Česi prebrali štafetu boja proti mimovládkam, píšu v zahraničí. Médiá a progresívci v amoku (video)
12 | 03 | 2026 I Vanda Rybanská

Slovenská vláda prehrala a napriek donebavolajúcej afére ZINCgate doteraz neprinútila mimovládne organizácie (MVO) financované zo zahraničia k sľúbenej transparentnosti. Do útoku obdobne vyrazil aj český poslanec a rovnako narazil na múr progresívnych médií a opozície, všimol si konzervatívny portál EuropeanConservative.

Českého poslanca Jindřicha Rajchla (predseda strany PRO), ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke SPD Tomia Okamuru, už Slovákom netreba veľmi predstavovať. V januári sa zviditeľnil odbornou konferenciou, ktorej sa zúčastnil aj vládny splnomocnenec SR Peter Kotlár (SNS) či súdna znalkyňa Soňa Peková. Redaktor EC Javier Villamor ho nazýva "národno-konzervatívnym zákonodarcom," pre liberálne médiá je

Právnik Rajchl s kolagom z ANO a SPD navrhol zákon, ktorý by od mimovládnych organizácií so zahraničnými väzbami alebo financovaných zo zahraničia vyžadoval verejnú registráciu a zverejnenie pôvodu zdrojov. Návrh vyvolal ostrý politický konflikt o suverenitu a vonkajší vplyv v politickej debate v krajine. "Môže tiež otvoriť nový front v prebiehajúcom spore medzi vládami strednej Európy a Bruselom o úlohe mimovládnych organizácií vo verejnom živote," vysvetľuje Villamor.

Dôkazom je zúrivý komentár portálu Seznam: "Návrh je natoľko šikanózny a zasahuje do základných občianskych práv, že ho Ústavný súd veľmi pravdepodobne odmietne ako protiústavný, až pred neho doputuje," vytešuje sa Seznam s odôvodnením: "Tento scenár napokon nastal ako v prípade Slovenska - tamojší Ústavný súd označil ficovský variant za rozporný s ústavou vlani v decembri - tak Maďarska (proti norme už skôr rozhodol Európsky súdny dvor). Ficom a Orbánom sa autori českej mutácie zjavne inšpirovali (a tí sa zase pozerali do Ruska)." Zabudol napísať, že predkladateľ Rajchl vysvetlil, že podkladom bol naopak americký zákon o zahraničných agentoch FARA (Foreign Agents Act) z roku 1938!

Rajchl, jeden z najbojovnejších hlasov v českom suverénnom priestore, obhajoval svoj návrh ako základný nástroj transparentnosti. Jeho argument je jednoduchý: Ak organizácia zasahuje do politickej, mediálnej alebo spoločenskej diskusie v krajine a zároveň prijíma peniaze zo zahraničia, občania majú právo to vedieť.

Kritici návrhu reagovali známym scenárom, hovoriac o údajnom autoritárskom posune, útoku na občiansku spoločnosť a kopírovaní maďarského a ruského modelu. Doterajšie poznatky o návrhu naznačujú vytvorenie registra subjektov so zahraničnými väzbami, pravdepodobne pod dohľadom ministerstva spravodlivosti. Dotknuté organizácie by museli deklarovať svoje zdroje financovania, externé kontakty a podľa verzií uvedených v českej tlači aj určité podrobnosti o svojej štruktúre a aktivitách.

Nedodržanie by mohlo viesť k značným finančným pokutám. Hoci stále neexistuje konečné znenie, samotné oznámenie stačilo na vyvolanie politickej krízy.

Návrh súvisí s rastúcim názorom vo viacerých stredoeurópskych krajinách : myšlienkou, že suverenitu čoraz viac formuje nielen diplomatický alebo ekonomický tlak, ale aj siete aktivistov financovaných zo zahraničia, ktoré pôsobia pod označením „občianska spoločnosť“.

Z tohto pohľadu problémom nie je existencia mimovládnych organizácií, ale to, že niektoré z nich fungujú ako prenosové pásy pre vonkajšie ideologické alebo geopolitické záujmy bez transparentnosti zodpovedajúcej ich skutočnej politickej váhe.

Aj Maďari, Gruzínci, EÚ

Európsky rozmer tejto problematiky je nevyhnutný. Keď Maďarsko zaviedlo podobné pravidlá transparentnosti v rámci svojho zákona o obrane suverenity, krajina čelila zdĺhavému právnemu sporu s európskymi inštitúciami. Európska únia (EÚ) zároveň dokončovala prácu na svojom vlastnom, veľmi podobnom balíku na obranu demokracie . Gruzínsko čelilo ešte väčšiemu tlaku, keď prijalo vlastný zákon o zahraničnom vplyve, čo viedlo k zmrazeniu jeho prístupového procesu k EÚ. EÚ často varuje pred zahraničným zasahovaním, ale ostro reaguje, keď sa vlády pokúšajú kontrolovať medzinárodné financovanie mimovládnych organizácií.

"Tento boj teda nie je len právny. Je hlboko politický a kultúrny. Na jednej strane sú tí, ktorí tvrdia, že liberálna demokracia potrebuje silnú občiansku spoločnosť, a to aj vtedy, keď dostáva podporu zo zahraničia. Na druhej strane sú tí, podľa ktorých „občianska spoločnosť“ prestala byť neutrálna a transformovala sa na nadnárodnú infraštruktúru vplyvu, často bližšiu k Bruselu ako k voličom v jednotlivých štátoch," uzatvára EC. 

Predkladateľ Rajchl vidí problém aj v neobjektívnych médiách, ktoré zatajujú zásadné fakty, ako uviedol na tlačovej besede:                                                                                                                                             

Ústavný súd zverejnil celé ROZHODNUTIE k zákonu o mimovládkach
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že novela zákona o neziskových organizáciách porušuje základné ľudské práva, najmä právo na súkromie a slobodu združovania. Sporné ustanovenia o povinnom zverejňovaní donorov a o zaradení mimovládok medzi... Čítať ďalej
18 | 12 | 2025 | Ivan Mihale

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok