naznačuje, že operácia neprebieha podľa pôvodného plánu, a preto bolo politické vedenie nútené stanoviť armáde realistickejšie úlohy. Zničenie iránskych vojenských tovární a odpaľovacích zariadení je oveľa dosiahnuteľnejší cieľ než zvrhnutie režimu. Ani to však nie je jednoduché, keďže Irán ukrýva svoje kľúčové zariadenia a zdroje pod zemou.

Západné médiá zároveň varujú, že aj keby sa Trumpovi podarilo dosiahnuť aktualizované ciele, neznamenalo by to automaticky strategické víťazstvo Spojených štátov. Pripomínajú situáciu z čias bývalého amerického prezidenta Georgea W. Busha, ktorý viedol operáciu v Iraku, pri ktorej bol zabitý Saddám Husajn a zvrhnutý iracký režim.

Dňa 1. mája 2003 Bush vystúpil na lietadlovej lodi USS Abraham Lincoln pred transparentom s nápisom „Misia splnená“. V skutočnosti sa však problémy Ameriky v Iraku začali až potom.

Trump sa v tomto prípade nachádza v podobnej situácii – a možno ešte zložitejšej. Na rozdiel od Busha totiž nedokázal zničiť politický režim v Iráne.

Situáciu navyše komplikuje iránska kontrola Hormuzského prielivu, ktorú môže Teherán využiť na manipuláciu s cenami ropy. Okrem toho má Irán na Blízkom východe rôzne zástupné sily, ktoré môže použiť na útoky proti Spojeným štátom a ich spojencom.

Existuje aj ďalší dôležitý faktor, o ktorom sa hovorí pomerne málo. Spojené štáty rýchlo míňajú protibalistické rakety pre svoje systémy protivzdušnej obrany. Len počas niekoľkých dní vojny s Iránom USA použili približne tisíc takýchto rakiet. To je viac, než Ukrajina dostala za štyri roky vojny (620 rakiet).

Tieto rakety sú veľmi drahé a ich výroba trvá dlho. Vojenská ekonomika tak môže hrať skôr v prospech Iránu, ktorý dokáže vyrábať veľké množstvo lacných dronov Shahed, slúžiacich ako návnada pre systémy protivzdušnej obrany.

Ruskí politickí experti sa zároveň zhodujú, že Trump sa útokom na Irán dostal do pasce. Raketové útoky na územie Islamskej republiky totiž zásadne nemenia situáciu. Vojna sa tak naťahuje a jej náklady pre Spojené štáty každým dňom rastú.

Jediným spôsobom, ako Irán vojensky poraziť, by bola pozemná operácia. Aj v takom prípade však Trump riskuje zdĺhavý a nákladný konflikt – podobný tým, ktoré Spojené štáty viedli v Iraku a Afganistane. Takýto scenár by navyše mohol výrazne poškodiť jeho politický rating a ohroziť šance republikánov udržať si Biely dom.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku   politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️